Treba šetriť, no podľa koalície nie na 13. dôchodkoch. Tie však dostávajú aj domácnosti s príjmom tritisíc eur na osobu.
Kto sa snažil zistiť informácie o konsolidácii ešte pred oficiálnym vystúpením ministra financií a navštívil jeho profil na sociálnej sieti, mohol byť zaskočený. Ostatný status venoval Ladislav Kamenický oslavám 80. výročia Vietnamskej socialistickej republiky, na ktorých sa zúčastnil.
„Blahoželám k jubileu a verím v upevnenie vzájomnej spolupráce Slovenska a Vietnamu, a to najmä v oblasti obchodu, ekonomiky, vzdelávania a kultúry,“ napísal minister. Nepriamo tak naznačil, o čom konsolidácia bude.
Financmajster pôsobil v stredu ako hlavný hrdina románu Roberta Louisa Stevensona. Odborník, ktorý pozná každé číslo v štátnom rozpočte, neúspešne bojoval v Kamenického tele so sociálno-demokratickým populistom. Aj preto treba niektoré vety dopovedať zaňho.
Makro verzus PR
Celkovo je zrejmé, že na konsolidačnom balíčku pracoval rovnaký počet PR konzultantov ako ekonomických expertov.
Potvrdil to aj patetický úvod venovaný kabinetom Igora Matoviča, Eduarda Hegera a Ľudovíta Ódora, ktorí majú byť osobne zodpovední za to, že treba tvrdo konsolidovať.
Objektívne treba povedať, že vlády Smeru stavajú už 14. rok grécku cestu efektívnejšie ako tunel Višňové. Fakt, že Igor Matovič našiel skratku do fiškálneho pekla na zásadnom probléme verejných financií a ekonomiky, až tak veľa nemení.
Je chvályhodné, že Ladislav Kamenický má snahu znižovať dlh a upokojiť trhy. Jeho odkaz verejnosti a novinárom – „Kto vie aspoň trošku matematiku, mal by chápať, že ak máte deficit, dlh rastie“ – by bolo vhodnejšie opakovať skôr na koaličnej rade.
Luxus číslo trinásť
Veľavravný je jeden z prvých odkazov, a to že 13. dôchodky ostávajú, lebo sú výkladná skriňa sociálnej demokracie. Dosť obitá treba dodať, keďže Sociálna poisťovňa je každý rok v deficite takmer tri miliardy eur. To potvrdzuje, že prietokový systém je deravý a starnutím populácie sa to bude zhoršovať.
Len málokto by vyčítal vláde, že finančne pomáha občanom s nízkymi penziami. Celoplošné 13. dôchodky však posielajú peniaze aj bohatým seniorom, ktorí ich nepotrebujú. A to je väčší problém. Veľmi dobre to ilustruje nedávny graf trojice analytikov pracujúcich pre Radu pre rozpočtovú zodpovednosť, podľa ktorého dostávajú 13. dôchodok aj rodiny s príjmom na osobu prevyšujúcim tritisíc eur.
Ešte zaujímavejšie znie, že na 30 percent domácností s najnižšími príjmami štát vynakladá 1,4 miliardy eur. To je to len o trochu viac ako 1,1 miliardy eur pre 30 percent najlepšie zarábajúcich rodín.
Práve tento veľmi cenný graf dobre ukazuje, že priestor na šetrenie je, ak by koalícia našla politickú odvahu.
Zdroj: RRZ
Otázna uskutočniteľnosť
Rada v čerstvej reakcii na rozpočet dodala, že chýbajúca špecifikácia výdavkových krokov znemožňuje vyhodnotiť realistickosť konsolidačného balíčka. Dodávajú však, že „významná časť predstavených opatrení je jednorazového alebo dočasného charakteru, a teda neprispieva k dlhodobej udržateľnosti“.
Medzinárodné skúsenosti podľa rady ukazujú, že znižovanie deficitu prostredníctvom úspor na výdavkoch je dlhodobo úspešnejšie.
Minister hovorí, že štát na sebe chce ušetriť 1,3 miliardy eur, kde presne, sa však verejnosť z jeho vystúpenia nedozvedela.
Konkrétnejší bol pri opatreniach, ktoré sa týkajú bežných ľudí. Niektoré sú určite pozitívne.
Pochváliť treba postupné skracovanie dávky v nezamestnanosti po treťom mesiaci. Šesťmesačný nárok v plnej výške je predsa len luxus pripomínajúci štátom platený sabatikal.
Zmysel by mohlo mať aj predĺženie nemocenskej, ktorú platí zamestnávateľ, z 10 na 14 dní. Zlepší to kontrolu účelových práceneschopností. No firmy to zaplatia zo mzdového fondu, pôjde to teda na úkor rastu platov.
Čo zaplatia živnostníci
Určite je dobré, že daňové zaťaženie malých podnikateľov ostalo nízke. Mnohí živnostníci si však priplatia na vyšších odvodoch v dôsledku zvyšovania minimálneho vymeriavacieho základu.
Začínajúce SZČO zasiahne aj skrátenie obdobia, keď ich na začiatku podnikania nemusia platiť. Z pôvodného roka sa odvodové prázdniny skrátia na polovicu.
Hoci obe opatrenia majú zmysel z pohľadu deficitného nastavenia systému sociálneho poistenia, platí tiež, že výraznejšie zasiahnu nízkopríjmových živnostníkov než tých s vyšším zárobkom.
V praxi sa tak ešte viac roztvoria nožnice medzi živnostníkmi a malými eseročkami. Neprekvapilo by, ak by práve nízkopríjmoví živnostníci začali hromadne vracať živnosti, lebo im to už jednoducho nebude vychádzať.
Prípadne môžu prejsť na účelové eseročky. Hoci príjmy na vlastnú eseročku nemajú, lákať ich môže práve oslobodenie od sociálnych odvodov.
Zvýšenie zdravotných odvodov zamestnancov a SZČO o percentuálny bod sa môže na prvý pohľad javiť ako odpoveď na chýbajúce zdroje v zdravotníctve. Otázka však je, či nie je lepšie namiesto hádzania ďalších miliónov do bezodnej diery radšej nechať väčšiu slobodu rozhodovať o svojich peniazoch pacientom, ktorí si už aj dnes musia doplácať z vlastného vrecka vo formálne bezplatnom systéme.
Povinnosť prijímať bezhotovostné platby napríklad cez QR kód nie je mimoriadna záťaž. V Londýne berú karty už aj pouliční umelci namiesto mincí do klobúka.
Zvýšenie dane z poistenia a vyšší odvod správcovských spoločností zníži konkurencieschopnosť domácich firiem oproti tým, ktoré ponúkajú svoje služby cez sídla na základe takzvaného europasu.
Veľký otáznik sú iba naznačené opatrenia: väčšie zapojenie bánk, zdanenie veľkých obchodných reťazcov a daň z digitálnych služieb. Ak pôjde o vysoké položky, ktoré firmy prenesú do cien, konsolidáciu zaplatia bežní ľudia vo väčšej miere, než si teraz myslia.
Daň pre bohatých
Silný odkaz konsolidácie je definitívne zrušenie rovnej dane a zavedenie viacerých pásiem. Sadzba 25 percent sa bude týkať príjmov, keď základ dane presahuje 44-tisíc eur ročne, najvyššia 35-percentná zasiahne základ dane nad 70-tisíc ročne.
Minister Kamenický má pravdu, že 44-tisíc ročne alebo 3 600 mesačne je vysoká suma, ku ktorej sa väčšina ľudí nepriblíži. Lenže to nie je ospravedlnenie, ale pomenovanie vážneho problému.
Pohľad na ročný príjem v parite kúpnej sily medzi členmi OECD ukazuje, že Slovensko je v „klube bohatých“ štvrté od konca. Horšie ako my sú na tom iba Maďarsko, Grécko a Mexiko. Zaostávame nielen za vyspelým Západom, ale aj za Českom, Poľskom či Pobaltím.
Ak by sa domácej ekonomike darilo viac, vďaka vyššiemu HDP by sme ľahšie „vyrástli“ z dlhu, nehovoriac o tom, že vyššia životná úroveň by znížila potrebu štátnej pomoci.
Aktuálne je problém aj za hranicami. Kamenický má pravdu, ak upozorňuje na ekonomický „protivietor v EÚ“.
Zabudol však dodať, že slovenskému biznisu fúka vietor v protiSMERE už 14 rokov.
