Právnik veľkopodnikateľ z Dunajskej Stredy, ktorý riadi Slovnaft 19 rokov, prvýkrát po dekádach pripúšťa odchod a odhaľuje zákulisie svojho impéria so stámiliónovým obratom.
Pôvodne prišiel do rafinérie Slovnaft v roku 2003 na tri roky po tom, čo ju na prelome milénia kúpil maďarský MOL. Nakoniec pobudol omnoho dlhšie, ako zamýšľal. Oszkár Világi pôsobí na čele bratislavskej rafinérky ako predseda predstavenstva šestnásť rokov a ako generálny riaditeľ už devätnásť.
Prekvapujúco, hneď v úvode nášho rozhovoru prvý raz po dvoch dekádach pripúšťa odchod zo Slovnaftu. Nastal vraj čas na zmenu. Na to, aby najbližšiu dekádu života strávil vo voľnejšom režime.
Práve tým určí dynamiku rozhovoru, v ktorom sa presúvame od bilancovania dvoch dekád v Slovnafte cez aktuálnu geopolitickú situáciu medzi Ruskom a Spojenými štátmi americkými, ktorá výrazne ohrozuje aj budúci ekonomický vývoj Slovenska, až po spôsob, akým uvažuje o vlastnom podnikaní, na ktoré sa chce viac zamerať.
Práve to budoval na pozadí manažovania rafinérie, v ktorej nechcel pobudnúť dlho. Plán vrátiť sa k vlastnému biznisu tu bol od začiatku, ako prezrádza v rozhovore. Ibaže kým prišla táto téma na rad, podnikanie s odtlačkom Világiho mena narástlo do obrích rozmerov. Pre predstavu: zahŕňa dve miliardy eur v tržbách, tisícku zamestnancov a desiatky firiem.
Právnik z Dunajskej Stredy, ktorý sa prepracoval k stámiliónovému majetku, si počas uplynulých dvoch dekád vybudoval postavenie, aké má v tejto krajine málokto. Pri pohľade na minulosť a na to, s akou vervou rozpráva o prítomnosti, je ťažké predstaviť si, že by Világi zvoľnil tempo.
Pôsobíte ako predseda predstavenstva Slovnaftu a zároveň aj podnikáte vo viacerých oblastiach. Čo vám v práci berie najviac času?
Už dvadsať rokov pôsobím v Slovnafte a v ropnom biznise, hoci pôvodne som tam prišiel len na tri roky. Posledných osem rokov trávim časť týždňa v Budapešti, kde pracujem ako zástupca generálneho riaditeľa Skupiny MOL. Zodpovedám za viaceré oblasti – od retailu a komunikácie cez obstarávanie a IT až po všetky servisné spoločnosti. Za posledné roky sa MOL veľmi zmenil a stal sa veľkým diverzifikovaným konglomerátom.
Koľko času vám to zaberá?
Pracujem približne dvanásť hodín denne, veľa z toho trávim aj na cestách. Pôsobenie v MOL-e predstavuje asi 85 percent mojej práce. Zvyšok času rozdeľujem medzi ostatné aktivity – rodinný biznis, ktorý už vedie dcéra, aj ďalšie podnikateľské aktivity, kde pôsobia manažéri, reportujúci čiastočne mne, a vo firmách, ktoré vlastním spolu s Jánom Sabolom, tak aj jemu. Samozrejme, míňam čas aj na futbal a spoločenské povinnosti, vyplývajúce z funkcie, ktoré možno vnímať aj ako záľuby.
Kde je váš osobný život?
Takto to u mňa beží minimálne štyridsať rokov. Už v 90. rokoch, keď som nastúpil do parlamentu, do ústavnoprávneho výboru, som bol zvyknutý pracovať od rána do večera. Neskôr som odišiel do biznisu, založil advokátsku kanceláriu a jej budovaniu sa venoval rovnako intenzívne. Práca mi berie veľa času a súkromie, samozrejme, zaostáva.
Vyhovuje vám tento spôsob života?
Mám šesťdesiatdva rokov. Keď počítam, že som už štyridsať rokov odpracoval a mám zhruba ešte desať rokov práce pred sebou, mal by som trošku zmeniť prístup. Myslím si, že je čas niečo redukovať.
Ako o tom uvažujete?
Niektorým aktivitám sa chcem venovať aj naďalej, najmä tým, ktoré pre mňa predstavujú výzvu. Ostatné postupne prenechám rodine alebo manažérom. Mojím cieľom je urobiť si viac času aj na bežné veci, na ktoré som doteraz nemal priestor.
Budete redukovať pôsobenie v MOL-e?
Uvažujem o postupnom obmedzení exekutívnych činností. Pod sebou mám množstvo divízií a manažérov, ktorí mi reportujú. Nechcel by som opustiť MOL úplne, ale chcel by som postupne odovzdať časť zodpovednosti a viac sa zamerať na strategické rozhodovanie o smerovaní skupiny. Zužitkovať skúsenosti, kontakty a znalosť trhov.
Uvažujete o odchode zo Slovnaftu?
Som najdlhšie slúžiaci generálny riaditeľ Slovnaftu, a áno, aj z toho dôvodu rozmýšľam, že by som sa tejto pozície vzdal.
Do akej miery cítite konflikt záujmov medzi MOL-om a Slovnaftom?
Ja necítim žiaden konflikt záujmov. Skupina MOL sa dokázala pretransformovať na medzinárodnú spoločnosť, ktorá rešpektuje každého a funguje ako celok. Keď MOL kúpil Slovnaft, nevedel ho integrovať. Bola to prvá zahraničná akvizícia a MOL sa zrazu stal centrálou.
FOTO: FORBES/ROBO HOMOLA
Foto: Robo Homola
Tretí človek v maďarskom MOL
Ako bývalá štátna firma prechádzal MOL transformáciou na spoločnosť obchodovanú na burze. Centrála poslala na Slovensko manažérov, ktorí nerozumeli ani Slovnaftu, ani ľuďom – nielen jazykovo, ale ani kultúrne.
Už to tak nefunguje?
Situácia sa zmenila, poučili sme sa. Aj preto som nastúpil pred dvadsiatimi rokmi do Slovnaftu, aby som pomohol. Môj pôvodný zámer bol prísť na tri roky a potom sa vrátiť k súkromnému biznisu, ktorý som v tom čase stále budoval. Neskôr som však ešte prebral zodpovednosť za retail aj ďalšie oblasti. Moje pôsobenie postupne narástlo až tak, že som sa stal zástupcom generálneho riaditeľa celého MOL-u.
Čo táto pozícia v praxi prináša?
V exekutívnom predstavenstve má MOL troch členov. Dostal som sa do tejto trojky a už som v nej zotrval, okrem toho som od roku 2011 aj členom Predstavenstva MOL-u, ktoré má jedenástich členov, z toho štyria sú manažérmi MOL-u.
Vie teda Slovnaft žiť vedľa MOL-u?
Áno, Slovnaft je dodnes Slovnaftom. Zachoval si vlastnú identitu, ľudia sa stále cítia ako „slovnaftári“. Zároveň sme súčasťou medzinárodnej skupiny, ktorá stále rastie a pôsobí vo viac ako tridsiatich štátoch. Sme takmer všade – v Ázii, Afrike, Európe.
Veľa manažérov Slovnaftu sa stalo manažérmi MOL-u, riadia veľké divízie a sú súčasťou skupiny. Momentálne pôsobí na skupinovej úrovni MOL-u až 37 manažérov zo Slovnaftu.
Aké je vaše akcionárske zapojenie v MOL-e?
Mám manažérsky bonus v podobe akcií. Som súčasťou dlhodobého motivačného programu zamestnancov, ktorý potrvá do roku 2033.
Koľko akcií držíte aktuálne?
Každoročne reportujeme počet akcií predstaviteľov MOL-u, v minuloročnej výročnej správe to bolo 308-tisíc akcií, čo znamená približne 0,038 percenta MOL-u. To nie je výrazná časť (podľa počtu akcií MOL-u ku koncu augusta tohto roka predstavuje cena takéhoto balíka akcií zhruba dva milióny eur – pozn. red.).
Budete držať tie akcie ďalej?
Áno. Verím, že budú narastať a že ideme správnou cestou.
Slovnaft musí investovať stovky miliónov eur a celá skupina MOL miliardy, aby sme vyhoveli reguláciám. Iba za certifikáty oxidu uhličitého platí ročne 70 – 80 miliónov eur do environmentálneho fondu.
Európa je oslabená
Do akej miery ste sa na úrovni topmanažmentu MOL-u strategicky rozprávali o ďalších krokoch po ohlásení ciel amerického prezidenta Donalda Trumpa?
Dohoda vznikla nedávno (koncom júla 2025, keď prebiehal rozhovor – pozn. red.), ešte nikto presne nevie, čo je jej obsahom. Z nášho pohľadu je dnes najväčšou záťažou európska ekonomická politika a ideologický boj, ktorý vznikol pre vojnu (na Ukrajine – pozn. red.). Sme pod veľkým tlakom, pretože sme zostali poslednou skupinou v Európe, ktorá odoberá ruskú ropu.
Priemyselná Európa zažila svoj rozmach v 19. a 20. storočí, no odvtedy jej sila postupne slabne. Ten pád je veľmi veľký a zatiaľ nemáme riešenie, ako ho zastaviť. Európa bola silná v oceliarstve, hutníctve, čiastočne vo výrobe elektrických spotrebičov. Posledných pätnásť rokov však tieto sektory stráca. A to najmä preto, lebo nevie tieto odvetvia efektívne prevádzkovať.
Prečo to tak je?
Urobili sme dve veľké rozhodnutia. Vytvorili sme síce európsky trh, ktorý mal byť jednotný, ale v praxi to tak nie je. Dnes, keď chcete dovážať do rôznych európskych štátov, máte v nich rôzne regulačné systémy. Musíte vždy dostať povolenia, licencie, certifikáty.
Je ich veľa a každý štát si zachováva svoj systém. Európska únia to síce začala regulovať, ale nedospela k dostatočnému výsledku. Namiesto praktických krokov často prevládol ideologický prístup. Európa pritom konkuruje veľkým jednotným trhom – ako Čína, USA či India. Sú to obrovské krajiny s množstvom obyvateľov, spotrebiteľov, kde sa tovar môže pohybovať bez veľkých obmedzení. My sme nič podobné neurobili.
A to druhé veľké rozhodnutie?
Išli sme do ideologického boja za zelenú Európu. Zaťažili sme priemysel bez toho, aby sme skúmali, či bude konkurencieschopný. Zaviedli sme pravidlá, ktoré iní nie, a zabudli na to, že všetko má svoju cenu.
Predpokladalo sa, že globálny obchod nás bude ťahať vpred. Ibaže globálny svet zanikol a Európa na to nebola pripravená. Výsledkom je, že máme vnútorný trh, ktorý nie je úplne jednotný, regulácie, ktoré nemajú ekonomický základ, ale ideový, a globálny svet, ktorý sa uzatvára.
Aký to bude mať vplyv na vaše podnikanie?
Veľký. Najviac zo všetkého nás zaťažuje Green Deal. Slovnaft musí investovať stovky miliónov eur a celá skupina MOL miliardy, aby sme vyhoveli reguláciám. Slovnaft iba za certifikáty oxidu uhličitého platí ročne 70 – 80 miliónov eur do environmentálneho fondu.
Ak sa pozrieme na celú skupinu MOL a celú rafinérsku divíziu, na emisné kvóty platíme 250 až 300 miliónov eur ročne v závislosti od cien na trhu. Okrem toho musíme realizovať investície na zníženie emisií, ktoré nie sú návratné, ale vynútené.
Ak by sme chceli naplniť všetky existujúce regulácie z Green Dealu, museli by sme investovať ako skupina do roku 2030 viac ako päť miliárd dolárov na dekarbonizáciu. Popritom, samozrejme, musíme kontinuálne investovať do udržania súčasného biznisu.
FOTO: FORBES/ROBO HOMOLA
Foto: Robo Homola
Lenže to je dané Európskou úniou.
Áno. Treba si uvedomiť, že v Európe sa aj z týchto dôvodov v posledných desaťročiach nepostavila žiadna nová rafinéria, namiesto toho dochádza skôr k zatváraniu existujúcich závodov. Posledná bola obnovená možno v Srbsku. Inde vo svete sa budujú veľké a moderné rafinérie, ktoré sú tri- až štyrikrát väčšie ako tie naše, ale plne automatizované a z toho dôvodu veľmi efektívne.
Čo vám bráni zmodernizovať rafinérie do takéhoto stavu?
Nie je to možné. Čo sa dalo, to sme optimalizovali, ale technologická prestavba rafinérie by stála stovky miliónov eur, pričom dosiahnuť technologickú úroveň nových rafinérií nedokážeme.
Technologicky to spraviť vieme. Máme plán do roku 2027, aby sme mohli plnohodnotne spracúvať neruskú ropu. Slovnaft do diverzifikácie celkovo investuje 200 miliónov eur a veľká časť projektov už bola urobená, časť sa ešte dokončí počas najbližších odstávkových cyklov.
Skupina MOL už investovala – ešte pred vypuknutím vojny – 170 miliónov dolárov do rozšírenia kapacity ropovodu Adria medzi Slovenskom a Maďarskom. Celkovo bude diverzifikácia skupinu MOL stáť 500 miliónov dolárov, bez akéhokoľvek príspevku od štátu či EÚ.
Prečo až o dva roky?
Nie je to také jednoduché. Najprv musíme postaviť zásobníky, v ktorých budeme „blendovať“ (zmiešavať) ropu. Povoľovacie procesy na Slovensku sú však zdĺhavé a výstavba trvá roky. Dnes dostávame z Ruska ropu uralského typu, čo je zmes rôznych druhov ruských rôp s konkrétnymi parametrami. Ropu, ktorá prúdi cez ropovod Adria, si musíme blendovať sami. To si vyžaduje zásobníky, ľudí, nové zručnosti, aby sme celý proces dokázali chemicky zvládnuť.
Čo napríklad neviete?
Nevieme, aký vplyv bude mať neruská ropa na technologický stav našich zariadení. Vieme, že uralská ropa opotrebováva technológiu určitým spôsobom. Každý tretí rok máme preto odstávku, keď prerušíme činnosť jednotky a vyčistíme ju. Musíme vymeniť všetky súčiastky, ktoré sa opotrebujú v rámci chemického procesu. Nevieme však, ako budú neruské blendované ropy pôsobiť na našu technológiu. Technologicky to zvládneme, zručnosti získame – otázne je, aké budú náklady a či to bude mať návratnosť. Poviem, že asi nie.
Prečo?
Pretože tieto náklady nevieme premietnuť do cien produktov. Keďže cenotvorba v strednej Európe nezávisí od investícií, ale od toho, že trh je konkurenčný. Uvediem príklad – česká rafinéria Orlen Unipetrol nemusela míňať peniaze na rozšírenie ropovodu TAL, to urobil český štát na vlastné náklady.
My všetky investície robíme z vlastných peňazí, podporu od štátu sme na to nedostali. Investície, ktorými sme rozšírili kapacity, sme robili najmä preto, aby sme mali dve alternatívne trasy. V prípade, že sa zastaví Družba, si neviem predstaviť, že bude možné ropovod znova spustiť.
Ropovod musí mať v sebe stály tlak. Ak by sme ho chceli znova spustiť, museli by sme tisíce kilometrov potrubí opäť naplniť ropou. Keď raz Družbu uzavrieme, podľa mňa to bude dlhodobý stav. Potom nám ako jediná cesta ostáva iba ropovod Adria, ktorý prevádzkuje chorvátska štátna spoločnosť JANAF (Jadranský naftovod – pozn. red.) a ktorý však nemá takú kapacitu, aby zásoboval obe rafinérie – aj tú v Százhalombatte, aj v Bratislave. Skúšali sme to a nie je to možné.
Pokiaľ nebudeme mať dostatok ropy, znížime kapacitu a budeme vyrábať iba na 70 percent. Máme určitú kapacitnú hranicu, pod ktorou nemôžeme fungovať – to je pod 60 percent.
Čisto neruská ropa? Až o dva roky
Prečo sa Orlen a OMV dokázali od ruskej ropy odpútať relatívne rýchlo?
Orlen má prepojenie na more a dokáže zásobovať poľské rafinérie po námornej trase. Zároveň bol vždy zásobovaný aj cez severnú časť ropovodu Družba, ktorá vedie cez Poľsko do Nemecka.
To znamená, že Orlen mal a aj dnes má dve cesty, len ich nevyužíva – severnou časťou Družby totiž prúdi neruská ropa do Nemecka. OMV bol zásobovaný cez ropovod TAL – jeho odbočkou, ktorá sa volá Adrijsko-viedenský ropovod (AWP), avšak dlhé roky sa usiloval napojiť na Družbu. Všetci si iste pamätáte spoločný projekt Transpetrolu a OMV, pomocou ktorého sa chceli prepojiť cez Žitný ostrov a Schwechat na Družbu.
Prečo nemôže Slovnaft spracúvať čistú – a teda výhradne neruskú – ropu už dnes?
Ruská ropa je typ ťažkej ropy. Naše technológie sú určené na ťažkú ropu. Ťažká ropa znamená, že obsahuje veľa síry. Môžeme spracovávať ľahkú ropu iba do takej miery, akú technologicky zvládneme.
Ak sa budeme zásobovať z mora, budeme závislí aj od toho, aká ropa bude na trhu dostupná a či ju dokážeme vôbec dopraviť cez ropovod Adria do rafinérie. Rizikom sú aj geopolitické faktory, napríklad môže vzniknúť konflikt s Iránom. Ak uzavrú Perzský záliv, ťažko sa dostaneme k takému typu ropy, ako je ruská.
Lenže čas sa kráti. Donald Trump sa už vyhrážal uvalením sekundárnych ciel na krajiny, ktoré dovážajú ruské komodity.
Nemyslím si, že by bolo spravodlivé, ak by naša krajina doplatila na problém, ktorý nedokáže vyriešiť Európa alebo USA. Samozrejme, naším záujmom je, aby sa vojna skončila čo najskôr.
Pokiaľ to Donald Trump urobí, bude to beztak znamenať „odstrihnutie“ od ruskej ropy.
Zatiaľ Spojené štáty uvalili clá na Indiu, ktorá kupuje ruskú ropu a do Európy ju dováža ako indický ropný produkt. Kupujú ju aj štáty, ktoré chcú zaviesť embargo na ruskú ropu.
Treba si uvedomiť, že momentálne nemáme prístav ani nevlastníme ropovod s prístavom. Je to náš hendikep. Budeme sa musieť podľa toho zariadiť. V tejto situácii nemáme dôvod, aby sme sa od Družby odpojili. Toto si uvedomila aj Európska únia, preto nám umožnila výnimku z embarga.
Aké máte možnosti?
Pokiaľ nebudeme mať dostatok ropy, znížime kapacitu a budeme vyrábať iba na 70 percent. Máme určitú kapacitnú hranicu, pod ktorou nemôžeme fungovať – to je pod 60 percent. Ale doteraz sme zvládli každú situáciu, inak to nebude ani teraz.
FOTO: FORBES/Robo Homola
Foto: Robo Homola
Koľko vás stojí neruská ropa ročne?
Minulý rok sme doviezli približne tridsať percent z celkového objemu, tento rok uvidíme, koľko to nakoniec bude. Nakupujeme ju na mori, z tankerov, za posledné dva roky sme nakúpili ropu z jedenástich krajín (Slovnaft na chemické látky, ktoré dodáva do procesu, aby ju mohol spracovať, minie zhruba 45 miliónov eur ročne – pozn. red.).
Tranzitné poplatky sú niekoľkonásobne vyššie než pri Družbe – Chorváti ich niekoľkokrát zvýšili oproti pôvodnému stavu. Samozrejme, táto ropa je aj o niečo drahšia ako ruská, pričom technologické náklady na jej spracovanie v našich podmienkach sú vyššie.
Vy ste sa už skôr vyjadrili, že by bolo ideálne, keby Slovnaft mohol napriek obmedzeniam Európskej únie spracúvať ruskú ropu aj po roku 2027. Prečo?
Osobne si myslím, že ak budeme striktne odmietať ruskú ropu a produkty z nej, budeme mať problém so zásobovaním. Minimálne tridsať percent toho, čo teraz prichádza do Európy, má ruský pôvod – buď je to ruská ropa, alebo produkty vyrobené z ruskej ropy.
Na čo tým narážate? Že sa nemajú dodržiavať pravidlá?
Rok 2027 nie je termín Európskej únie na ukončenie dovozu ropy (Česko, Slovensko, Maďarsko majú výnimku od EÚ na ruskú ropu pre vlastnú potrebu, ktorá nie je časovo ohraničená), je to časový horizont, keď my budeme pripravení aj na iné alternatívy. Skôr upozorňujem, že ak Európa nebude môcť dovážať produkty ruského pôvodu, bude to mať obrovské dôsledky na zásobovanie. Keď India a Čína prestanú kupovať ruskú ropu napríklad pre vysoké clá, ceny drasticky vzrastú, lebo jednoducho tento objem z Ruska bude chýbať a vo svete nebude dostatok ropy. To bude mať vplyv na ceny produktov.
Ruskú ropu môžeme nahradiť z iných zdrojov…
Ale tam sú tiež limity. Denne sa vo svete spracuje 105 miliónov barelov ropy. Keď vypadne ruská časť, nedokážete zo dňa na deň navýšiť produkciu z iných ložísk OPEC-u na túto úroveň. Bude obdobie, keď budú ceny ropy a produktov z nej vysoké. Tento problém nemá jednoduché riešenie, najmä pokiaľ ide o geopolitiku a globálnu ekonomiku.
Lenže takáto situácia zrejme nadíde.
Ak nastane – nevyzerá, že India a Čína by prestali kupovať ruskú ropu –, tak určité obdobie bude vo svete panovať chaos a premietne sa to aj do cien. Podobne ako počas pandémie pri cenách elektriny.
Naozaj si to myslíte?
Ak chceme ostať na trhu, tak musíme predvídať udalosti aj rôzne scenáre. Preto vám hovorím, že takáto situácia môže nastať.
Minulý rok sme doviezli približne tridsať percent z celkového objemu, tento rok uvidíme, koľko to nakoniec bude. Nakupujeme ju na mori, z tankerov, za posledné dva roky sme nakúpili ropu z jedenástich krajín.
Dane a ďalšie dane
Aby bolo jasné, daňová kontrola u nás trvá už minimálne rok. Európska komisia zaviedla solidárnu daň – firmy, ktoré rafinujú ropu, mali platiť vyššiu daň. Určili komodity vyrobené z ropy, na ktoré sa daň vzťahuje. Smernica určila, že ak percento takýchto komodít neprevyšuje 75 percent celkovej výroby, firma platiť nemusí.
Prečo si myslíte, že nemusíte solidárnu daň platiť?
Do týchto komodít sa nezaraďujú petrochemické výrobky. Tie patria do tých 25 percent, nie do 75 percent. Za posledných päť rokov, z čoho dva roky boli obdobie, keď solidárna daň ešte nebola – povedzme, že to sú objektívne roky –, Slovnaft prekročil 75-percentnú hranicu iba raz, a to v roku 2022. Vtedy sme zaplatili na solidárnej dani 520 miliónov eur.
No tento stav sa zmenil, minimálne podľa slovenskej vlády.
V roku 2024 slovenský parlament prijal zákon, že nebudeme hovoriť o 75 percentách, ale o tom, že za všetko, čo vyrobíte – bez ohľadu na to, či je to petrochemický výrobok, či hotový produkt –, zaplatíte 70-percentnú daň. Keď predávate niečo na pumpách, a to sa vzťahuje napríklad aj na hotdogy so ziskom jedno euro, tak 0,7 eura ide do štátneho rozpočtu.
Len za posledné tri roky sme zaplatili na dani z príjmu vrátane solidárnej dane dokopy 900 miliónov. Žiadna iná firma nezaplatila toľko do štátneho rozpočtu. Navyše, Európska komisia stanovila, že solidárnu daň môžete uplatňovať iba počas určitého obdobia. To obdobie už uplynulo, a preto slovenský parlament zaviedol pre energetické firmy osobitný odvod.
Aký to má na vás dosah?
Tento rok, len do augusta, sme už zaplatili cez osobitný odvod 79 miliónov eur. Za rok 2024 sme zaplatili daň z príjmov, vrátane 70-percentnej solidárnej dane, v sume viac ako 140 miliónov eur. A to ešte nehovorím o spotrebnej dani a DPH. Keď počítame DPH, spotrebnú daň a daň z príjmov, sme suverénne najväčším platiteľom daní v celej krajine.
Takže Slovnaft za rok 2024 uhradil solidárnu daň, daň z príjmov právnických osôb, DPH, spotrebnú daň, poplatky do environmentálneho fondu, daň z nehnuteľností, odvody za zamestnancov, regulované poplatky (elektrina, plyn, voda), poplatok za núdzové zásoby, príspevok do jadrového fondu, platby za prepravu a skladovanie štátnej firme Transpetrol – to všetko sú príjmy štátu. Celkovo sa takto dostaneme cez viac ako miliardu.
Minister financií Ladislav Kamenický však pri príprave rozpočtu počítal s príjmom 400 miliónov eur zo solidárnej dane od Slovnaftu, ktorú ste nezaplatili a ktorú podľa vás ani platiť nemusíte, hoci štát to vidí inak.
Keď vychádzame z predošlej odpovede, tak si zaslúžime vyznamenanie a nie útoky, keďže takýchto firiem je na Slovensku zopár. Tvrdím, že solidárnu daň za rok 2024 sme nemali zaplatiť, a to potvrdzuje aj zverejnená audítorská správa. Ak nám štát vyrubí daň, napriek tomu, že sme postupovali podľa zákona, tak sa musíme brániť.
Budete sa teda brániť na súde?
Budeme využívať všetky dostupné prostriedky, ale myslím si, že to ustojíme. Postupovali sme v súlade so zákonom. Ak sa objektívne pozrú záznamy, dokážeme, že sme ho neporušili.
Kumulovane ste tiež zarobili značné množstvo peňazí na dovoze ruskej ropy. Iba za rok 2023 ste dosiahli rekordný zisk takmer 540 miliónov eur.
Áno, ale v tom roku sme štátu zaplatili 520 miliónov iba na solidárnej dani za rok 2022. Chápem, že mnohí si myslia, že najľahšia cesta je zobrať od Slovnaftu, ale na druhej strane treba povedať, že Slovnaft iba vlani preinvestoval 330 miliónov, čo je historicky najväčšia investícia v dejinách Slovnaftu. Platíme aj iné dane a odvody, ako som už spomínal.
Green Deal nás navyše zaťažuje miliardovými investíciami. Až nedávno sme získali 44 miliónov eur z Modernizačného fondu na projekty súvisiace so znížením emisií, čo bol doteraz jediný príspevok za posledných desať rokov. A tu treba poznamenať, že len do environmentálneho fondu sme zaplatili za emisné kvóty za posledných desať rokov 350 miliónov eur. A navyše od štátu sme na spracovanie neruskej ropy nedostali prakticky nič.
Slovnaftu zisk medziročne klesol
Slovnaftu minulý rok klesol zisk na 366 miliónov eur, tržby dosiahli 5,5 miliardy eur. Ste spokojný s hospodárskymi výsledkami?
Samozrejme, som spokojný, lebo si myslím, že sme rok ustáli. V petrochemickom priemysle máme problémy – ceny sú na historickom minime a tam de facto prehrávame. Narastáme však v retaile, ročne na Slovensku predáme približne 10 miliónov káv a sedem miliónov hotdogov. To vonkoncom nie sú malé čísla.
A koľko plánujete investovať tento rok v Slovnafte?
Na údržbu a investície máme vyčlenených okolo 170 miliónov eur ročne.
Bude to medziročne viac alebo menej?
Na roky 2025 až 2027 máme naplánované investičné projekty za 500 až 700 miliónov eur. Ide napríklad o pokračovanie v projektoch predĺženia životnosti a zvýšenia efektivity jednotiek na výrobu plastov, ako aj o integráciu biosurovín do výroby palív, elektrifikáciu časti rafinérie, dokončenie diverzifikácie a popritom pravidelnú údržbu. Tie názvy znejú možno sucho, ale reálne sú za tým miliónové investície a obrovské množstvo práce veľkých medzinárodných tímov.
Potrebujete investovať práve kvôli diverzifikácii spojenej s odmietnutím ruskej ropy?
Áno, čiastočne kvôli diverzifikácii a čiastočne kvôli Green Dealu. Ak chceme splniť vytýčené ciele, musíme do roku 2030 v rámci celej skupiny MOL preinvestovať miliardy. Ide o dekarbonizačné projekty, ako je chemická recyklácia plastov, biometán, zelený vodík, projekty cirkulárnej ekonomiky alebo investície do obnoviteľných zdrojov.
Je to tiež dôvod, prečo máte za vlaňajšok o tretinu nižší zisk?
Áno, a aj preto, že sa nám po investíciách zvyšujú odpisy. Na druhej strane, máme aj vyššie náklady.
Spôsobujú tieto náklady vyššiu cenu benzínu a nafty na čerpacích staniciach?
Nie. Cena týchto produktov sa určuje na globálnom trhu, ktorý funguje v strednej Európe. Tam priestor na navyšovanie nie je.
Napriek tomu, že politici hovoria o lacných ruských energiách, spomedzi krajín Vyšehradskej štvorky platíme za benzín a naftu najviac. Ako sa to dá chápať?
Viac ako polovicu z ceny pohonných látok tvoria dane – spotrebná daň a DPH, ktorá je vyššia. Ak kúpite liter benzínu, je na ňom viac ako 50-percentná daň. My s tým nemáme nič spoločné. Každý mesiac to posielame štátu. Keď sa pozrieme na štatistiku EÚ a porovnáme priemerné ceny, ceny benzínu a nafty sú na Slovensku dlhodobo pod priemerom EÚ. Keď porovnáme ceny na čerpačkách, za rok 2024 sme zo sledovaných 27 krajín pri benzíne na 15. mieste a pri nafte na 19. mieste, v spodných častiach rebríčkov.
Neviete premietnuť zvýšené náklady do cien na benzínkach?
Nie. Na Slovensku predávame tretinu produkcie, dve tretiny idú na export do okolitých krajín. Všade pôsobíme v konkurenčnom prostredí. Nemôžeme povedať, že máme solidárnu či transakčnú daň, a preto budeme drahší – to nikoho nezaujíma. Iní to nemajú.
PKN Orlen nikdy solidárnu daň nezaplatil. Podobne ani Shell, British Petroleum či Unipetrol. V celom regióne sme solidárnu daň zaplatili iba my – nikto iný. My, ktorí sme zaplatili 900 miliónov eur na daniach za posledné tri roky, ideme na trh a chceme konkurovať tým, ktorí tieto dane neplatia a ešte majú aj nižšiu DPH.
FOTO: TASR
Foto: SITA
Zisk z retailu predstavuje zhruba 25 až 30 percent z výsledku celej skupiny MOL. To je približne 700 miliónov eur ebitdy (zisk pred zdanením, úrokmi a odpismi).
Plánujete navyšovať počet čerpacích staníc na Slovensku?
Na miestach, kde ešte nie sme dostatočne silní, máme ambície otvoriť nové čerpacie stanice, pokiaľ na to budú možnosti.
O koľko staníc by ste mohli narásť, aby to bolo pre Protimonopolný úrad v poriadku?
Priestor ešte máme, ale nie je to veľký počet.
Bude niečo aj tento rok?
Áno, otvoríme stanice, ktoré prešli výraznou rekonštrukciou. Keď pribudnú nové diaľnice, budeme uvažovať o výstavbe, ale Slovensko nie je naším cieľom pre veľké investície.
Konsolidoval sa už u nás trh čerpacích staníc?
Áno, začína to vyzerať ako v iných európskych krajinách, keď to vezmeme v prepočte na obyvateľov, ale ešte to nejaký čas potrvá. Je to náročný biznis. Aby sme udržali lojalitu a kvalitu, investovali sme za posledné roky milióny eur. Dnes sa trh čerpacích staníc zameriava viac na to, aby sme mali okrem predaja pohonných látok aj prvotriedny servis. Predávajú sa služby, nie iba produkty. Robíme poisťovanie, dobíjanie kariet, rôzne ďalšie veci, ktoré zvyšujú maržovosť.
Plánujete rozbehnúť nejakú spoluprácu, aj čo sa týka elektromobility?
Viete, koľko elektrických áut sa v priemere nabíja na jednej slovnaftárskej čerpacej stanici na Slovensku? Dve denne. Nebránime sa tomu – ak niekto príde a chce u nás stavať elektronabíjačku, pričom ponúkne dobrú cenu, vieme sa dohodnúť. Zatiaľ sme sa dohodli s dvoma hráčmi, ale pre nás samých to ekonomicky nedáva zmysel.
