V spolupráci s dátovou firmou FinStat a poradenskou spoločnosťou PwC, ktorá je garantom rebríčka, pripravil Forbes v septembrovom vydaní rebríček najdôležitejších firiem slovenského biznisu. Ktoré firmy poháňajú ekonomiku Slovenska – a prečo sú to práve tieto?
Zjednodušene povedané: v prvom rade sú to tie, ktoré na to majú dostatočnú veľkosť a ktorým sa v rokoch 2024 a 2023, teda v období, rozhodujúcom pre zostavenie rebríčka, aj dostatočne dobre darilo.
Pri pohľade na gigantické čísla o dosiahnutej EBITDA (t.j. zisku pred daňou, úrokmi a odpismi), ako aj výsledok hospodárenia, ktoré Slovenské elektrárne reportovali najmä za rok 2024, ale aj 2023, teda nie je prekvapením, že sa stali jasným víťazom rebríčka.
EBITDA, ktorá vypovedá o prevádzkovej výkonnosti firiem, sa v ich prípade za posledné dva roky dokopy priblížila trom miliardám eur. Čistý zisk za tieto dva roky dokopy zasa výrazne prekročil 1,3 miliardy eur. Práve priemer EBITDA za dva roky zásadne ovplyvnil najdôležitejšie kritérium rebríčka, ktorým bola hodnota firiem, takzvaná enterprise value.
Ostatné kritériá, ktoré prehovorili do poradia, teda počet zamestnancov, respektíve náklady firiem na ich odvody, ako aj na daň z príjmu právnických osôb (rovnako za posledné dva roky), na „náskoku“ Slovenských elektrární vďaka výkonnosti ich podnikania nič nezmenili.
Ich čistý zisk vlani, 815 miliónov eur, bol takmer 7-násobkom priemerného čistého zisku všetkých 46 firiem rebríčka, ktoré do uzávierky zverejnili výsledky za rok 2024. (U štyroch firiem, ktoré tieto čísla zverejnia až neskôr, sme použili výsledky za roky 2023 a 2022.)
Kritériá rebríčka vyťahujú nahor firmy, ktoré vykazujú vysoké čierne čísla – až 42 spoločností z päťdesiatky reportovalo za vlaňajšok čistý zisk, iba štyri boli v strate. Zďaleka najvyššiu vykázal košický U.S. Steel, takmer 100 miliónov eur. Hutu udržali v prvej päťdesiatke rebríčka vysoký počet zamestnancov, vyše 7-tisíc, a z neho vyplývajúce vysoké odvody.
Aký veľký zisk?
Čistý zisk bol iba jedným z kritérií rebríčka, vypovedá však o aktuálnej ziskovosti firiem. Na úrovni vyše 200 miliónov ho vlani vykázalo deväť spoločností, z nich okrem Slovenských elektrární bola ešte jedna, žilinská automobilka Kia Slovakia s vyše 680 miliónmi nad polmiliardou.
Najväčšia skupina firiem z rebríčka, pätnásť podnikov, reportovalo vlani čistý zisk v rozmedzí 50 až 100 miliónov eur, v rozpätí od 0 do 50 miliónov vykázalo výsledok hospodárenia ďalších dvanásť firiem.
TASR Erika Ďurčová
So ziskom súvisí aj daň z príjmov právnických osôb. Za tri sledované roky dokopy (pripomíname, že do rebríčka prehovorili posledné dva dostupné), vykázala približne polovica firiem dane spolu do 50 miliónov eur. (Naopak, spomínaných vyše 800 miliónov čistého zisku ostalo Slovenským elektrárňam aj potom, ako z hrubého zisku zrazili daň vyše 300 miliónov len za jeden rok).
Foto: Miro Nôta, Robo Homola, Marek Mucha
Z akých sektorov pochádzajú firmy z rebríčka? Dominujú dva: energetika s 11 zástupcami a automotive s ôsmimi. Treba si však uvedomiť, že rebríček je zostavený z údajov z individuálnych výročných správ, nedáva teda prehľad o celkovom objeme podnikania veľkých skupín.
V energetike sú nimi najmä EPH českého miliardára Daniela Křetínského, ako aj skupina ZSE, v ktorej je súkromným akcionárom nadnárodný koncern E.ON. Oba holdingy, ako je známe, majú vo vlastníckej štruktúre viacerých firiem z ich skupín na Slovensku ako akcionára aj štát, zastúpený Ministerstvom hospodárstva.
Ďalším výrazne reprezentovaným sektorom v rebríčku je bankovníctvo. Vysoká hodnota vlastného kapitálu vytiahla do rebríčka šesť bánk pôsobiacich na Slovensku (v ich prípade o enterprise value nerozhodovala EBITDA, ale vlastné aktíva).
Maloobchodný sektor má v rebríčku štyroch zástupcov, doprava prostredníctvom veľkých štátnych zamestnávateľov zo železníc o jedného menej. Trojicu zástupcov majú aj firmy zo sektora telekomunikácií.
Ak by sme „silu“ jednotlivých odvetví v rebríčku vyjadrili prostredníctvom celkovej enterprise value firiem z jednotlivých odvetví, energetika by sa dostala nad tretinu celého rebríčka, spolu 36 percent, druhý automotive by dosiahol dokopy 15 percent, keďže hodnota firiem v tomto sektore v posledných rokoch je kvôli systémovým problémom automotive, ako sú čínska konkurencia či problémy s nástupom elektromobility, skôr nízka.
Aký trend je v číslach?
Ako sa darilo podnikaniu firiem z Top 50 počas rokov 2022 až 2024? Boli to ťažké roky, výsledky za ne výrazne poznačili najprv dopady pandémie, a potom vojny na Ukrajine a následného rastu cien energií. (Colná vojna zo strany USA naopak vo výsledkoch zatiaľ nepôsobí).
Ako sa teda firmám z Top 50 darí z viacročného pohľadu? Zvýšili svoju výkonnosť v každom roku z posledných troch? Rastú, klesajú, či kolíšu?
Až 17 firiem dokázalo zlepšiť svoju EBITDA medziročne tak v roku 2023, ako aj vlani. Naopak, päť firiem z tohto pohľadu dva roky po sebe klesalo. Napokon, jedenásť firiem dosiahlo v roku 2024 horšiu EBITDA ako v roku 2023, ale minulý rok bol zlepšením aspoň oproti roku 2022. (Pre poriadok, je dobré pamätať na to, že do absolútnej hodnoty dosiahnutej EBITDA nepriamo prehovára aj vývoj samotných tržieb.)
Ide o ľudí
Na záver spomeňme ešte kritérium, ktoré dramaticky vystúpi do popredia v momente, keď nejaká firma narazí na problémy: zamestnanosť. Za sledované tri roky vykázali len tri firmy osobné náklady (mzdy a odvody dokopy) na zamestnancov dokopy nad hranicou jednej miliardy eur: Volkswagen Slovakia, Železnice Slovenskej republiky a U.S. Steel Košice. Tri ďalšie firmy dosiahli náklady dokopy za tri roky od 500 miliónov do 600 miliónov.
SITA/AP
Trinásť firiem uviedlo náklady v rozmedzí štvrť miliardy až pol miliardy za tri roky a najväčšia skupina,17 firiem, dokopy v rozmedzí od 100 miliónov do 250 miliónov.
Tieto čísla predstavujú balík, ktorý priamo živí desaťtisíce rodín (sprostredkovane u dodávateľov násobne viac) a naznačujú aj hodnotu iného balíka. Toho, ktorý ušetril štát na dávkach v nezamestnanosti. V neistej ekonomickej situácii exportne orientovanej „automotive krajiny“, akou je Slovensko, na to netreba zabúdať.
