Najmenší SZČO doplatia na konsolidáciu viac ako ústavní činitelia, hoci tí si formálne schválili vyššie sadzby dane.
Stretnú sa premiér, špičkový IT manažér a jednoduchý živnostník. Toto nie je začiatok vtipu, ale reálnej správy o slovenskej konsolidácii. Otázka znie: komu z tejto trojice vytiahne štát z vrecka najväčšiu časť príjmu?
Pre ľahšie porovnanie predpokladajme, že IT manažér a premiér zarobia mesačne v hrubom rovnako. Naopak, živnostník sa ledva pretĺka s priemerným mesačným príjmom v hrubom päťsto eur.
Všetkých sa dotkne nová vyššia sadzba zdravotných odvodov. Pre lepšie zarábajúcich zároveň platia nové vyššie sadzby dane v rozmedzí 19 až 35 percent podľa výšky príjmu.
Koaličná rada tiež odsúhlasila pre ústavných činiteľov extra daň, ktorá im sadzby zvýši o 10 percentuálnych bodov.
Významná zmena sa týka aj SZČO. V budúcom roku budú mať povinnosť platiť minimálne sociálne odvody vo výške približne 132 eur aj živnostníci, ktorí ich doteraz pre nízke príjmy vôbec nemuseli hradiť. Viac však na sociálnych odvodoch zaplatia aj ostatné SZČO, hoci sadzby sa nemenili. Zvýšil sa však koeficient, ktorým sa počíta minimálny vymeriavací základ z priemernej mzdy.
Výsledkom konsolidačného mixu je, že najmenšiu časť príjmu odvedú z hrubého príjmu práve verejní činitelia a najviac najchudobnejší živnostníci.
Forbes porovnával vplyv konsolidácie cez takzvanú efektívnu sadzbu, teda percento hrubého príjmu, ktoré každý zaplatí štátu na daniach a odvodoch. Rozdiel vidieť v tabuľke.
Rozdiel v tisícoch
Budúcoročný príjem premiéra bude závisieť od tohtoročnej priemernej mzdy. Vo výpočte budúcoročnej záťaže sme tak pracovali so staršími údajmi. Pre účely kalkulácie sa príjem skladá z hrubého platu 5336 eur a nezdaniteľných paušálnych náhrad vo výške 6858 eur. Spolu je to 12 194 eur. Predpokladajme, že IT manažér zarobí tú istú sumu.
Všetci ústavní činitelia majú vyššie sadzby daní o 10 percentuálnych bodov. Tie však, ako aj odvody, platia iba z časti svojho príjmu, keďže paušálne náhrady daniam a odvodom nepodliehajú.
V praxi to znamená, že premiér zaplatí odvody a extra dane zo sumy 5336 eur, IT manažéra sa síce týkajú nominálne nižšie sadzby a rovnaké odvody, ale zo sumy až 12 194 eur.
Ako vidieť aj v tabuľke, napriek vyšším sadzbám uhradí predseda vlády na daniach vyše 1300 eur, kým IT odborník viac ako 2800 eur. V nominálnom vyjadrení zaplatí odborník v súkromnej sfére aj vyššie odvody, hoci sadzba bude v oboch prípadoch rovnaká.
Prekvapivé percentá
V praxi to znamená, že premiér získa v čistom 10 047 eur, kým IT-čká len 7567 eur. Z celého hrubého príjmu vrátane nezdaniteľných paušálov odvedie premiér len 21,4 percenta, kým manažér v súkromnom sektore až 33,2 percenta.
Napriek deklarovanej extra dani tak zaplatí verejní funkcionár z oficiálneho príjmu menej ako jeho „dvojička“ v súkromnom sektore.
Podobné je to aj pri poslancoch. Mimobratislavský poslanec má plat 4115 eur plus nezdaniteľné paušálne náhrady 3201 eur. Z celej sumy 7316 eur tak odvedie 17 percent. Pre porovnanie, odborník v súkromnom sektore s rovnakým hrubým príjmom na rovnakej úrovni 7316 odvedie na daniach a odvodoch až 33 percent.
Zdroj: Forbes.
Problém chudobného živnostníka
V špecifickej pozícii sú živnostníci. Ak je ich mesačný príjem päťsto eur, nezarábajú dosť na to, aby platili dane. Štátu však musia odviesť minimálne zdravotné odvody, ktoré budú budúci rok vo výške 146 eur, a zároveň novinku, sociálne „mikroodvody“, vo výške približne 132 eur. Z hrubého mesačného príjmu im tak štát vezme až 55 percent.
Paradoxné je, že keby mal živnostník príjem deväťsto eur, uhradil by v nominálnom vyjadrení rovnaké zdravotné aj sociálne odvody. V jeho prípade by tak efektívna sadzba klesla na necelých 31 percent.
Efektívne odvody potom opäť rastú od priemerného mesačného príjmu 914 eur. To bude budúci rok hranica, od ktorej musia živnostníci platiť tradičné odvody. Zaujímavé je, že väčšina živnostníkov neplatí reálne odvody, ale takzvané minimálne.
Hoci prívlastok minimálne naznačuje bezvýznamnú sumu, v skutočnosti platia mnohí živnostníci vyššie odvody, ako by im vychádzali, keby sa počítali podľa vzorca. Zjednodušene povedané, SZČO s mesačným príjmom v rozmedzí 914 až približne 2500 eur hradia odvody z vyššieho vymeriavacieho základu, ako je ich skutočný príjem.
Zdroj: Forbes.
Ako porastú odvody
Pri živnostníkoch navyše dochádza k zmene výpočtu minimálnych odvodov. Pre tento rok je to 50 percent vymeriavacieho základu, teda priemernej mzdy dva roky dozadu. Budúci rok bude základom až 60 percent. Minimálne odvody tak dosiahnu 450 eur. Ak by sa výpočet nemenil, bolo by to len 380 eur.
V konečnom dôsledku najslabšie zarábajúci živnostníci budú mať vyššiu efektívnu sadzbu dane ako verejní funkcionári s násobne vyššími príjmami. Výsledkom môže byť, že časť z nich skončí alebo z donútenia prejdú na eseročky. Pri nich odvody platiť nemusia a celková daňovo-odvodová záťaž je nižšia.
Čo treba vedieť o odvodoch živnostníkov?
Keď živnostník po starom začínal, prvý rok neplatil sociálne odvody. Vzťahovala sa však naňho povinnosť hradiť zdravotné odvody v minimálnej výške. Tento rok je to po zaokrúhlení 107 eur a budúci rok to bude 146 eur. Dôvodom je aj rast sadzby zdravotných odvodov zo 14 na 15 percent.
Odvody sa počítali k júnu podľa daňového priznania za predchádzajúci rok. Povinnosť platiť mali po starom živnostníci, ktorých hrubé príjmy (pred odpočítaním nákladov) dosiahli 50 percent priemernej mzdy dva roky dozadu.
Kto mal nižšie príjmy, povinnosť platiť sociálne odvody sa ho netýkala, hoci už podnikal viac rokov. Zdravotné odvody zaňho vypočítala zdravotná poisťovňa. Po novom je takzvaný minimálny vymeriavací základ až 60 percent priemeru dva roky dozadu.
Výška skutočných odvodov sa počíta nasledovne: celkové príjmy SZČO mínus výdavky plus zaplatené zdravotné a sociálne odvody. Získané číslo sa vydelí koeficientom 1,486. Následne sa zo sumy vypočítajú sociálne odvody použitím sadzby 33,15 percenta a zdravotné odvody pomocou sadzby 15 percent.
Ak skutočné odvody vyjdú nižšie ako minimálne odvody, ktoré sú pre budúci rok zhruba 450 eur, musí živnostník platiť minimálne odvody. Skutočné odvody platia až živnostníci s príjmom okolo 2500 eur mesačne.
Ti, ktorí nedosiahli hranicu pre riadne (minimálne) odvody, zaplatia 132 eur mesačne na sociálnych odvodoch. Pre odlíšenie od minimálnych odvodov ich môžeme nazvať „mikroodvody“ a tiež zdravotné odvody. „Mikrooodvody“ budú platiť automaticky aj začínajúci živnostníci a to po šiestich mesiacoch činnosti.
