Pokiaľ ide o slová, tak väčšina firiem hlása dôležitosť rodovej rovnosti a uznáva prínos žien v líderských pozíciách. No pri pohľade na vrcholové priečky členov rebríčka Top 50 firiem Slovenska vidno celkom inú realitu.
Čiže na firmy pôsobiace na Slovensku, ktoré sú nielen najväčšie z hľadiska ich enterprise value, ale ktoré aj najväčšmi prispievajú k zamestnanosti krajiny a pomáhajú najväčšou mierou plniť štátny rozpočet pomocou daní a odvodov.
V rebríčku Forbes Top 50 firiem Slovenska sú na najvyšších pozíciách len dve ženy. To predstavuje len štyri percentá firiem z celého rebríčka, čo je hlboko pod svetovým priemerom.
V čase, keď svetové rebríčky ukazujú pomalý, no stabilný rast zastúpenia žien v najvyšších korporátnych pozíciách, slovenská realita pôsobí o to kontrastnejšie.
Najnovší rebríček Forbesu ukázal, že v roku 2025 majú ženy na čele len dve spoločnosti zo zoznamu najdôležitejších firiem v krajine.
Na Slovensku sú aktuálne jediné ženy CEO v rebríčku Melinda Szabó, ktorá vedie telekomunikačného operátora Slovak Telekom, a Monika Poussard, ktorá vlani zasadla na čelo trnavskej automobilky Stellantis.
Obe sa do čela svojich firiem dostali len nedávno a rovnako sú obe vôbec prvé ženy na týchto postoch v daných firmách.
Foto: Miro Nôta, Robo Homola, Marek Mucha
Slovak Telekom, najväčší telekomunikačný operátor na Slovensku, poskytuje mobilné a televízne služby, širokopásmový internet či dátové centrá pre viac ako dva milióny zákazníkov.
Firma patrí do nemeckej skupiny Deutsche Telekom, ktorá na Slovensku pôsobí od 90. rokov. Stopercentné vlastníctvo získala v roku 2014 a odvtedy patrí k najstabilnejším hráčom na trhu.
Prvé v celom sektore
Tržby spoločnosti prekročili hranicu trištvrte miliardy eur a zamestnáva vyše 2300 ľudí. Od leta 2024 stojí na jeho čele Melinda Szabó, ktorá zároveň vedie aj sesterský T-Mobile Czech Republic.
Predtým táto topmanažérka pôsobila vo vedení spoločnosti v rodnom Maďarsku či v Nemecku. Je prvá žena vo vedení nielen Slovak Telekomu, ale aj mobilného operátora na Slovensku.
Melinda Szabó považuje telco sektor za odvetvie, v ktorom sa môžu ženy skvele uplatniť. Foto: Miro Nôta
Foto: Miro Nôta pre Forbes Slovensko
„Ženy nepotrebujú iné zručnosti ako mužskí kolegovia. Okrem základných znalostí z odboru, či už ekonómie alebo techniky, musíte mať jasno v tom, čo chcete dosiahnuť, aké sú ambície a schopnosť zjednotiť tím v ceste za spoločným cieľom. Verím, že na to potrebujete jasnú a transparentnú komunikáciu o cieľoch a ako sa k nim dostať, asertívne vedenie, niekedy odolnosť,“ povedala Melinda Szabó v poslednom rozhovore pre Forbes.
Prekvapivá voľba
Podobne je prvá žena vo svojom sektore Monika Poussard, ktorá od apríla minulého roka vedie PCA Slovakia, trnavskú dcéru automobilového koncernu Stellantis.
Rodáčka z Liptova je vôbec prvá žena na čele veľkého automobilového výrobného závodu na Slovensku. A zároveň prvá Slovenka na čele akejkoľvek automobilky na svete v pozícii generálnej riaditeľky.
Jej menovanie bolo prekvapenie, pretože automobilový sektor patrí medzi najkonzervatívnejšie odvetvia.
PCA Slovakia sa špecializuje na výrobu malých mestských vozidiel. Aktuálne má vlajkový model elektrický Citroën ë-C3.
foto Robo Homola
Foto: Robo Homola pre Forbes Slovensko
Závod v Trnave začal sériovú výrobu v roku 2006 a vlani vyrobil viac ako 264-tisíc automobilov. Priamo zamestnáva vyše 3200 ľudí, jeho tržby prekročili dve miliardy eur a čistý zisk sa priblížil k 50 miliónom.
Obe nominácie sú historické. Szabó aj Poussard sa stali priekopníčkami v odvetviach, ktoré boli doposiaľ pevná doména mužov.
Monika Poussard v rozhovore so šéfredaktorkou Forbesu Luciou Okšovou na galavečere Gala Top ženy 2025
Foto: Marek Mucha pre Forbes Slovensko
Už dnes vieme, že k nim od marca 2025 pribudne aj česká bankárka Michaela Bauer, ktorá nastúpi na čelo Slovenskej sporiteľne. Vystrieda Petra Krútila, ktorý odchádza zo spoločnosti po 27 rokoch. Bauer predtým pôsobila ako členka predstavenstva v bankovej skupine ČSOB.
Bauer bude tiež prvá riaditeľka v slovenskom bankovníctve, dlhé roky bola najvyššie postavená žena Elena Kohútiková, ako niekdajšia zástupkyňa generálneho riaditeľa VÚB Banky.
Slovenská sporiteľňa
Foto: SĽSP
Kde sa ženám darí viac
Keď sa pozrieme za hranice, rozdiel je zreteľný. V globálnom rebríčku Forbes Global 2000 sa do zhruba prvej stovky najvýznamnejších firiem dostali biznisové ikony ako Jane Fraser z Citigroup, ktorá je najvyššie postavená žena z rebríčka (22. priečka), ale aj Mary Barra z General Motors (102. priečka) či Safra Catz z Oracle (66. priečka).
Aj keď ani tam nie je zastúpenie žien ideálne, ich prítomnosť na najvyšších priečkach signalizuje, že svet sa pomaly mení.
Mimochodom, spomínaná Mary Barra je podľa iného rebríčka, Fortune 500, najvyššie postavená žena vo svete biznisu (18. priečka). Oba rebríčky majú však rozdielnu metodológiu.
Profimedia
Foto: Profimedia
Medzinárodné dáta však v každom prípade odhaľujú, že ženy si nachádzajú cestu k vrcholovým postom predovšetkým v niektorých odvetviach. Bankovníctvo a finančné služby patria medzi relatívne progresívne sektory.
Jane Fraser sa ako CEO Citigroupu stala prvou ženou na čele veľkej Wall Street banky, Gunjan Kedia vedie U.S. Bancorp (109. priečka), čo je piata najväčšia komerčná banka v USA, a Tan Su Shan (113. priečka) je ako šéfka DBS Group priekopníčka v juhovýchodnej Ázii, keďže vedie najväčšieho bankového lídra v celom regióne.
Technológie a IT služby zaznamenávajú podobný trend. Safra Catz z Oracle (66. priečka) je jedna z najúspešnejších manažérok sveta, Julie Sweet vedie Accenture. V poisťovníctve či zdravotníctve sa presadili Tricia Griffith z Progressive Insurance (95. priečka) či Gail Boudreaux z Elevance Health (98. priečka).
Forbes.com
Foto: Forbes.com
Tieto príklady ukazujú, že prítomnosť žien v najvyšších pozíciách je možná aj v odvetviach s tvrdou konkurenciou a globálnym dosahom.
Príklad je aj samotná Poussard zo Slovenska na čele automobilky. A čo viac, často ide o firmy, ktoré pod ich vedením posilnili svoju výkonnosť a trhovú hodnotu.
Stále mužské domény
Kľúčové odvetvia slovenskej ekonomiky však zostávajú mužským svetom. Energetika, kde pôsobí jedenásť firiem z rebríčka Top 50 firiem Slovenska (Slovenské elektrárne, Slovnaft, SPP a ďalšie), nemá na čele ani jednu ženu.
Pritom vo svete už vidíme výnimky. Napríklad chemická inžinierka Magda Chambriard, ktorá riadi brazílsku ropnú spoločnosť Petrobras.
Automotive je ďalšia ukážka nerovnováhy. Hoci sektor zamestnáva státisíce ľudí a tvorí základ slovenskej ekonomiky, v jeho čele je len jediná žena – Monika Poussard z PCA Slovakia.
O to väčší kontrast s Mary Barraovou, ktorá už roky úspešne riadi General Motors a pravidelne hviezdi v rebríčkoch najvplyvnejších manažérok sveta.
Maloobchod a distribúcia, kam patria medzinárodné reťazce ako Lidl, Tesco, Kaufland či Billa, nemajú v slovenskom priestore na čele ani jednu ženu.
Nádejné signály
Rok 2024 však môže znamenať začiatok pozitívnej zmeny. V jednom roku sa do pozície CEO dostali hneď dve ženy a ďalšia je potvrdená od januára. To by znamenalo nárast zo štyorch na šesť percent.
Síce ide stále o nízke čísla, ale signalizuje to, že pomyselné dvere do veľkého biznisu sa začínajú ženám otvárať.
Keďže ide o prvý ročník tohto rebríčka, nie je možné porovnať historický vývoj, no minimálne vieme povedať, že predvlani nemala z tejto skupiny firiem na čele ženu ani jedna. O to zaujímavejšie bude sledovať aj ďalší medziročný vývoj.
Globálne dáta sú povzbudivejšie. Napríklad spoločnosti, ktoré sú členmi indexu S&P 500, majú v roku 2025 zhruba 10-percentné zastúpenie žien CEO. V celých číslach to je 48 spoločností. Pre porovnanie: v roku 2000 malo ženy na najvyššom poste iba deväť spoločností z indexu S&P 500, čo predstavuje necelé dve percentá.
Európske krajiny ako Francúzsko, Nemecko či Veľká Británia majú navyše legislatívne mechanizmy – napríklad kvóty pre predstavenstvá – ktoré ženám pomáhajú dostať sa na najvyššie priečky.
Prekážky na slovenskej ceste
Slovenské čísla odhaľujú, že problém je hlbší než len aktuálny výber kandidátov. Bráni tomu viacero faktorov: kultúrne a historické nastavenia, nedostatok žien v „pipeline“ manažérskych pozícií, absencia systematickej podpory kariérneho rastu a stále tradičné vnímanie, že odvetvia ako energetika či automotive sú „mužské“.
Aj preto ženy častejšie presakujú do oblastí ako HR, marketing alebo právne oddelenia, no cesta do top manažmentu zostáva komplikovaná.
Výskumy pritom jednoznačne ukazujú, že diverzita vo vedení má pozitívny vplyv na firmy aj na ekonomiku. Spoločnosti, kde sú CEO ženy, dosahujú často vyššie zisky, lepšie riadia riziká a majú silnejšie vzťahy s akcionármi.
Pre investorov to znamená stabilnejší rast, pre spoločnosť spravodlivejšiu šancu na kariérny postup.
Nie je to teda len otázka férovosti, ale aj konkurencieschopnosti. V čase, keď Slovensko hľadá cesty, ako zvýšiť svoju inovačnú kapacitu a prilákať viac zahraničných investícií, je väčšia diverzita vo vedení jeden z faktorov, ktoré môžu rozhodnúť o úspechu.
Nevyužitý potenciál
Čísla jednoznačne ukazujú, že ako Slovensko, tak aj celý svet má pred sebou dlhú cestu, kým sa priblíži k ideálnemu stavu.
Aktuálne naše štvorpercentné ženské zastúpenie na CEO pozíciách na čele najväčších a najdôležitejších firiem v krajine nie je len zaostávanie za globálnym priemerom, ale je to predovšetkým nevyužitý ekonomický potenciál.
Uplynulý rok ukázal, že zmena je možná. Otázka je, či sa stane trendom, alebo zostane len výnimkou.
To, či slovenskí zamestnávatelia, predstavenstvá firiem a investori pochopia, že diverzita vo vedení nie je len otázka férovosti, ale aj konkurenčnej výhody, rozhodne o tom, ako bude vyzerať budúcoročný rebríček Forbesu.
