Paul Jozefak sa narodil v Bratislave, no vyrastal v New Jersey a už niekoľko rokov žije v Hamburgu. Po úspešnej kariére manažéra vo venture kapitálových fondoch investujúcich do startupov sa rozhodol prejsť na druhú stranu a založiť vlastnú spoločnosť.
„Predtým som mal vždy nejakú istotu. Teraz financujeme firmu zo svojich peňazí, pracujeme zadarmo, pričom každý deň môžeme padnúť. Je to oveľa väčšie riziko,“ hovorí pre Forbes.sk. V piatok vystúpil na podujatí 30 pod 30 v investorskom paneli, ktorý sa venoval potenciálu CEE regiónu.
Narodili ste sa na Slovensku, no keď ste mali päť rokov, vaša rodina emigrovala do USA. Pamätáte si na toto obdobie?
Len veľmi matne. Išli sme na dovolenku do Juhoslávie, a tak ako veľa ľudí v tom období sme cez ňu utiekli do Ameriky. Pamätám si len jeden útržok z lietadla. Veľa vecí som z pamäti asi aj podvedome vymazal a veľa zabudol, keďže sa toho v mojom živote dialo tak veľa. Keď máte päť rokov a prídete do novej krajiny, nepoznáte jazyk a nikoho okrem rodiny, je to ťažké. Neskôr som však začal chodievať na Slovensko na celé letá a viac-menej tu napoly vyrastal u starých rodičov.
Paul Jozefak sa po rokoch v USA napokon usadil v Európe. Foto: Paul Jozefak (archív)
Aké to bolo?
Tri mesiace v roku som trávil v malej dedinke Vrbovce na Záhorí. S kamarátmi sme v lete jazdili po lese na bicykloch a keď sme boli starší, tak na motorkách. Vždy som sa tešil na letné obdobie. Do svojich 16 rokov som žil na typickom americkom predmestí neďaleko Manhattanu a veľmi rád som ho vymieňal za malú dedinku na Slovensku. Mal som tu rodinu, kamarátov a každý ma tu poznal, v Amerike sme nemali takmer nikoho. Keď sa na to pozerám spätne, tak tie letá tu som vnímal veľmi romanticky, ale ľudia tu mali naozaj tvrdý život.
Neskôr ste sa stali jedným z top ľudí vo venture kapitálových fondoch. Myslíte si, že by ste v tejto sfére pôsobili, aj keby vaša rodina zostala na Slovensku?
100-percentne nie. Dosť často som myslel na to, čo by zo mňa bolo, keby sme tu zostali. Je dosť možné, že by som bol v base alebo robil niečo zlé (smiech). V mojej kariére mi pomohlo to, že sme odišli a že som sa pravidelne vracal na Slovensko. Videl som, aký ťažký je tu život, čo ma na jednej strane držalo pri zemi a na druhej motivovalo „makať“.
30pod30: Ako zaujať investora? Najlepší argument je rast a výsledky, hovorí Jaroslav Trojan
Už v 11 rokoch som si sfalšoval preukaz, aby to vyzeralo, že mám 12, keďže to bola hranica, odkedy ste mohli roznášať časopisy. Odvtedy som si začal zarábať vlastné peniaze. Napríklad svoje prvé auto som si kúpil ešte predtým, ako som mal vodičský preukaz.
A kedy prišla prvá vážnejšia práca?
Aká je to vážnejšia práca? Robil som naozaj všetko a mám pocit, že v 15-tich rokoch som zarábal viac ako teraz (smiech). V tom čase to pre mňa boli obrovské peniaze, z ktorých som si však odkladal. Často hovorím, že som bol taký typický imigrant, ktorý potreboval mať nejaké zabezpečenie, keby sa niečo stalo. Na dôchodok som začal šetriť, keď som mal 12 rokov. Naučil som sa to od rodičov.
Ako malý sa Jozefak vracal na Slovensko, kde trávil každé leto tri mesiace. Foto: Paul Jozefak (archív)
Prečo ste neskôr odišli z USA do Nemecka?
Keď som mal 16 rokov, šiel som tam na rok na výmenný pobyt, čo bolo pre mňa skvelou skúsenosťou. Zamiloval som si to tu. Mal som šťastie na úžasnú rodinu, u ktorej som žil a s ktorou sa priatelím doteraz. Bývajú asi hodinu cesty autom odo mňa. Syn je mojím najlepším kamarátom a veľmi veľa som sa naučil aj od jeho otca, ktorý je lekár, ktorý aj veľa podnikal a investoval. Často som ho počúval a bol som jeho rozprávaním fascinovaný. Skúšal som sa od neho aj niečo naučiť.
Vtedy prišiel aj váš záujem o investovanie?
Nie. To som nikdy ani neplánoval. Keď som sa po výmennom pobyte vrátil po druhýkrát do Nemecka, začal som pracovať v jednej právnickej kancelárii, kde som po prvýkrát videl, ako vôbec fungujú tieto kapitálové fondy. Spolupracovali sme s nimi a v roku 2000 mi v jednom takom ponúkol môj známy prácu.
Priznám sa, že prvá vec, ktorú som vtedy urobil bolo, že som prečítal knihu eBoys: The First Inside Account of Venture Capitalists at Work, a tá ma namotivovala natoľko, že som si myslel, že keď tú robotu zoberiem, tak je zo mňa do piatich rokov miliardár (smiech). Hneď na to však prišiel veľký prepad trhov v roku 2001. Bolo to asi to najlepšie, čo sa mi mohlo stať. Myslím si, že vo venture kapitálovom fonde sa najviac naučíš práve vtedy, keď to nešliape.
Jozefak bol svojho času zaradený medzi 20 najvplyvnejších investorov v Európe. Foto: Paul Jozefak (archív)
Na vtedajšie pomery ste začínali dosť mladý.
Áno, bol som v tejto sfére obrovskou výnimkou. Začal som v 23 alebo 24 rokoch, no väčšina VC manažérov mala vtedy okolo 50-tky. Prvých 10 rokov som teda chodieval iba v obleku a stále nosil okuliare, aby som pôsobil staršie. Mal som však šťastie, že som mal za sebou silnú snačku SAP Ventures a to mi otváralo dvere. Väčšina mojich dobrých kontaktov a networku, ktorý mam doteraz, pochádza práve z tohto obdobia. S odstupom času si však nemyslím, že som bol až taký dobrý VC manažér.
Denník Daily Telegraph vás však zaradil medzi 20 najvplyvnejších investorov v Európe.
Myslím, že som bol jeden z najznámejších, lebo som veľmi skoro začal používať Twitter a písať blog, ale nebol som najlepší. Nikdy som nemal obrovské miliardové exity startupov. A ani som nemal až taký dobrý nos. Som oveľa lepší v riadení a exekutíve. Tak trochu mi vždy vadilo, že som bol ako investor v startupoch odsunutý bokom. Mohol som im radiť, ale nemal som právomoci ako zakladatelia, ktoré som chcel. Aj preto som sa potom rozhodol prejsť na druhú stranu.
Aké je to prezentovať projekt investorovi? Odpovedá 5 startupov, ktoré absolvovali car pitch
Svoj startup Receeve ste založili len nedávno. Čomu sa venuje?
Náš startup je digitálnou platformou na spravovanie dlhov. Keď si dnes klient objedná online nejaký tovar a nezaplatí faktúru, proces vymáhania peňazí nefunguje tak, ako by mal. Firmy si najímajú tzv. collections industries, ktoré to robia manuálne, napríklad posielajú domov výzvy, prípadne ľudí kontaktujú cez call centrá. My sa tento proces snažíme automatizovať cez softvér. Druhým krokom bude využitie machine learningu, aby to bolo ešte efektívnejšie. Ide vlastne o conflict resolution medzi danou firmou a klientom, ktorý nemusel nezaplatiť úmyselne.
Aké je to po rokoch ako VC manažér byť na druhom brehu? Chodiť za nimi a žiadať o investíciu?
Niekedy si z toho robím srandu, že za nimi behám tak, ako behali iní za mnou. Mám však obrovskú výhodu. Keď idem za investorom, viem presne, ako to chodí, čo mu mám povedať a na čo si dať pozor. Zároveň nechodím za cudzími ľuďmi, keďže sa všetci poznáme, je pre mňa jednoduchšie dohodnúť si s nimi stretnutie. Produkt a vízia startupu však musia byť dobré, v tomto to nemám iné ako iní zakladatelia. Človek musí byť autentický, mať výkon. A najmä to, čo robí, musí vedieť zarábať. Nech hovorí kto chce, čo chce, na konci dňa je to pre investorov najmä o peniazoch.
Paul Jozefak
Narodil sa na Slovensku, vyrastal v USA a po roku, ktorý strávil na výmennom pobyte v Nemecku, sa tam rozhodol usadiť natrvalo. Začínal v právnickej firme Davis Polk & Wardwell, no v roku 2001 začal šéfovať SAP Ventures Europe a bol partnerom vo viacerých venture kapitálových spoločnostiach. Naposledy pôsobil ako managing director v spoločnosti Liquid Labs, ktorá je súčasťou Otto Group Digital, kde pôsobil do mája 2018. Po polročnom sabbaticali nedávno založil vlastný startup Receeve.
Keď porovnáte tie svoje dve roly, kde vidíte najväčší rozdiel?
Ako VC manažér som mal svoj plat, a hoci som dával do fondov aj časť svojich peňazí, vždy som mal nejakú istotu. Teraz financujeme firmu zo svojich peňazí, pracujeme zadarmo, pričom každý deň môžeme padnúť. Je to oveľa väčšie riziko.
Ako často dnes chodíte na Slovensko?
Častejšie som tu chodil, keď som pracoval pre Liquid Labs, keďže som sa tu vždy snažil nájsť nejaké startupy. Veľmi som tu chcel do niečoho investovať. Teraz tu chodím raz za čas na nejaký event, tak tri-štyrikrát do roka.
“Nesnažte sa zaujať VC fond e-mailom alebo telefonátom. Nechcem znieť ako hulvát, ale naozaj, zožeňte si niekoho, kto vás predstaví, to sa cení omnoho viac,” povedal Paul Jozefak v investorskom paneli na podujatí 30 pod 30. Foto: archív Forbes
Čítala som, že vám trvalo veľmi dlho, kým ste našli projekt zo Slovenska, ktorý vás oslovil. Prečo? Je to tu až také biedne?
Problém bol asi ten, že som tu začal hľadať investičné príležitosti veľmi skoro. V rokoch 2000 tu nebolo takmer nič, firmy, ktoré hľadali peniaze, neboli celkom ok. Nechcem priamo povedať, že boli skorumpované, ale mali dosť rizikový profil. Trvalo dosť dlho, kým tu začali vznikať startupy, trh sa otvoril až s príchodom venture kapitálovej firmy Neulogy.
Startup, ktorý vás neskôr zaujal, bol Vectary, pomohli ste im aj nájsť investorov. Čím presne vás oslovili?
Pred rokmi som bol vo Viedni na jednom evente a zavolali mi chlapci z Vectary s tým, že sme sa dávnejšie stretli na Startup Awards a že by sa so mnou dali radi dokopy. Ja som mal chvíľu do odletu lietadla, no oni sadli do auta a pálili za mnou z Bratislavy do Viedne. Stretli sme sa a presvedčili ma. Vtedy som síce ešte nerozumel, čo presne robia, ale páčila sa mi ich akčnosť. Dnes majú dobrý produkt a tím, robia pre nich len tí najlepší.
Takže najprv vás oslovili svojím nadšením a produkt bol druhoradý?
U mňa to bolo vždy tak. Najprv som sa stále pozeral na zakladateľa a až potom na produkt. Dlhé roky sa riadim heslom: „Always bet on the jockey & not on the horse.“ A to je motto mnohých venture capital manažérov.
V súčasnosti už na Slovensku nájdete viac džokejov, na ktorých by ste stavili?
Musím povedať, že odkedy sa nepohybujem vo VC, tak po nich vyslovene nepátram, ale je tu viacero zaujímavých ľudí s potenciálom. Napríklad Lujza Bubánová má vo svojom startupe Youfirst medzinárodných investorov, „maká“ a ja jej držím palce. Je pozitívnym príkladom, že to nemusia byť vždy len chlapi, ktorí podnikajú. Štatisticky je ich totiž stále oveľa viac ako žien. Čím viac zakladateľov firiem, tým lepšie pre trh.
Na podujatí 30 pod 30 Jozefak okrem iného povedal, že pre slovenský startupový ekosystém je potrebné, aby tu fungovalo aspoň 100 startupov a ak desatina z nich uspeje, celé prostredie sa posunie dopredu. Foto: Paul Jozefak (archív)
Komu na Slovenku ešte radíte?
Hovorím s chlapcami z 0100 Ventures aj s ľuďmi z Neulogy. Mám tu veľa známych, s ktorými sa stretávam a som vždy rád, keď im môžem nejako pomôcť.
Keby ste mali dať jednu radu niekomu, kto uvažuje nad vlastným biznisom, aká by bola?
Poradil by som im, nech nečakajú a myslia vo veľkom. Vyskúšajte všetko, čo vám napadne v mladom veku. Keď budete mať 45 rokov, rodinu, deti, dom a všetko, čo k tomu patrí, tak to bude oveľa ťažšie. Hovorím to aj z vlastnej skúsenosti. Keď si mladý, máš nápady a ľudí, ktorí ti pomôžu, nemáš čo stratiť.
Hlavné foto: Paul Jozefak (archív)
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
