Ako ubúda svetla, ubúda na zamrznutej rieke Nise i korčuľujúcich sa detí. Jedného z chlapcov však tma z ľadu nevyháňa, zato ho robí neprehliadnuteľným.
Tento chlapec si totiž vyrobil korčule s malými svietiacimi lampičkami, napájanými batériami. Po ľade sa na ostrých nožoch práve rozbieha k veľkolepej kariére Ferdinand Porsche, rodák zo severočeských Vratislavíc.
Od narodenia Ferdinanda Porscheho uplynie 3. septembra rovných 150 rokov. Muž, bez ktorého by neexistovala nielen legendárna značka Porsche, ale ani nemenej slávny Volkswagen, zvaný chrobák, prišiel na svet v dome na Tanvaldskej ulici číslo 38 vo Vratislaviciach nad Nisou.
Že má pred sebou kariéru geniálneho konštruktéra? To by človek nad jeho kolískou vskutku nehádal. Nehádal by žiadnu veľkú budúcnosť, tá bola zahalená černejšou tmou ako zamrznutá Nisa za zimných mesiacov a nikto nemohol tušiť, že aj túto tmu Ferdinand suverénne presvieti.
To však predbiehame, pretože Ferdinand mal najprv nalinajkovanú úplne inú životnú dráhu. Viac ako odvážnym víziám veril jeho otec v poctivosť remesla, preto mal druhorodený syn pokračovať v klampiarskej živnosti.
Mladíkov príbeh sa však nezačal na streche, ale tesne pod ňou. V podkrovnej skrýši domu, ktorý slúžil aj ako prevádzka živnosti, si vybudoval kráľovstvo, kde sa náruživo oddával veľkému koníčku – elektrine. Výsledkom boli nielen korčule do tmy, ale najmä elektrifikácia objektu, v ktorom vyrastal.
Nespoliehať sa na petrolejky bolo určite pre rodinu zásadný krok dopredu. Svietiace korčule sa však pre samotného Ferdinanda ukázali ešte zásadnejšie – vďaka nim si ho všimol Ignáz Ginzkey, majiteľ libereckej fabriky na koberce, ktorý zohral v Porscheho živote kľúčovú úlohu.
Budúcemu konštruktérovi klampiarstvo ani trochu nevoňalo. Dúfal, že sa zaňho prihovorí matka, či v akýkoľvek iný zásah, ktorý mu pomôže vyhnúť sa otcovej vôli. Nádej však takmer zhasla po nečakanej rane: o dva roky starší brat Anton po ťažkom úraze umiera.
Ak bol do toho času otec k Ferdinandovým prosbám zhovievavý, teraz sa zaťal. Zostal mu jediný syn – kto iný by rodinný podnik prevzal?
Tu do všetkého – takmer ako deus ex machina – osudovo zasahuje Ignáz Ginzkey, ktorý sa zaväzuje byť mecenášom talentovaného chlapca na štúdiách. Otca to obmäkčuje a púšťa potomka na priemyselnú školu v Liberci. Nevábna predstava o budúcnosti klampiara definitívne vyprchala z obzoru Ferdinandovho života.
Foto: Porsche Newsroom
Po remesle, v ktorom sa pracuje s plechom, sa z Ferdinandovho života viac-menej vytratili aj Vratislavice. V roku 1893 odchádza do Viedne (kde načierno chodí na večerné prednášky na Viedenskej univerzite) a pôvodný domov navštevuje zriedka. Keď však v roku 1918 vzniká samostatná republika, prihlási sa k československému občianstvu.
To už je veľmi známym a oceňovaným odborníkom v rýchlo sa rozvíjajúcom automobilovom priemysle.
Už na Svetovej výstave v Paríži v roku 1900 vystavoval Porsche revolučný elektromobil. Z Rakúska sa potom presídlil do nemeckého Stuttgartu, kde skonštruoval napríklad závodný Mercedes SSK. Neskôr založil vlastnú firmu, ktorá uzavrela s Ríšskym automobilovým zväzom zmluvu na výrobu vozidla, cenovo dostupného pre každého.
Vznikol návrh na ľudový automobil, čiže Volkswagen, základ legendárneho chrobáka. Lenže písal sa rok 1934 a doba začínala temnieť tak, že do nej nemohol vniesť jas ani muž, ktorý si veľmi rozumel s elektrinou. Naopak, Porscheho osud temnel s dobou, v ktorej sa vzdal československého občianstva a stal sa Nemcom.
Kto sa dnes odváži súdiť, s akou veľkou mierou ochoty prijal konštruktér „pozvanie na tanec“, do ktorého vyhrávali píšťaly a nad parketom visel symbol hákového kríža?
Pravdou je, že v ríšskej továrni pracovalo pod jeho vedením dvadsaťtisíc nútene nasadených robotníkov. A že pre Hitlerovu armádu navrhol niekoľko typov obrnených vozidiel, pričom jedno z nich dokonca nieslo meno Ferdinand.
Porsche s predchodcom slávneho chrobáka v roku 1937. Foto Porsche Newsroom
Ďalšou pravdou sú však najmä slová, ktoré povedal pred rokmi autorovi tohto textu Zbyněk Najman, ktorý sa o Porscheho vratislavický odkaz staral. „Keď ste boli geniálni a nechceli s nacistami spolupracovať, zničili vás,“ krčil Najman zmierlivo ramenami. „Porsche nestihol utiecť do Ameriky a v Nemecku musel namiesto áut navrhovať vojnové stroje.“
Za svoje kontroverzné správanie si Porsche po skončení vojny odsedel 22 mesiacov. Okrem toho, toto kontroverzné správanie rezonovalo aj viac ako polstoročie po jeho smrti (30. januára 1951). Vratislavice pre problematickú minulosť rodáka zmenili názov Pamätník Ferdinanda Porscheho na Expozíciu Ferdinanda Porscheho a odstránili jeho meno z uvítacích tabúľ.
Napriek tomu je nepopierateľné, že sa značka Porsche stala v priebehu času fenoménom, synonymom pre krásne a silné vozidlá. A nepopierateľné je aj to, že práve v severočeských Vratislaviciach, na Tanvaldskej ulici číslo 38, sa impozantné automobilové dobrodružstvo pred stopäťdesiatimi rokmi začalo.
Rekonštrukcia pôvodného Porsche 356 dodaného zákazníkovi 8. júna 1948. Expozícia v rodnom dome Ferdinanda Porsche. Foto: Škoda
Takže je dobre, že dnes je rodný dom hrdinu tohto príbehu vo vlastníctve spoločnosti Škoda Auto, ktorá v ňom zriadila expozíciu zameranú na poznávanie techniky, technológií a histórie i budúcnosti mobility. Do 2. novembra je v priestoroch možné vidieť výstavu na počesť okrúhleho výročia géniovho narodenia.
Článok vyšiel v českom vydaní Forbes a jeho autorom je Filip Saiver.
