Prečo sú ázijské trhy v porovnaní s USA dlhodobo podhodnotené? Kde môžu ponúkať investičné príležitosti, je investične zaujímavejšia Čína, alebo Japonsko a ako do investícií na ázijských trhoch hovorí geopolitika? O tom všetkom hovoríme s hlavnou investičnou strategičkou Saxo Bank v Singapure Charu Chananovou.
Chananová sa vo finančnom sektore pohybuje už viac ako pätnásť rokov. Zameriava sa na praktické stratégie naprieč triedami aktív a globálnymi trhmi.
Ešte pred tým, ako sa objavil naratív okolo umelej inteligencie, ho ťahalo pár technologických firiem. V posledných dvoch rokoch tento trend s investorským nadšením z AI ešte výrazne zosilnel a váha týchto spoločností dosiahla nezdravú úroveň. A to je fakt, ktorý si mnohí uvedomujú postupne.
Najmä ak ste pasívny investor a nakupujete index dlhodobo, mali by ste si uvedomiť, že index, ktorý mal predstavovať diverzifikovanú investíciu, sa stal extrémne zraniteľným. Nielen voči všetkému, čo sa deje v technologickom priestore, ale je závislý od vývoja umelej inteligencie. To je jeden z dôvodov.
Druhý je ten, že ocenenie prestížnych firiem v S&P 500 sa extrémne zvýšilo. Obchodujú sa zhruba na úrovni 27-násobku budúceho zisku. Áno, môžete povedať, že fundamenty zatiaľ také valuácie ospravedlňovali – tak z makroekonomického pohľadu, ako aj z pohľadu ziskov. Lenže potom musíte pripustiť, že ocenenie počíta s tým, že finančné výsledky firiem budú vždy dokonalé.
Čo nemusí trvať večne…
Môže to úspešne fungovať pomerne dlho, ale raz hudba hrať prestane. Momentálne to vyzerá, že vstupujeme do cyklu, alebo skôr mikrocyklu, v ktorom by sa rast mohol začať spomaľovať. Dopyt maloobchodu začína klesať a pracovný trh je zraniteľnejší. Je teda súčasné ocenenie ospravedlniteľné?
Momentálne to vyzerá, že vstupujeme do cyklu, alebo skôr mikrocyklu, v ktorom by sa rast tech firiem mohol začať spomaľovať.
Keď sa pozriete na čínske a hongkonské trhy a vývoj v oblasti, kde už niekoľko rokov beží cielená stimulácia čínskej ekonomiky, povedala by som, že to trochu pomohlo oživiť sentiment. Myslím si však, že je tu ešte veľký priestor na zlepšenie.
Okrem toho by som povedala, že oveľa väčší príbeh sa na čínskom trhu skrýva v technológiách a umelej inteligencii. Mohol si to už všimnúť aj Západ, keď v januári svetu vyrazili dych veľké jazykové modely od DeepSeeku. Boli oveľa efektívnejšie ako hocičo, čo ponúkali americké firmy. Taktiež to vyvolalo, hoci len veľmi krátkodobo, obavy z vysokých investícií, ktoré prebiehali v AI v USA.
Ukázalo sa totiž, že Čína síce možno nedisponuje najvýkonnejším hardvérom a AI modelmi, zato je oveľa ďalej v ich efektivite a má tak aj oveľa bližšie k monetizácii investícií, ktoré do AI prúdia. Myslím si, že geopolitická zraniteľnosť a už dlhšie trvajúce napätie medzi USA a Čínou prinútili Čínu k oveľa rýchlejšiemu vývoju tak čipov, ako aj technológií AI. Otázka pre investorov už neznie, či Čína dokáže americký náskok dobehnúť, ale skôr kedy sa tak stane.
Aj keď nepočítame DeepSeek, firmy ako Alibaba, Tencent, Baidu, Huawei či Bytedance robia v AI veľmi dobrú prácu. Nie všetky sú verejne obchodované, ale u tých, ktoré sú, sa to na hodnote akcií oproti americkým náprotivkom prejavuje oveľa menej. Prečo zaostávajú?
Tempo čínskeho trhu je veľmi odlišné od amerického. Čína tiež čelí mnohým štrukturálnym problémom, ako úmrtia, deflácia a demografia, a tie hneď nezmiznú. Všetky si vyžadujú viacero štrukturálnych reforiem a myslím, že zatiaľ nemáme dostatok dôkazov, že by sa blížil rýchly obrat.
Veľa ľudí v Európe sa investícií v Číne prehnane bojí, pretože tamojší trh je veľmi zviazaný so štátom a reguláciami.
Na druhej strane je tu technologický rast a AI boom je neuveriteľný. Jasné, že za Čínu nevyriešia jej štrukturálne problémy, ale nemôžeme ich preto ani ignorovať. Čína pôvodne mohla ťažiť z populačnej explózie a veľkej zásoby lacnej pracovnej sily. Dnes, keď demografická výhoda už neplatí, zameriava sa na inovačnú dividendu. Do popredia sa dostávajú AI, zelená energia a pokročilá výroba.
Najmä po pandémii stiahlo prostriedky z Číny množstvo zahraničných investorov, vrátane inštitucionálnych. Ak porovnávate výkonnosť amerického a čínskeho trhu, je tu pomerne jasná odpoveď.
Veľkou témou pre investorov sú aj čínske tržby Nvidie. Existuje riziko, že Čína prestane kupovať jej čipy?
Určite to tak môže vyzerať. Sú tu však v hre dve investičné témy. Čína už nechce od Nvidie odoberať čipy H20, pretože ich výkon je už nedostatočný. Nvidia však s americkou vládou rokuje o tom, že by jej povolila do Číny dodávať oveľa pokročilejšie čipy s architektúrou Blackwell (aj tie však majú byť oproti západnému variantu výkonovo osekané o 30 až 50 percent – pozn. red.).
Dnes, keď demografická výhoda už neplatí, zameriava sa Čína na inovačnú dividendu. Do popredia sa dostávajú AI, zelená energia a pokročilá výroba.
Podľa toho, ako sa vyjadril americký prezident, je veľká šanca, že by americké úrady mohli dať súhlas. Tu by teda pre Nvidiu problém byť nemusel.
Ale je tu závažnejší problém. Väčšou obavou pre Čínu bolo, či sú tieto čipy pre nich bezpečné a či môže dochádzať k únikom dát a kapacít. Myslím, že to bol skutočný spúšťací bod, aby sa pustili do vývoja vlastných čipov a snažili sa byť v oblasti sebestační.
Ďalšia otázka, ktorú by som si kládla, znie: Neobmedzuje Čína dovoz amerických čipov preto, že už je dostatočne sebestačná? Exceluje v odvetviach ako zelená energia, a tam tento scenár nevyzerá úplne nerealisticky. Sú tu teda tri scenáre s rôznymi konzekvenciami.
Myslíte si, že čínska rozvojová a obchodná politika Novej Hodvábnej cesty (Belt and road), s ktorou prišiel prezident Si Ťin-pching pred dvanástimi rokmi, stále platí?
Čínskym plánom posilňovať vplyv v Ázii, Európe a Afrike prostredníctvom investícií v krátkodobom aj strednodobom horizonte bránia domáce a súčasné geopolitické problémy.
Prioritu pre nich teraz, myslím, majú vzťahy Si Ťin-pchinga s Donaldom Trumpom. Ďalšou je sebestačnosť v čipoch a zelených technológiách a potom vyriešenie štrukturálnych faktorov. Jedným je vysoký dlh, ďalším slabnúca demografia, ktorú sa snažia zmeniť, ale nejde im to zatiaľ veľmi rýchlo.
Myslím si, že to bude hlavné zameranie krajiny v nasledujúcich troch až piatich rokoch a politika Belt and road je síce stále platná, ale je to oveľa dlhodobejšia hra a nemá teraz takú prioritu.
Keď vynecháme Čínu, kde v Ázii najvýraznejšie zapôsobili Trumpove clá?
Dnešná Ázia nie je to, čo bývala pred desiatimi rokmi – trh s veľmi homogénnymi faktormi, príležitosťami a rizikami v rôznych ekonomikách. Je oveľa viac fragmentovaná. Dobré bude si uvedomiť, že Ázia bude v budúcej dekáde zásadne, asi šesťdesiatimi percentami, prispievať ku globálnemu rastu. Deje sa tak už teraz.
To okrem iného znamená, že ak sa s touto vlnou chcete zviezť, nestačí sa už spoliehať len na pasívne investovanie. Ak ste si napríklad práve kúpili MSCI World (sleduje výkonnosť globálnych akciových trhov – pozn. red.), máte v Ázii asi iba osempercentnú expozíciu.
Ázia bude v budúcej dekáde zásadne, asi šesťdesiatimi percentami, prispievať ku globálnemu rastu. Deje sa tak už teraz.
Japonsko s pätnásťpercentnou colnou sadzbou je na tom teraz podobne ako Európa, čo môže na prvý pohľad vyzerať optimisticky, ale keď zvážite, koľko percent exportu tvorí jeho automotive, nebudú dôsledky ciel marginálne.
Ako investor by som sa sústredila skôr na to, že v Japonsku momentálne prebieha množstvo vnútorných zmien (napríklad korporátna reforma), o ktorých sa veľmi nehovorí, ale ktoré výrazne dvíhajú hodnotu japonských akcií. Tokijská burza tlačí firmy k efektívnejšiemu využitiu kapitálu, vyššej návratnosti pre akcionárov a transparentnejšiemu reportingu. Výsledkom sú rekordné dividendy či viac spätných odkupov.
Ak zoberiem Áziu ako celok, bude veľmi záležať na tom, ako sa budú meniť a posúvať dodávateľské reťazce. Pracujem v Singapure, čo je menší trh a ekonomika, ale má v Ázii povesť bezpečného útočiska. Je to jeden z trhov, ktorý môže ťažiť z toho, ako sa budú objavovať a meniť dodávateľské reťazce a vznikať nové logistické centrá.
Na prvý pohľad vyzerá ako jedna z hlavných obetí India, voči ktorej USA zaviedli päťdesiatpercentné clá, ale zabúda sa, že India má zároveň veľmi silný štrukturálny protivietor. Má podobnú veľkosť domácej spotrebiteľskej základne ako Čína, avšak s demokratickou politikou a rastovým modelom postaveným na technológiách.
Navyše môže ťažiť z výhody rastúcej pracovnej sily a silnejúcej strednej triedy, ktorá viac míňa, cestuje a konzumuje digitálne produkty. Zaujímavú medzinárodnú expozíciu ponúkajú napríklad spoločnosti ako Infosys, Tata Consultancy Services, HDFC Bank, ICICI Bank, Tata Motors či Dr. Reddy’s Laboratories. Tieto štrukturálne výhody s colným zaťažením na export do USA nezmiznú.
A čo juhokórejský trh?
Kórea je tiež veľmi zaujímavá, nie veľmi prekvapujúco najmä pre AI a technológie. Nesledujem kórejské trhy príliš podrobne, ale je jasné, že Kórea s Taiwanom tvoria chrbticu, bez ktorej sa dodávateľský reťazec pre AI ekosystém nezaobíde.
Zatiaľ čo totiž USA tvoria najmä platformy pre AI, Taiwan s TSMC dominujú pokročilej výrobe čipov pre americké značky Nvidia, Apple aj AMD a Kórea s firmami ako Samsung Electronics a SK Hynix predstavuje lídra čipov kľúčových na spracovanie AI dát.
Neohrozuje investície na Taiwane fakt, že si naň robí chúťky Čína?
Áno, a je to dôvod, prečo sa odtiaľ stiahol Warren Buffett. Myslím však, že Čína má teraz dosť vnútorných problémov, než aby sa toto riziko materializovalo v najbližších štyroch rokoch.
Navyše sa ukazuje, že vzťahy s americkým prezidentom môžu byť veľmi premenlivé, čo čínskym ambíciám tiež príliš nenahráva. Povedala by som, že je to už pomerne dlho započítané do ceny a dnes to predstavuje len jeden z ďalších faktorov, ktoré treba pred investíciou zohľadniť.
Tu v Singapure sú už všetky elektromobily z Číny. Ďalšia revolúcia prebieha v energetike, ktorú USA veľmi nerozvíjajú a neinovujú, takže je tu Čína o dosť vpredu.
Kde vidíte najväčšie príležitosti na ázijských trhoch pre západných investorov?
Nechcem dávať konkrétne rady, ale na začiatku som spomenula obrovskú príležitosť týkajúcu sa umelej inteligencie v Číne. Zaujímavý je aj čínsky automobilový priemysel. Tu v Singapure sú už všetky elektromobily z Číny. Ďalšia revolúcia prebieha v energetike, ktorú USA veľmi nerozvíjajú a neinovujú, takže je tu Čína o dosť vpredu. Sú navyše oveľa ďalej so zelenou energiou.
S návratom záujmu o komodity, ako cenné kovy, potom ešte viac vzrástol význam ťažobného priemyslu, najmä spoločností ako Zijin Mining a Zhaojin Mining, ktoré tiež predstavujú veľmi zaujímavú príležitosť. Z Číny tiež pochádza významné percento expertov v AI. Podľa Svetového ekonomického fóra je teraz 47 percent popredných svetových výskumníkov v oblasti AI práve v Číne.
Keby som mala vymenovať konkrétne firmy, za čipový priemysel by to bol napríklad Hua Hong Semiconductor alebo SMIC, v prípade elektromobilov BYD alebo NIO, ale sú tu aj ďalší hráči.
Pokiaľ ide o Japonsko, tu sa prekrývajú dva trendy, a to presun výrobných a servisných činností späť do Japonska s tradičnými schopnosťami robotiky a automatizácie. Veľmi zaujímavou príležitosťou je napríklad Keyence, významný hráč v automatizácii.
K Indii by som povedala, že je stále čas sa zamerať na firmy cieliace na domáci trh, najmä v spotrebiteľskom sektore a bankovníctve nájdeme veľmi zaujímavé príležitosti.
Ktorý ázijský trh je podľa vás najviac podhodnotený?
Myslím, že Ázia ako celok je veľmi podhodnotená. Máme výhodu vo valuáciách a oproti USA, ktoré dnes trpia vysokou koncentráciou, sú ázijské trhy oveľa viac diverzifikované a relatívne málo korelované s americkým trhom.
Autor rozhovoru Karel Wolf je redaktor Forbes.cz
