Spojené kráľovstvo, Kanada a Austrália v nedeľu uznali Palestínu. Vlády týchto krajín podporujú riešenie dvoch štátov, krok vyvolal búrlivú reakciu Izraela.
O vyhlásení informovala agentúra Reuters.
„Dnes, aby oživilo nádej na mier pre Palestínčanov a Izraelčanov a riešenie dvoch štátov, Spojené kráľovstvo formálne uznáva štát Palestína. Človekom spôsobená humanitárna kríza v Gaze dosahuje nové hĺbky. Neúprosné a rastúce bombardovanie Gazy izraelskou vládou, ofenzíva posledných týždňov, hladovanie a devastácia sú absolútne neznesiteľné,“ vyhlásil premiér Spojeného kráľovstva Keir Starmer.
Rozhodnutie troch veľkých západných krajín, ktoré boli tradičnými spojencami Izraela, ich spojilo s približne 140 ďalšími krajinami, ktoré tiež podporujú snahu Palestínčanov vytvoriť si nezávislú vlasť z území okupovaných Izraelom. Očakáva sa, že ďalšie krajiny vrátane Francúzska budú tento týždeň na Valnom zhromaždení OSN v New Yorku nasledovať jeho príklad.
Izrael: To sa nestane
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu tento krok odsúdil. „Mám jasný odkaz pre lídrov, ktorí uznajú palestínsky štát po hroznom masakre zo 7. októbra: Dávate obrovskú odmenu terorizmu,“ uviedol vo vyhlásení s odkazom na útok palestínskej militantnej skupiny Hamas na Izrael v roku 2023, ktorý spustil takmer dvojročné vojenské ťaženie Izraelu v Gaze.
Unsplash/Mohammed Ibrahim
Gaza je po ťažení Izraela proti Hamasu v troskách a obyvateľstvo trpí hladomorom. Tlak medzinárodnej verejnosti silnie
Foto: Unsplash
„A mám pre vás ďalší odkaz: To sa nestane. Palestínsky štát nebude vytvorený západne od rieky Jordán,“ dodal vo vyhlásení.
Útok Hamasu na Izrael si podľa izraelských údajov vyžiadal 1200 obetí a 251 ďalších zajal ako rukojemníkov. Následná izraelská kampaň v Gaze zabila viac ako 65-tisíc Palestínčanov, väčšinou civilistov. Zvyšné obyvateľstvo trpí hladomorom a žije v troskách. Izrael žiada Hamas o vydanie zvyšných rukojemníkov, teroristická organizácia ich aj po mesiacoch odmieta vydať, mnohí sú už zrejme mŕtvi.
Palestínsky prezident Mahmúd Abbás privítal krok k uznaniu palestínskeho štátu s tým, že by to pomohlo vydláždiť cestu pre „štát Palestína, aby žil bok po boku so štátom Izrael v bezpečí, mieri a dobrom susedstve“.
Odpor verejnosti
Západné vlády sú pod tlakom mnohých členov svojich strán a obyvateľstva, ktoré hnevá stále rastúci počet obetí v Gaze, hladom trpiace obyvateľstvo vrátane detí a neschopnosť spojencov zabrániť Izraelu páchať násilie na civilnom obyvateľstve.
Kanadský premiér Mark Carney pri oznamovaní rozhodnutia svojej krajiny uviedol, že to posilní tých, ktorí sa usilujú o mierové spolužitie a koniec Hamasu. „Toto v žiadnom prípade nelegitimizuje terorizmus, ani nie je odmenou zaň,“ dodal.
Spojené štáty, najbližší spojenec Izraela, sa bezprostredne nevyjadrili k rozhodnutiu svojich troch spojencov uznať palestínsky štát, ale prezident Donald Trump už predtým jasne uviedol, že je proti takémuto kroku.
Izraelský minister bezpečnosti Itamar Ben-Gvir povedal, že navrhne, aby kabinet uplatnil suverenitu na inom Izraelom okupovanom palestínskom území, na Západnom brehu Jordánu. To by predstavovalo de facto anexiu územia zabaveného vo vojne v roku 1967.
Ben-Gvir tiež povedal, že Abbásova Západom podporovaná Palestínska samospráva, ktorá má na Západnom brehu Jordánu obmedzené právomoci, by mala byť zrušená.