Americký prezident chce zmeniť povinnosť amerických verejne obchodovaných spoločností podávať každý štvrťrok správu o svojich hospodárskych výsledkoch. Podľa neho by stačilo raz za pol roka. Čo by to znamenalo, aké je pravdepodobné, že sa jeho želanie stane skutočnosťou, a kto by na tom najviac zarobil a stratil?
O zmenu povinnosti, ktorá v USA platí už od roku 1970, sa Trump snažil už vo svojom prvom prezidentskom období, konkrétne v roku 2018. Vtedy ju však navrhol už príliš neskoro na to, aby mala šancu prejsť. Vo svojom súčasnom apeli Trump vyhlásil: „Čína má 50- až 100-ročný výhľad na riadenie spoločnosti, zatiaľ čo my riadime naše spoločnosti štvrťročne??? To nie je dobré!!“
Krok ide na prvý pohľad najmä na ruku spoločnostiam a ich generálnym riaditeľom, ktorým by odpadli štvrťročné stretnutia s analytikmi. Má však aj svojich nečakaných silných zástancov.
V roku, keď prišiel s rovnakou ideou počas svojho prvého prezidentovania, napísal šéf J. P. Morgan Jamie Dimon spolu s investorskou legendou Warrenom Buffettom článok o tom, že honba za krátkodobými ziskami, ku ktorým kvartálne reportovanie zvádza, poškodzuje ekonomiku.
„Donald Trump je zástancom deregulácie,“ hovorí Jan Berka, hlavný ekonóm spoločnosti Portu. „Dokazuje to jeho tlak na uvoľnenie niektorých pravidiel uložených americkým bankám i jeho staronová požiadavka na úpravu pravidla pravidelného reportingu výsledkov verejne obchodovaných firiem.“
Úľavu by pritom pocítil aj samotný Trump ako podnikateľ, ktorého Trump Media & Technology Group, obchodovaná na burze od roku 2024, musí rovnako ako iné firmy podávať kvartálne reporty.
Polročný model reportovania používa napríklad tradične Veľká Británia. „Menej časté reportovanie by firmám mohlo ušetriť čas i peniaze. Priaznivci zmeny argumentujú tým, že by mohla zlepšiť prácu s výhľadmi i predikciami analytikov. To je aktuálne najmä v čase, keď mnohé firmy čelia neistotám, napríklad pre americkú colnú politiku, a preto sa zdržiavajú poskytovania vlastných výhľadov,“ vysvetľuje Berka výhody, ktoré by zmena priniesla.
„Navyše, ak firma pravidelne zverejňuje veľmi dobré výsledky, môže to vyvolávať až nerealistické očakávania trhu. Ich následné nenaplnenie môže viesť k zvýšenej volatilite obchodovania danej akcie bez toho, aby tomu samotné výsledky plne zodpovedali. Takéto scenáre sme historicky videli napríklad pri technologických firmách vrátane Nvidie,“ dopĺňa Berka.
Firmám by zmena tiež dala možnosť sústrediť sa na dlhodobé ciele a obmedziť krátkodobú špekuláciu.
V prípade menších firiem sa k uvedeným výhodám pridáva ešte výrazná úspora nákladov na reportovanie, požiadavky americkej Komisie pre cenné papiere (SEC) na štvrťročné správy sú totiž dosť rozsiahle. „Nižšia nákladovosť reportingu by navyše mohla podporiť viac firiem k vstupu na burzu. Trend je v USA zatiaľ skôr opačný,“ dodáva Berka.
Polročné reportovanie – hrozba insider tradingu
Možná zmena pravidla však nemá, pochopiteľne, len pozitívny dosah. Napríklad obchodníci s opciami, ktorí špekulujú s výsledkami hospodárenia, budú ponechaní v neistote omnoho dlhšie. Zmena by určite z podobných dôvodov nepotešila ani akciových analytikov a vôbec všetkých trhových účastníkov, ktorí preferujú jasnosť a transparentnosť, teda napríklad samotných investorov.
„Nie nadarmo sa hovorí, že najcennejšie na trhu sú informácie. Ak sa ich objem zníži a transparentnosť klesne, môže to otvoriť priestor na manipuláciu s trhom či insider trading. Na druhej strane, firmy majú možnosť zverejňovať informácie aj mimo povinných hlásení – či už je reporting kvartálny, alebo polročný. Tak to je aj v Európe, kde spoločnosti reportujú povinne polročne, avšak mnohé, najmä tie s významným podielom amerických akcionárov, dobrovoľne poskytujú aj štvrťročné komentáre,“ dopĺňa k tomu Berka.
„Trhový dosah sa v tomto ohľade hodnotí ťažko. Neodškriepiteľným rizikom je, že nižšia frekvencia reportingu môže viesť k zvýšenej volatilite obchodovania v čase pozitívnych i negatívnych prekvapení. To nakoniec potvrdzujú aj niektoré štúdie, ktoré sa zamerali na nižšiu frekvenciu reportovania výsledkov hospodárenia, čo často vedie k väčšiemu využívaniu alternatívnych zdrojov informácií,“ dodáva.
Akú veľkú má Trumpov návrh šancu na presadenie? V tomto prípade prekvapivo vysokú. Trumpov návrh totiž ide ruka v ruke so súčasnou snahou jeho vlastnej administratívy, ktorá sa usiluje o čo najvyššiu mieru deregulácie. Uvedená zmena by pritom ušetrila firmám dosť času a peňazí. Trump má navyše v Komisii pre cenné papiere, ktorá má silu zmenu presadiť, až niekoľko svojich koní.
„Medzi nimi je aj súčasný predseda komisie Paul Atkins, čo šancu na presadenie opäť zvyšuje. Zo strany investorov by som však prílišné nadšenie neočakával. Pre nich sú informácie kľúčové – a kde inde ich majú získať než od verejne obchodovaných firiem. Ak by sa niečo malo meniť, výsledkom by mala byť syntéza požiadaviek oboch strán. To by mala Komisia pre cenné papiere zvážiť. Na prípadnú zmenu pravidiel by totiž bola potrebná väčšina hlasov v rámci SEC, nie potvrdenie Kongresom,“ uzatvára Berka.
Článok vyšiel na forbes.cz a autorom je Karel Wolf.
