Dva príbehy. Jeden sa stal zhruba pred štvrťstoročím, druhý žijeme dnes. Budú ich konce rovnaké alebo bude AI príbeh písaný iným perom?
Nebolo to tak dávno. Niektorí z nás si stále živo spomínajú na časy, keď stačilo pridať do názvu firmy .com aby jej hodnota nabrala raketový vzrast. Písmená domény sa dnes síce zmenili, ale podobnosť situácie zostáva.
„Nadšenie z nových technológií časom vyprchá. Prejaví sa to najmä na cenách akcií. V počiatku vždy rastú a prinesú boom. Rastie počet firiem a rastú ceny ich akcií. Valuácie idú do nebies. Vytvorí sa tak bublina, ktorá praskne. K novým technológiám by mal investor pristupovať opatrne. Aby sa nepopálil. Bude to tentoraz iné?“ pýta sa investičný poradca Miloš Labaj na sieti LinkedIn.
Skutočne. Súčasný hype okolo umelej inteligencie do veľkej miery pripomína éru z konca 90. rokov. Vtedy, rovnako ako dnes, vládla na trhu horúčka a investori sa často vrhali aj do spoločností, ktoré nemali žiadny reálny obchodný model. Dnes zas magneticky priťahuje kapitál prívlastok „AI“.
Podobnosti sú teda zrejmé. Existujú však aj kľúčové rozdiely, ktoré by potvrdili, že súčasná revolúcia stojí na pevnejších základoch?
Zásadná otázka teda znie, či majú súčasné AI modely základy pre trvalý rast. Pri kladnej odpovedi sa zo súčasných podporovateľov novej technológie stanú boháči. Záporná zas znamená, že sa situácia z roku 2000 celkom určite opäť zopakuje a skončí sa bublinou.
Pri hľadaní odpovede sa svet rozdelil na dva tábory. Jedna strana poukazuje na „šialenstvo“ investorov, ktorí sa predbiehajú v honbe za „ďalšou veľkou vecou“, pričom valuácie AI firiem dosahujú astronomické výšky, často bez adekvátnych príjmov alebo ziskov.
Druhá strana si naopak myslí, že umelá inteligencia je podhodnotená a že to, čo vidíme dnes, je len začiatok paradigmatickej zmeny.
V niečom sa mánia okolo AI podobá na dot-com bublinu, inde naopak nájdeme zásadné rozdiely, ktoré vysoké valuácie ospravedlňujú.
Ponorme sa teda hlbšie a preskúmajme paralely medzi týmito dvoma historickými obdobiami.
Podobnosti
Začneme tým jednoduchším – podobnosťami. Jedným z najvýraznejších spoločných znakov je špekulatívne nadhodnotenie.
V 90. rokoch sa valuácie spoločností ako Pets.com, ktoré predávali krmivo pre domáce zvieratá online, vyšplhali do astronomických výšok, len aby sa následne zrútili, keď sa ukázalo, že ich obchodný model nie je udržateľný.
Dnes vidíme podobný jav u mnohých AI startupov, ktorých trhová hodnota je často neúmerná ich súčasným príjmom alebo ziskovosti. V mnohých prípadoch je to sľub budúceho potenciálu, ktorý ženie ceny akcií hore, nie reálny finančný výkon.
Ďalšou podobnosťou je masívny prílev rizikového kapitálu. Podobne ako v dot-com ére, aj teraz sa investori predbiehajú v tom, kto naleje viac peňazí do AI sektora.
Tento prílev kapitálu podporuje vznik obrovského množstva nových firiem, z ktorých mnohé ponúkajú len mierne odlišné produkty či služby. Vytvára sa tak presýtený trh, na ktorom nakoniec prežijú len tie najsilnejšie a najinovatívnejšie spoločnosti.
Rovnako tu máme aj eufóriu a FOMO – Fear of Missing Out, teda strach z omeškania. Média neustále prinášajú správy o nových prelomových AI modeloch, o miliardových investíciách a o tom, ako umelá inteligencia zmení všetko.
Eufória sa šíri medzi drobnými aj inštitucionálnymi investormi, ktorí sa obávajú, že ak neinvestujú teraz, premeškajú príležitosť storočia. Rovnaký pocit prevládal aj pred rokom 2000, keď sa zdalo, že každá spoločnosť, ktorá nie je online, je odsúdená na zánik.
Kľúčové rozdiely
Napriek zjavným podobnostiam existujú zásadné rozdiely, ktoré robia súčasnú situáciu oveľa sľubnejšou. Najdôležitejší rozdiel spočíva v prítomnosti reálnej hodnoty.
Internet bol v 90. rokoch v podstate len komunikačným nástrojom. Samotný obchodný model mnohých dot-com firiem bol postavený na ilúzii, že stačí mať webstránku a peniaze sa začnú valiť.
Naopak, dnešná umelá inteligencia nie je len platformou, ale hmatateľnou technológiou, ktorá už teraz prináša merateľné výsledky.
Už dnes vidíme, ako AI optimalizuje výrobné procesy, skracuje čas vývoja liekov, zlepšuje diagnostiku v medicíne a transformuje finančný sektor. Firmy ako Nvidia nepredávajú len sľuby, ale konkrétne produkty – grafické procesory, bez ktorých by vývoj AI nebol možný.
Ďalším dôležitým faktorom je infraštruktúra. Na konci 90. rokov bola penetrácia internetu relatívne nízka a prístup k vysokorýchlostnému pripojeniu bol obmedzený.
Dnes je digitálna infraštruktúra globálne robustná. Mobilné siete a cloudové služby sú absolútne bežnou záležitosťou. To umožňuje AI technológiám rýchlo sa škálovať a integrovať do existujúcich systémov.
Firmy nemusia budovať infraštruktúru od nuly, ale môžu sa zamerať priamo na vývoj aplikácií, čo znižuje náklady a zrýchľuje proces inovácií.
Ďalší rozdiel je v kapitálovej štruktúre. V ére dot-com bol na trhu extrémny nedostatok kvalifikovaných inžinierov a vedcov. Súčasný ekosystém AI je poháňaný obrovskou globálnou sieťou výskumných inštitúcií, univerzít a talentovaných odborníkov.
To, čo bolo kedysi obmedzenou komunitou, je dnes rozsiahly a prepojený ekosystém, ktorý neustále generuje nové poznatky a talenty.
Hrozí teda krach?
Všetky AI startupy určite neprežijú. Skôr či neskôr na trhu príde k vytriezveniu a prehodnoteniu udržateľnosti jednotlivých obchodných modelov. Mnoho zo súčasných AI spoločností s najväčšou pravdepodobnosťou zanikne.
S tým súvisí aj vysoká pravdepodobnosť významnej trhovej korekcie. Investori sa zrejme stanú selektívnejšími, zamerajú sa na spoločnosti s jasnými príjmovými modelmi a silnou konkurenčnou výhodou.
Z trhu zmiznú neudržateľné startupy a prežijú len tie, ktoré dokážu efektívne monetizovať svoje technológie. Prípadná výraznejšia korekcia, by však nemala byť vnímaná ako koniec AI revolúcie, ale skôr ako očista trhu.
Očakávať možno presun kapitálu od špekulatívnych a nadhodnotených firiem k etablovaným gigantom a reálne inovatívnym spoločnostiam, ktoré majú potenciál vytvárať trvalú hodnotu.
Z dlhodobého hľadiska môže umelá inteligencia pokojne prekonať očakávania investorov. Jej transformačný potenciál je totiž enormný.
Podobne ako internet, aj AI sa stane neoddeliteľnou súčasťou našej spoločnosti, a to nielen ako samostatný sektor, ale aj ako nástroj, ktorý zvyšuje produktivitu a inováciu vo všetkých odvetviach.
Hoci môže dôjsť k prechodným výkyvom na trhu, dlhodobý výhľad pre AI stále zostáva veľmi pozitívny. Pokojne tak môže ísť aj o začiatok novej technologickej éry.
Rozhodujúci faktor
Scenár absolútneho krachu, ako to bolo v roku 2000, nikdy nemožno vylúčiť. Investori sú v súčasnosti nevyspytateľní a ako teraz prehnane reagujú na nástup novej technológie, pokojne môžu panicky odpovedať aj na jej prvé problémy, ktoré sa s vysokou pravdepodobnosťou vyskytnú. So sebou tak ľahko môžu stiahnuť celý trh.
Tento vývoj však v súčasnosti možno považovať za menej pravdepodobný. Na rozdiel od dot-com bubliny, ktorá praskla po zistení, že mnohé modely sú prázdne, súčasný AI trh je poháňaný skutočnou fundamentálnou hodnotou.
Umelá inteligencia nie je len trend, je to základná technológia, ktorá mení spôsob, akým pracujeme, žijeme a komunikujeme. Samotná nerovnováha, ktorá je s ňou teraz spojená, vychádza z nereálnych očakávaní.
Ak by investori dôsledne posudzovali obchodné modely spoločností, sledovali a vyhodnocovali by fundamentálne ukazovatele a hľadali by na trhu platformy s férovým ocenením, súčasný problém s prehrievaním AI trhu by nebol ani zďaleka taký veľký.
Základnou premisou v tejto situácii by mala byť diverzifikácia, nie stávka na jedinú AI kartu, nech je už akokoľvek sľubná. Momentálne teda nezostáva nič iné, len dúfať, že sa investori poučia z predchádzajúceho vývoja, aby sa história nemusela opäť zopakovať.
Dôležité upozornenie
Informácie obsiahnuté v tomto článku majú výhradne informačný charakter a nepredstavujú investičné rady. Neodporúčame konať na základe týchto údajov bez predchádzajúcej konzultácie s kvalifikovaným finančným poradcom. Investovanie je spojené s rizikami a rozhodnutia o investovaní sú na vlastnú zodpovednosť. Výnosy z investície dosiahnuté v minulosti nie sú zárukou budúcich výnosov.
