Ako profesor informatiky sa Ion Stoica stal miliardárom a zo svojho súkromne financovaného výskumného laboratória založil štyri startupy vrátane jednorožcov Databricks a Anyscale. Nikdy mu však nešlo len o podnikanie.
Profesor Ion Stoica z Berkeley a jeho študenti nemajú radi, keď ich niekto predbieha. A už vôbec nie, keď je to ich úhlavný nepriateľ Stanford.
Keď ich jeden z používateľov požiadal o možnosť porovnať ich open-source chatbot Vicuna s modelom Alpaca z konkurenčnej školy, tím z Berkeley postavil oba boty proti sebe v krvavej bitke s umelou inteligenciou.
Komunita sa z toho zbláznila. Stoicova skupina následne pridala možnosť testovať náhodné modely vedľa seba a umožnila ľuďom hlasovať o výsledku bitky.
Všetkým išlo len o zábavu, vysvetľuje docent Joseph Gonzalez, ktorý na projekte pracoval spolu so Stoicom a jeho študentmi Weiom-Linom Chiangom a Anastasiosom N. Angelopoulosom.
Z tejto zábavy vznikla ChatBot Arena, webová stránka, ktorá hostí viac ako 400 modelov AI a umožňuje používateľom chatovať s viacerými súčasne.
Spoločnosť sa v apríli premenovala na LMArena. Stoica v nej pôsobí ako predseda predstavenstva, Chiang ako technologický riaditeľ a Angelopoulos ako generálny riaditeľ. Firma získala 100 miliónov dolárov vo financovaní z rizikového kapitálu pri ocenení 600 miliónov dolárov.
Dva roky starý univerzitný softvér už využívajú vývojári ako OpenAI, xAI a Google na testovanie svojich chatbotov. Získal tiež viac ako 3,5 milióna hlasov od používateľov, ktorí sa chceli vyjadriť k vývoju modelov.
Ide pritom len o najnovšiu z mnohých výskumných iniciatív laboratória profesora informatiky Iona Stoicu. To je financované najmä súkromnými technologickými spoločnosťami vrátane spoločností Microsoft, Nvidia, Google a IBM, vďaka čomu sa dokáže presadiť v priemysle. Za takmer tri desaťročia svojho pôsobenia na akademickej pôde Stoica spoluzakladal s kolegami a študentmi z univerzity štyri startupy, vrátane dvoch jednorožcov.
Foto: Unsplash, Bolivia Inteligente
Stoica sa narodil vo vtedajšom komunistickom Rumunsku. Koncom 90. rokov 20. storočia sa presťahoval do USA, kde získal doktorát v odbore elektrotechniky a informatiky na Carnegie Mellon University (CMU). Dnes má 60 rokov a jeho majetok sa odhaduje na 2,5 miliardy dolárov.
Po ukončení štúdia sa v roku 2000 vydal na západ USA, aby začal učiť na Kalifornskej univerzite v Berkeley. Odvtedy neopustil svoje laboratórium ani študentov. Hoci väčšinu výskumu vykonáva s doktorandmi, naďalej učí aj študentov. Túto jeseň bude napríklad vyučovať operačné systémy a systémové programovanie.
Dobré načasovanie
Stoicov prvý startup, spoločnosť Conviva, ktorá sa zaoberá analýzou streamingu, vznikol v roku 2006, teda v čase, keď sa YouTube stal populárnym. Vznikla zo spolupráce s jeho bývalými kolegami z CMU vrátane jeho vlastného doktorandského poradcu Huia Zhanga. Ten Stoica opisuje ako „jedného z najlepších výskumníkov na svete“.
Stoica a Zhang sa zaoberali výskumom poskytovania kvalitného streamovania videa cez internet. Po pozorovaní vznikajúceho trhu sa rozhodli z výskumu vytvoriť firmu.
Spoločnosť Conviva, ktorá naposledy získala finančné prostriedky v roku 2017 pri ocenení 300 miliónov dolárov, funguje ako inteligentný sledovač online programov a filmov. Identifikuje problémy so zvukom a videom a upozorňuje na ne prevádzkovateľov streamovania. Ponúka tiež správy o tom, čo všetci sledujú, ktoré časti vynechávajú a čo sa im páči. Slúži klientom, medzi ktorými sú napríklad aj Fox a Peacock.
Napriek tomu, že Stoica už nemá oficiálnu funkciu v spoločnosti Conviva, ktorá sídli vo Foster City v Kalifornii, zostáva členom predstavenstva a hovorí, že sa s tímom stretáva každý týždeň.
„Máme potenciál stať sa ďalšou firmou Databricks,“ hovorí Zhang, technický riaditeľ spoločnosti Conviva. Odvoláva sa pritom na firmu na analýzu údajov v hodnote 62 miliárd dolárov, ktorú Stoica založil spolu s ďalšími šiestimi výskumníkmi z Berkeley.
Práve vďaka Databricks sa stal Stoica (a minimálne dvaja jeho spoluzakladatelia z Berkeley) miliardármi. V roku 2013 sa Stoica spolu s Alim Ghodsim, hosťujúcim vedcom z KTH Royal Institute v Štokholme, a piatimi doktorandmi rozhodol zistiť, ako efektívnejšie spracovať obrovské množstvo údajov. Spoločne vyvinuli Spark, prediktívny softvér, ktorý slúži ako výkonný nástroj na spracovanie údajov.
Podľa Mateia Zahariu, jedného z doktorandov, ktorý spoluzakladal Databricks a teraz je docent na Berkeley, chcel Stoica zo Spark urobiť startup. Chcel tým povzbudiť používateľov, aby k výskumu laboratória pristupovali serióznejšie.
Okrem toho chcel pomôcť menším spoločnostiam bez sofistikovanej infraštruktúry spravovať a analyzovať obrovské množstvá údajov s cieľom získať obchodné poznatky aj vytvárať nástroje umelej inteligencie.
Spoločnosť predpokladala, že do júla tohto roku dosiahne ročný obrat 3,7 miliardy dolárov. Už roky sa tiež hovorí o tom, že chce vstúpiť na verejný trh.
Nie že by to bol Stoicov zámer. „Srdcom som stále akademik,“ hovorí. Jeho cieľom nikdy nebolo zbohatnúť. „Ak vás poháňajú len peniaze, idete robiť IPO. To je najjednoduchšia cesta. Ale u mňa to neplatí. Ide mi o budovanie niečoho zmysluplného.“
Stoica bol generálnym riaditeľom spoločnosti Databricks od roku 2013 do roku 2016, keď odovzdal vedenie spoločnosti Ghodsimu a prešiel do funkcie výkonného predsedu. „Zostať na poste CEO po tomto období znamenalo odísť z Berkeley. Musel som si teda vybrať,“ hovorí, „a rozhodol som sa vrátiť.“
Dôvodom, prečo sa nikdy nevenoval podnikaniu na plný úväzok, sú jeho študenti. „Mladí ľudia vo svojom formujúcom období niekedy nevedia, čo je možné a čo nie… Majú vieru, a preto sa od nich dočkáte nečakaných riešení,“ vysvetľuje. Stoica navyše pripisuje svoj podnikateľský úspech svojmu zameraniu na výskum. „Je to akt tvorby, skúmanie nových myšlienok.“
Umenie nájsť kapitál
„Myslel som si, že sa pravdepodobne dostal veľmi vysoko vďaka tomu, že sa príliš nestaral o problémy výskumu. Ale ukázalo sa, že som sa mýlil. Na výskumných hodnotách mu naozaj záleží,“ hovorí Yang Zhou, jeden z jeho súčasných postdoktorandov.
V Berkeley má Stoica povesť nielen dobrého učiteľa, ale aj skvelého oponenta podnikateľských nápadov. A tiež, čo je ešte dôležitejšie, človeka, ktorý pomáha tieto nápady financovať.
Práve táto dobrá povesť mu priniesla študentov, s ktorými spoluzakladal spoločnosť Anyscale, druhú miliardovú spoločnosť v jeho portfóliu.
Šesť rokov po vytvorení Sparku sa Philipp Moritz a Robert Nishihara, dvaja doktorandi ďalšieho profesora informatiky z Berkeley Michaela Jordana, rozhodli odstrániť chybu programu. Tá vyžadovala, aby Spark čakal na dokončenie každej úlohy pred prechodom na ďalšiu operáciu.
„Povedal som im, nech odo mňa veľa líderstva nečakajú. Nie som tvorca systémov,“ spomína Jordan. Preto ich povzbudil, aby sa zúčastnili na Stoicovom kurze distribuovaných systémov, kde s ním pracovali na riešení.
Spolupráca so študentmi
Tým projektom sa stal Ray, softvér navrhnutý tak, aby zvládal rozsiahle posilňovacie učenie efektívnejšie než synchrónne systémy ako Spark.
„Veľmi rýchlo sa ukázalo, že z toho chce Ian ako vždy vytvoriť firmu,“ hovorí Jordan, ktorý pomáhal založiť spoločnosť spolu so Stoicom a jeho študentmi.
Takto vznikla spoločnosť Anyscale v roku 2019. V priebehu troch rokov získala platforma, ktorá pomáha vývojárom škálovať ich aplikácie umelej inteligencie, získala 260 miliónov dolárov, vrátane 200 miliónov dolárov pri ocenení 1,4 miliardy dolárov v poslednom kole financovania v septembri 2022.
Stoica, ktorý je výkonným predsedom spoločnosti so sídlom v San Franciscu, tvrdí, že Anyscale sa darí „veľmi dobre“ a v priebehu nasledujúcich 12 mesiacov získa ďalšie finančné prostriedky.
„Rád vidí tieto problémy a snaží sa pochopiť, ako ich skutočne vyriešiť. To je to, čo robí skvelý výskum a biznis,“ hovorí o svojom kolegovi docent a výskumník LMArena Gonzalez.
A kľúč k riešeniu problémov podľa Stoicu spočíva v univerzitách. „Každý môže využiť univerzitný výskum. Porovnajte to s firmou… Firmy nebudú publikovať a sprístupňovať svoje najlepšie systémy.“ Spark od spoločnosti Databricks aj Ray od spoločnosti Anyscale začali ako open-source projekty a dodnes sú dostupné verejnosti.
Stoicovo laboratórium neutrpelo škrtmi vo financovaní zo strany Trumpovej administratívy. Pravdepodobne nimi neutrpí ani v blízkej budúcnosti.
„Sme v šťastnejšej pozícii,“ vysvetľuje. Výpočtové laboratórium v Berkeley, ktoré má v súčasnosti ročný rozpočet viac ako 6 miliónov dolárov, je od začiatku roka 2010 súkromne financované veľkými technologickými spoločnosťami vrátane Google a IBM. Financuje ho aj Stoicova vlastná spoločnosť Anyscale.
Stoica verí v AI
Niektorí z jeho kolegov výskumníkov z Berkeley však pocítili tento politický vplyv, ktorý zastavil projekty na škole od sprístupnenia klasickej literatúry až po boj proti klimatickým zmenám a podali naň žalobu.
Stoica, jeden z najúspešnejších profesorov na Berkeley, teraz podľa dekanky Jennifer Chayesovej predsedá pracovnej skupine, ktorá sa má zaoberať znížením financovania výskumu na celej fakulte informatiky, dátových vied a spoločnosti. Ako predseda povzbudzuje kolegov profesorov, aby sa usilovali o súkromné financovanie a napodobňovali model, ktorý priniesol jeho vlastnému laboratóriu toľko úspechov.
„Prichádza s neuveriteľne kreatívnymi nápadmi, ako osloviť firmy a ako osloviť rizikové fondy,“ hovorí Chayes.
Viac ako 80 študentov, ktorých Stoica osobne viedol, využilo jeho zdroje a kontakty. V drvivej väčšine sú zamestnaní na akademickej pôde alebo na startupovej scéne. Najmenej siedmi pracujú v Databricks.
Ale pracovný trh v oblasti technológií nie je ku všetkým taký láskavý. Absolventi informatiky, ktorí kedysi patrili medzi najžiadanejších uchádzačov, majú problém nájsť si zamestnanie, pretože umelá inteligencia spôsobuje, že firmy znižujú počty zamestnancov.
„Študentom hovorím, aby prijali a používali tieto AI nástroje,“ hovorí Stoica. „Je jasné, že to bude krátkodobo bolieť. Ale premýšľajte z iného uhla pohľadu.“
Stoica verí, že AI znamená zrýchlenie tempa ľudskej evolúcie a to, že sa nakoniec staneme medziplanetárnou civilizáciou. „Ak sa na to pozeráte takto,“ hovorí, „stále nemáme dosť ľudí na to, aby sme to dokázali.“
Článok vyšiel na Forbes.com. Autorkou je Martina Di Licosa.
