Rušenie pracovného voľna počas sviatkov je jediným prorastovým opatrením. Príliš optimistický pohľad sa môže vypomstiť.
Bola to jedna z mála zmien, ktorú koalícia v rámci konsolidácie umožnila. Namiesto Troch kráľov pôjdu Slováci do práce na cirkevný sviatok Sedembolestnej Panny Márie. Ako hlavný dôvod sa spomína snaha dopriať sviatočný pokoj aj pravoslávnym veriacim počas ich Vianoc.
V skutočnosti však najvýznamnejší sviatok Božieho narodenia pripadá až na 7. januára, ktorý je bežným pracovným dňom. Napriek tomu je posun pri rušení sviatkov z ekonomického pohľadu mimoriadne dôležitý, a to minimálne z dvoch dôvodov.
Treťou kategóriou opatrení je, že štát už nebude stáť ekonomike v ceste, napríklad zákazom pracovať a vyrábať. Z čisto ekonomického pohľadu ide o najprospešnejšie konsolidačné opatrenia. Napriek tomu sa objavilo viacero „ale“. Prehliadať neradno ani skeptický postoj Národnej banky Slovenska.
Podľa dôvodovej správy by budúci rok malo zrušenie voľna priniesť do štátneho rozpočtu 188 miliónov eur a obnova predaja počas sviatkov ďalších 22 miliónov. V roku 2027 bude prínos zrušených sviatkov menší, keďže dva sviatky ruší koalícia len dočasne. Trvalo zaniká voľno iba 17. novembra a dočasne už počas spomínaného 15. septembra a taktiež 8. mája, čo je Deň víťazstva nad fašizmom. Z pohľadu ministerstva je strednodobý vplyv vďaka zrušenému sviatku 110 miliónov ročne.
Zdroj: MF SR.
Pri porovnávaní vplyvov vidieť isté rozdiely. Ministerstvo dodáva, že vplyv dočasného zrušenia sviatku je nižší, lebo firmy nevytvoria kvôli dočasnému zrušeniu sviatku toľko investícií a zamestnanci si nevybojujú také zvýšenie miezd, aké by si vybojovali pri trvalom zrušení.
Zároveň podľa rezortu financií platí, že vplyv zrušenia každého ďalšieho sviatku je nižší, keďže pri vyššom počte zrušených sviatkov zamestnanci zareagujú zvýšeným čerpaním dovolenky. Dôležitú rolu zohráva aj aktuálny ekonomický cyklus.
Práve to môže byť problém. Guvernér NBS Peter Kažimír pri predstavovaní aktuálnej makroprognózy spresnil, že ich predpoklady fiškálnej konsolidácie sú oproti ministerstvu financií nižšie. Jedným z dôvodov je aj rozdielna kvantifikácia „vplyvu niektorých ďalších opatrení, ako sú napríklad dodatočné daňové príjmy zo zrušenia štátnych sviatkov“.
Aj samotné ministerstvo upozorňuje, že ak sa navýšenie odpracovaných hodín neodrazí vo vyšších mzdách, vplyv zrušenia štátneho sviatku nedosiahne plný efekt.
Sviatky po novom
- Ešte v predchádzajúcom konsolidačnom balíčku zrušila koalícia voľno počas 1. septembra.
- Po novom nebude dňom pracovného pokoja ani 17. november.
- Zrušené bude aj voľno počas 8. mája – teda Dňa víťazstva nad fašizmom. Podľa koalície ide o dočasné opatrenie.
- Pôvodne chcela koalícia zrušiť voľno 6. januára na Troch kráľov. Po pozmeňovacom návrhu to zmenili na 15. septembra na Sedembolestnú Pannu Máriu. Taktiež má ísť o dočasné opatrenie.
- Súčasťou opatrení je aj umožnenie predaja počas väčšiny sviatkov. Obchody zostanú zatvorené iba 1. januára, na Veľký piatok a Veľkonočnú nedeľu a aj počas Vianoc. Výnimkou zostáva, že obchody sú otvorené na Štedrý deň predpoludním.
Podnikatelia sa tešia
Hlavný ekonóm Republikovej únie zamestnávateľov Alexander Karšay reaguje, že sa stotožňujú s odhadom ministerstva financií. „Naše výpočty ich potvrdzujú a tento krok je pre ekonomiku a obyvateľov celkovo prínosom.“
Aj generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy Andrej Lasz pripomína, že: „zrušenie dní pracovného pokoja, hoci aj dočasné, je v predstavenom konsolidačnom balíku jediné opatrenie, ktoré môže podporiť rast. Očakávali sme viac krokov týmto smerom, namiesto ďalšieho zvyšovania daní, ktoré rast brzdia“.
Pre každý sektor sa vplyvy líšia. Podľa Lasza priemysel funguje 24 hodín denne sedem dní v týždni, zásadný rozdiel tak nepocíti. „Výroba beží aj počas sviatkov, takže veľký nárast produkcie by sme nevideli. Firmy síce ušetria niečo na príplatkoch, ale pri jednom dni to nie je rozhodujúca suma. Väčší efekt môže priniesť to, že obchody a administratíva ostanú otvorené a ľudia budú pracovať, nakupovať a míňať. A práve cez spotrebu môže vzniknúť citeľnejší impulz.“
Karšay z RÚZ-u dodáva, že vplyv zrušeného sviatku netreba brať príliš rigidne – v zmysle odvetví či fixného usporiadania ekonomiky. „Ekonomické efekty sú neoblomné: ak ľudia budú o jeden deň v roku viac k dispozícii pre svojho zamestnávateľa, je to dodatočný potenciál pre našu ekonomiku. Postupne budeme tento potenciál napĺňať.“
Podľa neho budeme vedieť ako krajina flexibilnejšie reagovať na objednávky: „Naše firmy budú mať nižšie náklady na príplatky, a teda budú lepšie konkurovať v zahraničí, postupom času sa prejaví dodatočná ľudská kapacita v inováciách a investíciách, ktoré nás posunú opäť v produktivite dopredu. Tieto efekty budú prítomné vo všetkých odvetviach.“
Keď ekonomika chladne
Podporné opatrenie prichádza v čase, keď väčšina relevantných inštitúcií znižuje odhad ekonomického rastu. Aj Lasz hovorí, že dnes nie sme v období, keď firmy nestíhajú vyrábať. „Ekonomika stagnuje, už aj v automobilovom priemysle vidíme problémy s odbytom a pozastavené zmeny. Ak neviete predať, čo vyrobíte, potom ani získaný pracovný deň neprinesie zásadný posun.“
Myslí si, že takéto opatrenie by malo väčší význam v čase silného rastu a vysokej vyťaženosti.
Podľa Karšaya si však v trhovom prostredí nemusíme robiť žiadne obavy o to, či sa produkcia umiestni na trhu. „O to sa postarajú manažéri jednotlivých firiem a ich zákazníci. Nakoniec sa celá dodatočná produkcia na trhu umiestni, čo sa bude prejavovať mnohými kanálmi. Cez vyššiu produktivitu zamestnancov, ich vyššie mzdy a vyššie výdavky na služby a tovar bude profitovať sektor služieb a obchodu.“
Prijateľnejší september
Z pohľadu biznisu nie je jedno, ktoré voľno koalícia obmedzí. Karšay vysvetľuje, že ak sa zruší sviatok v čase, keď si ľudia berú dovolenky, napríklad 26. decembra, tak si namiesto sviatku mnohí zoberú dovolenku. „Bezprostredný prínos pre výrobu v tom období bude teda nižší.“
No dodáva, že to tiež znamená, že niekedy počas nasledujúceho alebo predošlého roka daný človek nebude mať jeden deň dovolenku a bude pracovať. „Benefit pre ekonomiku bude preto existovať aj pri takomto zrušenom dni.“
Podobný efekt by sa podľa neho mohol prejaviť aj pri 6. januári, keď si tiež veľa ľudí berie dovolenky. „Je pravdepodobné, že o niečo vhodnejšie je rušiť sviatky počas tradične rušnejších pracovných mesiacov. Vtedy môže byť bezprostredne vyššia potreba využiť dostupnú pracovnú silu.“
Zmena na 15. september je z tohto pohľadu prospešnejšia. V tom čase je už väčšina Slovákov po letnej dovolenke. Ak navyše 15. september pripadol v minulosti na utorok či štvrtok, ľudia mali tendenciu vziať si dovolenku a predĺžiť si víkend. Z tohto pohľadu môže zrušené voľno znamenať oveľa efektívnejší september a podovolenkové oživenie ekonomiky.
Dôležité tiež je, aby podnikatelia o zmene vedeli včas. „Ideálne už v predchádzajúcom kalendárnom roku, aby sa upravili harmonogramy presunutí v rozvrhoch, v zmluvách so zákazníkmi aj dodávateľmi, v logistike, ako aj v plánovaní pracovného času. Inak môže dôjsť k chaosu, nárastu nákladov na prispôsobenie a v niektorých prípadoch aj riziku neplnenia dodávok,“ dodáva Karšay.
Firmy i ľudia majú takmer rok, aby sa pripravili na pracovný 15. september. Na porovnanie, do 6. januára ostávajú iba tri mesiace a pár dní.
Doprava sa poteší
Pred konsolidáciou malo Slovensko jeden z najvyšších počtov voľných dní. To znamenalo nielen zastavenú výrobu, ale aj kamióny na odpočívadlách, keďže cez sviatky jazdiť nesmú.
„Menej sviatkov znamená plynulejšiu prepravu, viac najazdených dní a vyššie tržby,“ vraví Lasz a dodáva, že viditeľný prínos by zrušenie sviatku malo pre firmy pôsobiace v cestnej doprave. „Fixné náklady na jednu kamiónovú súpravu s vodičom sú okolo 300 eur denne. Ak to prenásobíme počtom vozidiel, ktoré jazdia zo Slovenska, hovoríme o miliónoch eur, ktoré sa môžu ušetriť alebo zarobiť.“
Vysvetľuje, že „to v konečnom dôsledku znižuje fixné náklady na kilometer – aj pri vyšších variabilných nákladoch, ako sú palivo či mýto. Pokiaľ na slovenský sviatok bezprostredne nadväzuje sviatok v susednej krajine, vozidlá stoja aj dva dni za sebou, čo je pre firmy ešte väčšia strata“.
Nielen doprava, ale aj logistika a stavebníctvo už dnes trpia kapacitnými obmedzeniami, dodáva Karšay. „Preto dodatočný pracovný vstup bude pre tieto sektory prínosom a umožní reagovať na vyššiu aktivitu v iných odvetviach.“
Ako porovnáva, výrobný sektor bude profitovať z nižších nákladov na príplatky za prácu, bude viac konkurencieschopný v zahraničí, bude vedieť rýchlejšie reagovať na objednávky a prejaví sa to v získaní nových zákaziek zo zahraničia aj z domova.
Proti sú odborári
Výhrady k rušeniu voľných dní i k umožneniu predaja počas sviatkov majú predovšetkým odborári.
KOZ premiérovi pripomína, že „obe opatrenia sú v rozpore s dlhodobou požiadavkou na skracovanie pracovného času a zosúladenie súkromného a pracovného života“.
Samotný Robert Fico totiž ešte začiatkom minulého roka na Svetovom ekonomickom fóre v Davose uviedol: „Myslím si, že Slovensko by vo veľmi krátkom čase mohlo patriť ku krajinám, ktoré zavedú štvordňový pracovný týždeň – ako experiment, samozrejme.“ Pre konsolidáciu sa dnes vydáva opačným smerom.
Odborári dodávajú, že podľa štatistík už dnes veľká časť slovenskej pracovnej sily pracuje v podmienkach, ktoré neumožňujú dostatočný oddych. Zrušenie sviatkov ako dní pracovného pokoja tento tlak ešte zvýši, varujú.
Na druhej strane však platí, že z výkonnejšej ekonomiky budú prosperovať aj zamestnanci cez vyššie mzdy či odmeny.
