Burzový svet je na hlavu a nič v ňom už nedáva zmysel. Pozreli sme sa na relevanciu prognóz expertov.
Žijeme v zvláštnej dobe, keď polonahá dievčina oblečená v rifľovej bunde dokáže pohnúť cenou akcií odevnej značky o 24 percent. Bez zmeny jediného fundamentálneho ukazovateľa.
Čelíme novým paradigmám, pri ktorých si zvykáme na to, že trhová kapitalizácia jedinej firmy môže presiahnuť úroveň hrubého domáceho produktu najľudnatejšej krajiny sveta.
Do rastúceho trhu posielame stále viac peňazí, aj keď vidíme, že viacero indikátorov signalizuje jeho extrémne nadhodnotenie.
Rozbiehame súťaž o to, ktorá z krajín sveta sa zadlží viac, a zatvárame si oči pred stále reálnejšou hrozbou príchodu stagflačného scenára.
Niekto by povedal, že sa to možno neskončí dobre. Obavy z potenciálneho nepriaznivého rozuzlenia vytvárajú otázku, do akej miery je ohrozený kapitál investorov. A ekonómovia sa pretekajú v tom, kto prvý ponúkne správnu odpoveď.
Prognózy o tom, do čoho vyústi situácia na akciovom trhu, sú predmet intenzívnej analýzy zo strany rôznych finančných expertov. Mediálny priestor zaplnili špecialisti, ktorí sa snažia predpovedať ďalší vývoj.
Dá sa však predikovať budúce správanie trhu? Ide predsa len o živý organizmus so zastúpením rôznych subjektov s rozdielnou úrovňou vedomostí a skúseností.
Akú osobnostnú a odbornú výbavu potrebuje investičný guru na to, aby dokázal odhadnúť budúce reakcie takejto komplexnej entity?
„Vyžaduje si to maximálne sebavedomie a schopnosť bez hanby sa posunúť ďalej po falošných predpovediach. Urobíte ich veľa,“ tvrdí Spencer Jakab, editor denníka Wall Street Journal. U mnohých vizionárov nie je ďaleko od pravdy.
Babsonov zlom
Roger Babson bol americký podnikateľ, ekonóm a finančný analytik, ktorý sa preslávil svojou prognózou krachu na akciovom trhu v roku 1929. Bol priekopník v používaní ekonomických indikátorov a štatistických metód na predpovedanie hospodárskeho cyklu.
Známy ekonóm venoval veľkú pozornosť psychológii trhu a varoval pred prehnaným optimizmom, ktorý podľa neho viedol k iracionálnemu správaniu investorov a tvorbe špekulatívnych bublín.
Varovania tohto analytika vyvrcholili v septembri 1929, keď na výročnom stretnutí Národnej obchodnej konferencie vyhlásil: „Skôr či neskôr príde krach a bude to strašné.“ Odsúdil špekulatívnu horúčku a vyzval investorov, aby opustili Wall Street a vrátili sa k fundamentálnym hodnotám.
Jeho predpoveď sa stretla s výsmechom mnohých finančníkov a médií, ale presne o mesiac neskôr nastal „Čierny utorok“ – začiatok Veľkej hospodárskej krízy.
Babsonova nie príliš konkrétna prognóza mu priniesla celosvetovú slávu a potvrdila jeho povesť analytika, ktorý rozumie trhovým cyklom. Vyhlásenie spôsobilo rozmach jeho podnikania s newsletterami počas Veľkej hospodárskej krízy, a to aj napriek tomu, že katastrofu predpovedal aj v rokoch 1927 a 1928.
Proroctvo technického génia
Kontroverzné predikcie a vplyvná technická analýza akciového trhu neboli cudzie ani Josephovi Granvillovi. Tento americký finančný analytik, spisovateľ a publicista vo svojej knihe New Strategy of Daily Stock Market Timing for Maximum Profit predstavil koncept On-Balance Volume – OBV –, ktorý sa snaží odhadovať pohyby cien akcií na základe ich objemu.
Svoju najslávnejšiu predpoveď vyriekol v januári 1981. Svojim klientom vtedy poslal krátky fax s jednoduchou a prekvapivou správou: „Trh skolabuje. Predajte všetko!“
V tom čase bol jeho vplyv taký obrovský, že toto jediné vyhlásenie vyvolalo masívny výpredaj. Za nasledujúce dva dni sa index Dow Jones znížil o 39 bodov – teda približne o 4,2 percenta –, čo bol v tom čase jeden z najväčších krátkodobých poklesov v histórii burzy. Prepad zasiahol dokonca aj trhy v Londýne a Tokiu.
Granvillovu povesť geniálneho analytika však pokazili jeho neskoršie predpovede, ktoré už neboli také úspešné. Jeho odhad ďalšieho veľkého poklesu v roku 1982 nekorešpondoval s realitou. Namiesto toho trh zažil masívny nárast predznamenávajúci býčí trend 80. rokov.
O niekoľko rokov neskôr sa mu síce podarilo trafiť „Čierny pondelok“, jeho ďalšie predikcie však boli opäť nepresné a jeho vplyv sa postupne vytratil.
Pád veštkyne
Medzi slávnymi vizionármi by sa nemalo zabudnúť ani na meno Elaine Garzarelliovej. Americká analytička a investičná strategička zažiarila prekvapivo presnou predpoveďou krachu na akciovom trhu v roku 1987.
Jej prieskum v spoločnosti Shearson Lehman Brothers a vlastný model analyzoval 13 kľúčových faktorov na predpovedanie smerovania trhu.
Len týždeň pred „Čiernym pondelkom“ odporučila klientom predať svoje akcie, čo mnohých ochránilo pred obrovskými stratami. Presnosť predpovede jej okamžite priniesla celosvetovú pozornosť a reputáciu, ktorá ju katapultovala medzi najrešpektovanejších a najlepšie platených finančných analytikov tej doby.
Bohužiaľ, jej ďalšie prognózy sa už nestretli s takým úspechom. Garzarelli bola známa pesimizmom a v priebehu 90. rokov predpovedala niekoľko ďalších krachov, ktoré sa však neuskutočnili.
Nesprávne predpovede viedli k strate jej povesti „veštkyne“. Kritici jej vyčítali, že sa príliš upína na svoje vlastné modely a neberie do úvahy ďalšie faktory, ktoré v tom čase hnali trh vpred, napríklad technologický boom.
Hollywoodske prognózy
Stávka proti realitnému trhu v Spojených štátoch pred finančnou krízou v roku 2008 sa stala námetom pre bestseller Michaela Lewisa The Big Short a následne aj pre rovnomenný film. Hlavný hrdina príbehu je Michael Burry americký investor a lekár.
Burry, ktorý viedol vlastný hedgeový fond Scion Capital, strávil mesiace hĺbkovou analýzou trhu s hypotékami a zistil, že bol plný rizikových úverov a toxických finančných nástrojov. Ako jeden z mála veril, že segment nehnuteľností je nafúknutá bublina, ktorá čoskoro praskne.
V rokoch 2005 až 2007 Burry uzavrel veľké stávky proti hypotekárnym cenným papierom prostredníctvom zložitých finančných derivátov nazývaných credit default swaps – CDS.
Jeho rozhodnutie bolo také kontroverzné, že mnoho jeho vlastných investorov vrátane banky Goldman Sachs, mu neverilo. Burryho kroky vnímali ako šialené, lebo realitný trh naďalej rástol, a jeho fond sa v priebehu rokov 2006 a 2007 dostal pod značný tlak. Mnohí jeho klienti žiadali svoje peniaze späť. Burry však trval na svojej analýze a odmietol zmeniť stratégiu.
Ukázalo sa, že mal pravdu. V roku 2008, keď hypotekárny trh skolaboval, sa Burryho stávky vyplatili. Do jeho fondu putoval zisk vo výške viac ako sedemsto miliónov dolárov, čo jeho investorom prinieslo miliardové zisky.
Známy vizionár sa neskôr opäť vyjadroval o trhu. Napríklad v roku 2023 napísal na sociálnych sieťach tajomné varovanie jediným slovom: „PREDAJ“. Varoval aj výrazmi „matka všetkých krachov“ či „mohlo by to byť horšie ako v roku 2008“. Trh však na jeho varovania nedbal, veselo rástol ďalej a investorom prinášal zisky.
Prehľad výkonnosti indexu S&P 500, odkedy Burry predpovedal krach
Vízie bohatého otca
Kráľom negatívnych predpovedí je však Robert Kiyosaki. Americký podnikateľ ázijského pôvodu, ktorý sa preslávil najmä knihou Bohatý otec, chudobný otec.
Jeho hlavná teória spočíva v tom, že tradičný finančný systém založený na fiat menách a neustálom tlačení peňazí centrálnymi bankami je inherentne nestabilný a skôr či neskôr povedie ku kolapsu. Z tohto dôvodu dlhodobo varuje pred zadlženosťou a odporúča investovať do aktív, ktoré si udržia hodnotu aj v čase krízy.
Kiyosakiho predpovede často vyvolávajú kontroverzie, pretože sú mimoriadne pesimistické a dramatické. Opakovane varoval pred krachom „všetkého“ od trhu s akciami a dlhopismi až po dolár. Mnohé z jeho najextrémnejších predikcií zatiaľ len čakajú na naplnenie. Jeho teórie a rady odborná a niekedy aj laická verejnosť kritizuje za ich zjednodušovanie a preháňanie.
Reakcia Marka McGratha na sieti X ku Kiyosakiho príspevku o krachu
Vplyv vizionára na bežných ľudí však nemožno poprieť. Jeho knihy motivovali mnohých, aby sa začali vzdelávať v oblasti financií a zamýšľať sa nad tým, ako funguje svet peňazí.
Aj keď jeho predpovede treba brať s rezervou, vďaka mu patrí za povzbudzovanie ľudí k prebratiu kontroly nad svojimi financiami a k nezávislému mysleniu.
Prieskumné zistenia
Čo na schopnosť ekonomických analytikov a finančných špecialistov predpovedať trhové bubliny hovoria vedecké výskumy?
Teória Efficient Capital Markets: A Review of Theory and Empirical Work, ktorú sformuloval ekonóm Eugene Fama, tvrdí, že ceny akcií už odrážajú všetky dostupné informácie. Z tohto pohľadu vraj nemožno konzistentne „porážať trh“ alebo predpovedať jeho budúce pohyby.
Štúdia sa odvoláva na fakt, že ak by niekto mal informácie o blížiacom sa krachu, okamžite by ich využil a trh by reagoval skôr, ako by k nemu došlo.
Štúdia Predicting the Next Big Thing: Success as a Signal of Bad Judgment zas prezentuje názor, že jednorazový úspech v odhade nepredvídateľných udalostí je skôr dielo šťastia než zručnosti. Tento úspech navyše často vedie k prehnanej sebadôvere a k horším investičným rozhodnutiam v budúcnosti.
Úspešné prognózy vývoja trhov sa zdajú byť pôsobivé a osoby, ktorým sa podaria môžu skončiť na obálkach časopisov. Ich presné odhady sú však v skutočnosti údajne skôr znakom slabej, ako dobrej analytickej spôsobilosti. Ich schopnosť dosiahnuť opätovný úspech je vraj nižšia ako pri náhode.
Prvé pravidlo
Aj mnoho ďalších odborníkov spochybňuje predikčný potenciál analytikov. Správnosť odhadov známych vizionárov odbíjajú tvrdením, že aj pokazené hodiny ukazujú dvakrát denne správny čas.
Výskumy zároveň potvrdzujú, že stratégia, ktorá sa snaží presne načasovať nákup a predaj akcií, je pre väčšinu ľudí neúčinná a vedie k nižším ziskom v porovnaní s pasívnym, dlhodobým investovaním. Dôvodom je, že zmeškanie aj len niekoľkých najlepších obchodných dní v roku môže výrazne znížiť celkové výnosy.
Citácia pochádzajúca z filmu Vlk z Wall Street má tak možno najbližšie k pravde: „Prvé pravidlo Wall Street: Nikto, a je jedno, či je to Warren Buffett alebo Jimmy Buffett, nevie, či akcie pôjdu hore, dole, do strany alebo sa budú motať v kruhoch.“
Tento cynický pohľad poukazuje na neistotu finančných trhov, v ktorej mnoho špecialistov len predstiera, že vedia, čo robia, no v skutočnosti je predpovedanie budúceho vývoja cien akcií nereálne.
Možno sledovať signály, porovnávať ich s historickým vývojom a na základe neho odhadovať pravdepodobné pohyby trhu. Absolútnu istotu, akým smerom sa ceny akcií pohnú, však nemá nikto.
Čo si z toho vziať?
Príbehy vizionárov by mali slúžiť ako dôležitá lekcia pre investorov. Poukazujú na nebezpečenstvo spoliehania sa na jediného analytika alebo model. Finančné trhy sú extrémne zložité a ovplyvňuje ich nespočetné množstvo premenných – od ekonomických dát až po psychológiu trhu.
Úspešné predpovede potvrdzujú dôležitosť analýz a opatrnosti pri investovaní. Neúspechy zas pripomínajú, že trh sa nedá predvídať s absolútnou presnosťou.
Zásadný odkaz príbehov spočíva v tom, že treba brať do úvahy rôzne zdroje informácií a byť skeptický voči akýmkoľvek absolútnym predpovediam. Hlasy, ktoré idú proti prúdu, môžu a nemusia mať pravdu.
Finančné trhy sú cyklické a volatilné, a investori by mali sledovať ich varovné signály. Dlhodobé investovanie založené na racionálnej analýze a opatrnosti je však omnoho dôležitejšie než špekulatívne správanie a snaha o rýchle zbohatnutie.
Voľba správnej stratégie a orientácia na dlhodobý horizont pomôžu investorom vyhnúť sa panickým reakciám na predpovede trhového vývoja.
Dôležité upozornenie
Informácie obsiahnuté v tomto článku majú výhradne informačný charakter a nepredstavujú investičné rady. Neodporúčame konať na základe týchto údajov bez predchádzajúcej konzultácie s kvalifikovaným finančným poradcom. Investovanie je spojené s rizikami a rozhodnutia o investovaní sú na vlastnú zodpovednosť. Výnosy z investície dosiahnuté v minulosti nie sú zárukou budúcich výnosov.
