Spoznajte hlavných hráčov z najnovšieho rebríčka Najbohatších Slovákov 2025, ktorí formujú energetiku na Slovensku.
Od bývalého štátneho tajomníka Mečiarovej vlády Jozefa Brhela, označovaného za mecenáša Smeru, ktorý profitoval zo štedrej štátnej podpory solárnych elektrární, cez Patrika Tkáča so skupinou J&T a ich mocný Energetický a průmyslový holding (EPH), ktorý ovláda kľúčové energetické spoločnosti, až po rodinný biznis PPA CONTROLL, ktorý získava dôležité zákazky v jadrovej energetike doma i v zahraničí.
Jozef Brhel bol štátnym tajomníkom v neslávnej tretej Mečiarovej vláde. Jeho vplyv a bohatstvo však nečakane začalo rásť až neskôr, keď sa moci ujala strana Smer. Aj preto získal pomenovanie sivá eminencia strany Smer a slovenskej energetiky.
Jeho energetická skupina bola postavená na troch pilieroch. Svoje podnikanie v tejto oblasti sústredil na solárne elektrárne, dieselové elektrárne a kogeneračnú jednotku. Práve biznis s fotovoltikou pekne ilustruje, ako skupina vyvolených dokázala ľahko zarobiť aj vďaka štedrému prílevu peňazí od štátu.
Bolo to práve počas prvej Ficovej vlády, kedy sa začalo s masívnou podporou obnoviteľných zdrojov energie. Na tom samotnom by nebolo nič zlé. Ako sa však neskôr ukázalo, zo štedrej štátnej podpory obnoviteľných zdrojov zbohatli aj podnikatelia a oligarchovia blízki Smeru.
Celý systém podpory výstavby solárnych parkov bol postavený na rozdávaní licencií. Výberové konanie organizovala štátna akciovka SEPS, ktorá bola kritizovaná za netransparentnosť.
V praxi licencie fungovali tak, že firmy ktoré postavili solárne elektrárne, dostali garantovanú výkupnú cenu na 15 rokov dopredu. Samozrejme, táto cena bola mnohonásobne vyššia v porovnaní s trhovou cenou.
Vybrané firmy tak mohli predávať vyrobenú elektrinu za cenu, ktorú im štát sľúbil (garantovaná cena bola na úrovni 430,77 eur za megawatthodinu, pričom na konci roka 2009 bola trhová cena na úrovni zhruba 50 eur, pozn. red.).
Postaviť solárnu elektráreň začiatkom milénia tak bol výborný biznis. O tom, kto takúto možnosť získa, však rozhodlo spomínané netransparentné výberové konanie. V roku 2009 v ňom uspelo celkovo 36 projektov solárnych elektrární. V praxi výberové konanie fungovalo tak, že kto sa prihlásil medzi prvými, licenciu dostal.
„Rýchlosť, s akou boli záujemcovia schopní zareagovať, vzbudzovala dojem, že išlo o vopred dohodnutých uchádzačov,“ napísala v tom čase novinárka Zuzana Petková, ktorá sa v minulosti tejto téme venovala.
Za firmami, ktoré uspeli, stáli viaceré zvučné mená. „Za viacerými z nich sa objavujú známe mená ako Jozef Brhel, Oszkár Világi či dokonca Antonino Vadala, ale aj ľudia z pozadia vtedajšej vládnej strany Smer,“ píše vo svojej analýze Investigatívne centrum Jána Kuciaka. Za vyše desať rokov týmto firmám pritiekli za doplatky od štátu desiatky miliónov eur.
Jednou z úspešných firiem z výberového konania bola aj firma Alter Energo. K nej sa v minulosti priznal sám Jozef Brhel. Investigatívne centrum odhalilo, že minimálne 12 ďalších projektov bolo s Jozefom Brhelom a jeho firmami prepojených.
Lukratívne zákazky
Skupina PPA CONTROLL, ktorú vlastní rodina podnikateľa Karla Pavlů, nechýba pri ničom dôležitom, čo sa udeje v slovenskej energetike. Na slovenskom trhu sa sústreďuje hlavne na zákazky v oblasti energetiky, najskôr súvisiace s dostavbou 3. bloku a teraz hlavne s dostavbou 4. bloku jadrovej elektrárne Mochovce.
Firma je aktívna aj na zahraničných trhoch, kde sa jej podarilo získať viaceré lukratívne zákazky. Zahraničná činnosť skupiny aktuálne tvorí vyše 40 percent obratu skupiny. Skupinu tvorí 11 dcérskych spoločností, ktoré spolu zamestnávajú 900 ľudí. Konsolidované tržby za minulý rok dosiahli skoro 216 miliónov eur. Hrubý zisk mala na úrovni 8,4 milióna eur.
Korene spoločnosti siahajú až do roku 1951, keď vznikol podnik Regula. Ten bol neskôr zaradený do Závodu priemyselnej automatizácie Praha s odštepným závodom v Bratislave. Zlom však prišiel po revolúcii, kedy z neho vzniklo zamestnaneckou privatizáciou novodobé PPA Controll.
K pôvodnému zameraniu spoločnosti sa neskôr pridalo aj projektovanie a výstavba jadrových elektrární, výroba rozvádzačov, realizácia technologického vybavenia pre dopravnú infraštruktúru či energetický manažment. Spoločnosť je však aktívna aj v oblasti obehového hospodárstva a teplárenstva.
Hlavný biznis spoločnosti sa však stále točí okolo jadrovej energetiky. Medzi jej klientov patria stavitelia atómiek v britskom Hinkley Point C, švédskom Forsmarku či švajčiarskom Leibstadte.
V tejto oblasti je PPA Controll napríklad jedným z dodávateľov technológií a riešení pre projekt ITER (International Thermonuclear Experimental Reactor, pozn. red.), kde na vybudovaní najväčšieho fúzneho reaktora spolupracuje tridsaťpäť krajín.
„Je to projekt, ktorý môže zásadne zmeniť jadrovú energetiku budúcnosti. Aby ste tomu rozumeli, tento projekt je ešte stále len v plienkach, skladajú sa naň desiatky krajín sveta,“ opísala projekt v rozhovore pre Forbes Darina Pavlů, ktorá predsedá dozornej rade spoločnosti.
„Ide o experimentálny fúzny reaktor a jeho výhodou je, že energia, ktorá sa vyprodukuje takouto fúziou, je omnoho vyššia ako v prípade klasického jadrového reaktora. Okrem toho pri ňom odpadá negatívny vedľajší efekt v podobe jadrového odpadu,“ dodal v rovnakom rozhovore Karol Pavlů, ktorý prenechal kormidlo podniku svojej dcére.
Medzi ďalšie lukratívne zákazky rodinnej firmy patrí aj Gigafactory Tesly v Berlíne, kam dodávali ich rozvádzače a vykonávali elektroinštalačné práce.
Biznis s ropou
V ropnom biznise pôsobí Oszkár Világi už dvadsať rokov. Pôvodne prišiel do bratislavskej rafinérie Slovnaft v roku 2003 len na tri roky, keď ju kúpila maďarská petrochemická spoločnosť MOL.
Nakoniec v Slovnafte zotrval v riadiacich funkciách až do súčasnosti. Súbežne je Világi aj zástupcom generálneho riaditeľa skupiny MOL, čo mu umožňuje držať manažérsky bonus v podobe akcií. Je tretím najvyššie postaveným mužom koncernu MOL.
Na pozadí výroby palív v rafinérii sa sústredil aj na vlastné podnikanie. Paleta podnikov, kde je vlastnícky zaangažovaný, je široká. Zahŕňa aj energetické firmy, ktoré sa sústreďujú na výrobu energie zo slnka.
V Dunajskej Strede má napríklad slnečný park Industrial Zone Kútniky s výkonom deväť megawattov. V neďalekej obci Kútniky v minulosti zasa firmy s názvom SE 2010 a N.O.S. Construction rozbehli fotovoltické parky.
Vo všetkých troch uvedených firmách je ako konečný užívateľ výhod uvedený práve Oszkár Világi, ukazuje register partnerov verejného sektora. Aj tieto firmy boli úspešné počas prvej Ficovej vlády a tiekli im miliónové podpory na solárne elektrárne.
Všetky firmy, ktoré v roku 2009 uspeli vo výberovom konaní prideľovania licencií, mali garantované výkupné ceny, ktoré boli takmer desaťnásobné v porovnaní s trhovou cenou v ďalších rokoch. Túto podporu pre vybrané firmy štát premietol do účtov za elektrinu, ktoré domácnosti vidia na faktúre za elektrinu aj v súčasnosti.
Partnerstvo cez elektrinu
Biznis s fotovoltickými elektrárňami spája aj podnikateľa Jána Sabola s ľuďmi okolo Jozefa Brhela. Energetika pritom pre Jána Sabola nie je hlavný zdroj bohatstva, ale len čiastkový biznis. Jeho skupina AZC Group uspela najmä v biznise s biopalivami, poľnohospodárstve, potravinárstve a logistike.
Ján Sabol je v odvetví energetiky spájané hlavne s menami, ktoré majú k Brhelovi veľmi blízko. Obaja totiž mali cez spletitú sieť firiem dosah na spoločnosť Výskumno-realizačný ústav obnoviteľných zdrojov energie (VRÚOZE), ktorá stojí za fotovoltickými elektrárňami Kolárovo I. a II.
Cez spoločnosti Helios Alliance Plus a Helios Invest vlastní 40-percentný podiel vo VRÚOZE aj Ján Sabol. Zvyšný 60-percentný podiel drží spoločnosť Binv, ktorá je v rukách firmy Orquestra partners. Jej majitelia Tomáš Lysina, Rastislav Roško a Stanislav Fuňa roky pôsobili vo firmách napojených na Brhelovcov. O prepojení medzi Lysinom a Brhelom písal ešte v roku 2015 novinár Marek Vagovič.
Časť nákladov na výstavbu týchto elektrární pokryli z eurofondov a štedrú výkupnú cenu elektriny mali zasa garantovanú vďaka štátu. Ako upozornilo Investigatívne centum Jána Kuciaka, táto firma dodnes patrí k najväčším poberateľom doplatkov za výrobu elektrickej energie solárnymi panelmi.
„Za roky 2012 až 2020 dostala od štátu podľa údajov Úradu pre reguláciu sieťových odvetví na doplatkoch takmer 9,5 milióna eur, čiže vyše jedného milióna ročne. Ročné náklady na prevádzku takýchto elektrární sa pritom pohybujú medzi 100 až 200-tisícmi eur,“ píše sa v článku.
Silná dvojica
Vplyv Patrika Tkáča so skupinou J&T v energetike na Slovensku je viditeľný najmä prostredníctvom účasti v Energetickom a průmyslovom holdingu (EPH). Základy tohto energetického kolosu položil ešte pred rokom 2009 Daniel Křetínský tým, že sa chcel viac angažovať v energetike.
V súčasnosti si EPH delia práve Daniel Křetínský a Patrik Tkáč, respektíve štruktúry J&T, ktoré v EPH vlastnia 44 percent akcií mínus jedna akcia, prostredníctvom J&T Energy Holdingu.
Chápadla tohto holdingu, ktorý len za prvých šesť mesiacov tohto roku zarobil v čistom dve miliardy eur, siahajú aj na Slovensko. Cez spoločnosť SPP Infrastructure vlastní slovenského prepravcu plynu – firmu eustream.
Majoritným akcionárom je EPH aj v spoločnosti Nafta, ktorá sa zaoberá ťažbou a skladovaním ropy. Vlastní tiež spoločnosť Pozagas, ktorá je prevádzkovateľom podzemných zásobníkov s plynom.
Ďalej pôsobí vo firme SPP-distribúcia, v Stredoslovenskej energetike a aj v jej distribučke. Vlastnícky je EPH taktiež spájaný s firmou Geoterm Košice, ktorá pripravuje v okolí Košíc jeden z najväčších geotermálnych projektov v strednej Európe.
Holding sa tento rok posilnil vlastnícky aj v Slovenských elektrárňach, ktoré sú najväčším výrobcom elektriny na Slovensku. V ich portfóliu sa nachádzajú dve jadrové elektrárne na Slovensku, vyše 30 vodných elektrární prevažne na Váhu a aj dva menšie fotovoltické parky.
Vďaka obchodu s Talianmi navýšil EPH svoj podiel v Slovenských elektrárňach z 33 percent na 66 percent. Štátu stále ostal v elektrárňach menšinový podiel.
