Redaktor Forbesu Radovan Hýbl sa podrobne pozrel na možnosti a riziká investovania v turistických destináciách v Európe aj v Ázii.
S pribúdajúcimi chladnými dňami čoraz viac nostalgicky spomíname na leto. A aj na príjemné chvíle v apartmáne pri mori. Práve chuť ľudí oddychovať robí z turistických destinácií zaujímavú investičnú príležitosť. Cudzie právne a daňové prostredie však môže priniesť aj veľa začiatočníckych chýb. Ako sa ich vyvarovať a podľa čoho si vybrať investičnú nehnuteľnosť, hovorí v podcaste Forbes Money redaktor Radovan Hýbl, ktorý dlhodobo investuje do nehnuteľností.
Áno, my Slováci sme majstri v investovaní do nehnuteľností. A keďže ten domáci trh poznáme najlepšie, investujeme logicky doň, ale treba chápať aj to, že vo svete majetku existuje diverzifikácia. Kupovať druhý, tretí byt zase len v tom istom meste nemusí byť dobrá stratégia. Gazdiné nedávali všetky vajcia do jedného košíka a nemali by sme to robiť ani my.
Zaujímavou voľbou môžu byť apartmány pri mori. Tie, samozrejme, mnohých veľmi lákajú, ale väčšinou z tých nesprávnych dôvodov. Spájajú sa skôr s takou romantickou predstavou. Ak však hľadáme investíciu, mali by sme na tieto vzdušné zámky zabudnúť. Jedna vec je, nazval by som to, letné sídlo. Tam sa môžeme nechať unášať emóciami, míňať státisíce na rekonštrukciu podľa našich predstáv a podobne. Investičná nehnuteľnosť má však úplne iný cieľ. Jej úlohou je generovať výnos, a preto k nej treba pristupovať úplne inak. Na tomto sa mnoho Slovákov už popálilo, takže to treba robiť s rozumom.
Keď to úplne zjednoduším, tu sa treba sústrediť na ekonomickú úroveň štátu, v ktorom chceme nehnuteľnosť kúpiť. Pokiaľ je tá úroveň vyššia ako u nás, tak aj tie náklady budú spravidla o niečo vyššie. Naopak, čím menej vyspelá je tá krajina, tým lacnejšie sa v nej dá nehnuteľnosť obstarať. Ďalšia vec, ktorá tu platí, je, že čím bližšie k moru si, tým logicky cena rastie.
Čo sa týka rozdielov oproti Slovensku, vidno ich najmä v zhodnotení. Vyšší výnos väčšinou prináša krátkodobý prenájom a dopyt po ňom je pri prímorských nehnuteľnostiach spravidla vyšší ako pri tých našich, ktoré prístup k moru nemajú.
Negatívom je potom správa a údržba nehnuteľnosti, ktorú si musíš platiť, na rozdiel od domácich nehnuteľností. Tá môže byť pomerne drahá, čo nám ten výnos znižuje. Ďalšími rozdielmi sú výška daňového zaťaženia, úroveň cien energií, právne špecifiká, možnosti financovania a podobne.
Ešte ostaňme pri domácich realitách. Ako hodnotíš potenciál domácich investícií v čase?
Sila investičných nehnuteľností spočíva v dvoch pilieroch. Prvým je rast ceny a druhým príjem z prenájmu. Z pohľadu rastu cien sa doteraz slovenským nehnuteľnostiam darilo. Transformovali sme sa z centrálne riadenej ekonomiky na trhovú. Začlenili sme sa do demokratických štruktúr. Zažili sme ekonomickú expanziu. Boli sme tigrom strednej Európy. Prichádzali k nám zahraničné investície. A podobne. Toto všetko sa prejavilo na raste cien nehnuteľností, ktorý u nás prebiehal viac ako dve dekády. Teda s dvoma prestávkami.
Historický rast však nie je zárukou budúceho rastu a ja sa obávam, že najlepšie máme za sebou. Naša ekonomika sa spomaľuje, miera zahraničných investícií je pod priemerom EÚ, obyvateľstvo starne, a to nielen na Slovensku, ale v celej Európe. Skutočne neviem, čo bude ďalej. Možno k nám príde migračná vlna šikovných pracovníkov z Ázie, ale osobne už s doterajšími rastovými číslami nepočítam.
A ako zarába prenájom?
Tam vidím, že konkurencia na trhu rastie. V bytových domoch, kde prenajímam byty, sa zvýšilo percento investičných bytov. Vnímam teda, že ponuka je vyššia, čo tlačí na ceny. Zároveň sa predlžuje čas, kým sa mi podarí nehnuteľnosť prenajať. A to sú na trhu „neplánovaní“ nájomníci z Ukrajiny. Ak by sa náhodou skončila ruská „špeciálna operácia“ a len časť z nich by sa vrátila domov, môže zníženie dopytu ešte viac znížiť ceny a zväčšiť problém s obsaditeľnosťou.
Osobne vidím aj to, že výnosové percento je z roka na rok nižšie a dostávam sa približne na úroveň sadzby hypotekárneho úveru. Takže celý biznis model dnes stojí už len na raste cien nehnuteľností. Keďže v dlhodobom horizonte v neho neverím, rozhodol som sa, že idem spoznávať zahraničné trhy. A aj to je dôvod, prečo vznikol vo Forbese seriál o dovolenkových apartmánoch.
Zásadný rozdiel je aj medzi trvalým nájomníkom v slovenskom byte a dovolenkármi, ktorí prídu na pár dní či týždňov.
To sú dva úplne iné svety. S trvalým nájomníkom sa uzavrie zmluva spravidla na rok, mesačne sa preverí pripísanie nájomnej platby a raz za štvrťrok sa skontroluje stav bytu. Ďalšia práca vznikne až po odchode nájomníka – vymaľovanie, upratanie, drobné opravy, nafotenie, inzercia, vypracovanie a podpis zmluvy a preberacieho protokolu. Okrem toho sú už len legislatívne povinnosti – treba viesť daňovú evidenciu, vyúčtovať energie a raz ročne podať daňové priznanie. To je celé.
V prípade krátkodobého prenájmu už v podstate ide o podnikanie. To je úplne iný typ vzťahu. Navyše sú v dovolenkových oblastiach jazykové a kultúrne bariéry a aj rozdielna legislatíva, s ktorou sa treba podrobne oboznámiť. S krátkodobým prenájmom je omnoho viac práce. Treba zabezpečovať obsadenosť apartmánu, niekto musí hostí ubytovať a po ich odchode upratať či vyprať posteľnú bielizeň.
Výnos je spravidla vyšší ako pri dlhodobom nájme, ale je premenlivý a závisí od obsadenosti a sezóny. Výrazne vyššie sú aj náklady na prevádzku, opotrebovanie zariadenia, marketing a vyššie sú aj dane.
Dovolenkové rezorty si možno kúpiť aj na Slovensku. Je to atraktívna príležitosť?
Osobne nevlastním investičný apartmán na Slovensku a má to dva dôvody. Prvým je, že, ako som už spomínal, nevidím ten budúci potenciál rastu cien tuzemských nehnuteľností. Druhým je, že obstarávacie náklady sú viac-menej rovnaké ako pri prímorských apartmánoch, ale výnosy očakávam nižšie. Predpokladám, že za rovnaké peniaze si hostia radšej vyberú dovolenku pri mori ako v horách. Ceny leteniek sú dnes relatívne nízke. Nedáva mi to tým teda zmysel. Ak má niekto opačnú, pozitívnu skúsenosť, prajem mu to.
Osobne poznám pár majiteľov apartmánov v okolí Vysokých a Nízkych Tatier. Podľa ich slov im išli výnosy v poslednom období skokovo dole. Čas ukáže, či sú za tým medvede, český politický bojkot alebo ide o dlhodobý trend.
Skúsme si vysvetliť, ako môžem zarobiť na investičnom apartmáne. Čo prináša viac? Zhodnocovanie ceny či prenájmy?
Nedá sa zovšeobecniť, čo zhodnocuje investíciu do realít viac. Výnos z investičných nehnuteľností a jeho skladba závisia v prvom rade od výberu lokality. Napríklad v Taliansku sú obrovské regionálne rozdiely. Počet obyvateľov tam klesá a štvrtina obyvateľstva je v dôchodkovom veku. Celonárodný medziročný rast cien talianskych nehnuteľností za prvý štvrťrok predstavoval 2,7 percenta. Miláno napríklad stúplo o takmer sedem percent a niektoré lokality, naopak, zaznamenali pokles.
Ak sa teda rozhodneš kúpiť si apartmán v chudobnejších regiónoch juhu, napríklad v Kalábrii alebo na Sicílii, s rastom ceny vo viacerých lokalitách by si kalkulovať vôbec nemal. Ak ťa skôr láka Sardínia, o ktorej sme písali v jednom z článkov, počítať môžeš s miernym cenovým rastom, ale určite nie závratným. Keď si však na tomto ostrove vyberieš milionársku lokalitu Costa Smeralda, rátať môžeš s dvojciferným rastom.
Ako prenájmy prebiehajú? Je pravidlom, že o nehnuteľnosť a prenájmy sa stará miestny správca?
Keďže v lokalite prenájmu osobne nebudeš prítomný, musíš sa spoľahnúť na služby miestnych a v podstate máš dve možnosti. Buď si vyberieš profesionálnu správcovskú spoločnosť, alebo si zazmluvníš osobu, ktorá tam pôsobí a je ochotná zastrešiť jej správu. V prípade správcovskej spoločnosti, ktorá zabezpečuje správu apartmánu vrátane jeho obsadzovania, treba počítať s nákladmi od 25 do 35 percent z ceny nájomného.
Ak nehnuteľnosť zveríš do správy miestneho obyvateľa a hostí si budeš hľadať cez platformy ako Airbnb alebo Booking, dokážeš ušetriť, ale budeš tomu musieť venovať svoj čas a otázna bude aj kvalita poskytnutých služieb. Problémová správa dokáže úplne zničiť tvoju reputáciu.
Dá sa spoľahnúť na pravidelný príjem z prenájmu? Covid nás naučil, že ekonomika môže úplne zastať.
Pravidelnosť príjmu z prenájmu závisí najmä od lokality. Sú oblasti, ktoré možno považovať za celoročné, napríklad Tenerife. Tam dokážeš generovať stabilný príjem. Naopak, v niektorých regiónoch počas mimosezóny všetko zatvoria a miestne obyvateľstvo odchádza za prácou niekam inam. Tieto výkyvy v príjmoch by mali byť kompenzované nižšou obstarávacou cenou, keďže aj výnos bude nižší.
Pandémie dokážu do príjmov zasiahnuť naozaj výrazne. Počas covidu segment krátkodobých prenájmov utrpel obrovské straty. Zákaz cestovania a celosvetový pokles turizmu spôsobili, že apartmány na krátkodobý prenájom zívali prázdnotou. Príjmy sa v tom čase prepadli. Majitelia sa snažili hľadať alternatívne riešenia, väčšinou v podobe dlhodobého prenájmu, aby aspoň čiastočne kompenzovali straty.
Skúsme si porovnať tradičné európske destinácie s Dubajom a tureckou časťou Cypru a Phatthajou.
Európsky trh je stabilný a bezpečný, čomu zodpovedajú aj vyššie obstarávacie ceny. Príjmy z prenájmu sú však často závislé od sezóny, čo znamená vysoké výnosy v lete. Nevýhodou trhu je regulácia krátkodobých prenájmov a vyššie dane a ceny energií. Tento typ investícií je vhodný pre konzervatívnych investorov, ktorí hľadajú stabilitu a uspokoja sa s nižšími výnosmi.
Dubaj predstavuje dynamický trh s potenciálom na rýchly rast hodnoty nehnuteľností. Je tam nízka byrokratická záťaž a nízke daňové zaťaženie, takže väčšinu zdanenia realizuješ na Slovensku. Trh je však náchylnejší na globálne ekonomické zmeny a ceny môžu prudko rásť aj klesať. Investovanie do dubajských nehnuteľností je vhodné pre investorov, ktorí hľadajú vysoký potenciál výnosu a akceptujú vyššie riziko.
Severný Cyprus je rozvíjajúci sa trh s veľkým potenciálom, ale aj s istými rizikami. Ceny nehnuteľností sú nízke a majú vysoký potenciál rastu hodnoty, keďže trh je ešte v ranom štádiu. Nevýhodou je politická neistota, menej prepracovaný právny systém a medzinárodné neuznanie štátu. Severný Cyprus je vhodný pre investorov, ktorí sú ochotní podstúpiť vyššie riziko za potenciál na nadpriemerné zisky v budúcnosti.
Trh s apartmánmi v Phatthaji je cenovo dostupný, ale má svoje špecifiká. Nízke životné náklady vytvárajú stabilný dopyt po prenájmoch od zahraničných rezidentov. Mesto ponúka slušný výnos z dlhodobého prenájmu. Krátkodobý prenájom je tam zakázaný. Nevýhodou je, že zahraniční investori nemôžu vlastniť pôdu a 51 percent apartmánov v každom kondomíniu je určených pre miestne obyvateľstvo.
Phatthajá je vhodná pre investorov s nízkym kapitálom, ktorí hľadajú exotickú investíciu a akceptujú špecifické legislatívne obmedzenia.
Prečítajte si o investičných nehnuteľnostiach
Môže nás niečo zaskočiť z právnej stránky v krajinách EÚ?
V EÚ neexistuje jednotný právny rámec pre prenájom nehnuteľností. Každá krajina má vlastnú legislatívu, s ktorou sa treba oboznámiť. Z bežného rámca vybočuje najmä problém s okupas v Španielsku. Vniknutie do neobývanej nehnuteľnosti, ako je napríklad apartmán na prenájom, sa považuje len za priestupok. Proces na vysťahovanie squattera môže byť veľmi zdĺhavý. Pokojne môže trvať roky, kým súd vydá príkaz na vysťahovanie.
Ďalším právnym problémom je, že niektoré mestá majú prísnu reguláciu krátkodobých prenájmov. Niekde potrebuješ špeciálne licencie od miestnych úradov, inde musíš mať samostatný vchod do nehnuteľnosti, prípadne potrebuješ súhlas troch pätín vlastníkov bytového domu. V niektorých mestách môže obec obmedziť počet nocí na prenájom počas roka.
Rozdielne sú aj daňové a poplatkové systémy, ktoré sú často veľmi komplikované.
Ako spolu ladia investičné nehnuteľnosti a protesty proti turistom v niektorých destináciách?
Protesty proti turistom nie sú primárne namierené proti nim, ale skôr proti systému. Ide o to, že investori, ktorí kupujú nehnuteľnosti na prenájom, zvyšujú dopyt po realitách, a tým dvíhajú ich ceny. Krátkodobé prenájmy okrem toho menia aj charakter štvrtí, zvyšujú napríklad hluk v obytných zónach. To má negatívne dôsledky pre miestnych obyvateľov.
Dôsledky pre investorov môžu byť nepríjemné. Mestá a vlády sú pod tlakom a reagujú reguláciou, ktorá vytvára pre investorov administratívne prekážky a spôsobuje pokles príjmov z krátkodobého prenájmu. Toto napätie priamo ohrozuje samotný investičný model a jeho ziskovosť.
Ako je to s právnymi nástrahami a rizikami mimo EÚ?
Mimo EÚ je tých právnych nástrah oveľa viac. Najvýznamnejšie riziká spočívajú v obmedzení vlastníctva. Niekde cudzinci nemôžu vlastniť určitý typ nehnuteľností alebo pôdu, inde sú výslovne určené konkrétne lokality, kde ich vlastniť môžu. Niekde je povolený len dlhodobý prenájom.
V niektorých lokalitách existuje aj obmedzenie počtu vlastnených nehnuteľností alebo špecifická situácia, kde pozemky môžu byť predmetom právnych sporov o vlastníctvo. Rozdiely môžu byť aj v chápaní jednotlivých aspektov zmlúv a v procese dedičského konania. To je absolútna džungľa.
V našom investičnom seriáli sa v každom článku venujeme jednej destinácii a v ňom je aj časť, ktorá podrobne hovorí o rizikách, vrátane tých právnych.
Je rozdiel kupovať hotovú nehnuteľnosť a pripravovaný projekt?
Developeri často predávajú off-plan nehnuteľnosti, teda vo fáze výstavby, za výrazne nižšie ceny v porovnaní s dokončenými objektmi. Cieľom je prilákať skorých investorov a zabezpečiť financovanie projektu v jeho ranej fáze. Táto výhoda teda môže byť naozaj značná, niekedy je tá zľava aj 40 percent, čo je pre väčšinu investorov atraktívne. Okrem toho developeri často ponúkajú aj flexibilné platobné plány. Rozdeľujú celkovú sumu do splátok, čo investorom umožňuje rozložiť finančnú záťaž.
Ako je to s financovaním v zahraničí?
Postoj bánk k financovaniu nákupu nehnuteľností pre cudzincov sa v jednotlivých štátoch výrazne líši. Štandardne platí, že percento vlastných zdrojov musí byť u nerezidentov vyššie. Bežné je, že banka poskytne financovanie iba do výšky 50 až 60 percent z hodnoty nehnuteľnosti.
Čo sa týka overovania príjmu, to je veľmi individuálne. Banke treba predložiť dôkazy o stabilnom príjme. Môže ísť o výpisy z bankových účtov, výplatné pásky alebo rôzne potvrdenia. Podnikatelia dokladajú aj účtovné závierky a daňové priznania. Banka určí, aké percento z týchto príjmov uzná. V niektorých krajinách je pre nerezidenta získanie hypotéky prakticky nemožné. Tak je to napríklad v Thajsku.
Ako je to s financovaním cez slovenskú americkú hypotéku?
Zahraničné nehnuteľnosti sa, samozrejme, dajú financovať aj prostredníctvom slovenskej americkej hypotéky. Často ide o najefektívnejšiu a najbezpečnejšiu formu. Jej použitie nie je viazané na konkrétny účel a banke stačí, že je úver zabezpečený slovenskou nehnuteľnosťou. Takýmto spôsobom teda môže investor získať hotovosť na nadobudnutie zahraničnej nehnuteľnosti a obíde tak zložité podmienky financovania, ktoré vyžadujú zahraničné banky.
Aké sú podmienky vstupu do jednotlivých krajín? Existuje možnosť dlhodobého pobytu?
Do krajín EÚ je pre Slovákov vstup voľný. Ak plánuješ zostať dlhodobo, teda viac ako 90 dní, musíš sa iba zaregistrovať na miestnom úrade a zdokladovať, že máš dostatok finančných prostriedkov na pobyt alebo pracovnú zmluvu.
V Thajsku možno zostať bez víz 60 dní, na Severnom Cypre a v Dubaji 90 dní. Na dlhodobý pobyt sú už potrebné špeciálne víza, ktoré sú často viazané na prácu, investíciu, podnikanie, vzdelávanie alebo dôchodok. Niekde dokonca postačuje len kúpa nehnuteľnosti v určitej sume. Ich podmienky si každá krajina stanovuje individuálne. V článkoch k jednotlivým destináciám sú podmienky podrobne rozobraté.
Akú pozornosť treba venovať daniam? Ako sa pristupuje k určeniu daňovej rezidencie?
To je absolútne kľúčové. Priamo totiž ovplyvňuje čistý výnos. Daňové systémy sa v jednotlivých krajinách rôznia. Najkomplikovanejšie sústavy sú najmä v európskych krajinách a spravidla majú aj najvyššie daňové zaťaženie.
Na druhej strane si však treba uvedomiť, že dôležité nie je len spoznať miestnu legislatívu, doštudovať si treba aj zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Napríklad príjem z prenájmu zdanený v Taliansku sa vyníma zo základu dane na Slovensku, pri iných krajinách sa uplatňuje zápočet a v tých, s ktorými nemáme uzatvorenú zmluvu, sa platí daň v oboch krajinách. To je napríklad Thajsko alebo Severný Cyprus.
Čo sa týka daňovej rezidencie, väčšina krajín, vrátane Slovenska, ju určuje na základe dvoch hlavných kritérií. Prvým je pravidlo 183 dní. Teda ak stráviš v danej krajine viac ako 183 dní v kalendárnom roku, si zvyčajne považovaný za daňového rezidenta tejto krajiny. Druhou je stredisko životných záujmov. Ak máš v danej krajine trvalý domov, rodinu, priateľov, prácu alebo podnikanie, aj to môže rozhodnúť o tvojej rezidencii.
Podceniť zrejme neradno ani riziko realitných bublín.
Podľa správy UBS Global Real Estate Bubble Index patrí väčšina z talianskych a španielskych miest do kategórie nízkeho až umierneného rizika. Trhy sú stabilné, ale nie sú chránené pred lokálnym prehriatím. Dubaj bol označovaný za trh s vyšším rizikom, ale v posledných rokoch sa situácia mení a Index ho v minulom roku zaradil do pásma s umierneným rizikom. A to aj napriek tomu, že ceny nehnuteľností tam prudko vzrástli. Na rozdiel od iných trhov, kde sa bubliny nafukujú hypotékami, v Dubaji sa totiž mnohé nehnuteľnosti kupujú v hotovosti, čo znižuje celkové riziko.
V Thajsku, obzvlášť v turistických centrách, ako je Phatthajá, je riziko bubliny umiernené až vysoké. Problémom nie je ani tak rast cien, ako skôr nadmerná ponuka nových bytových projektov, ktorá je podporovaná dopytom zahraničných investorov.
Na Severnom Cypre je riziko bubliny vnímané ako vysoké. Vo všeobecnosti teda platí, že európske trhy sú stabilnejšie, no majú nižší potenciál výnosov.
Ešte sa pozrime na špecifiká krajín. Pri Severnom Cypre sa nedá prehliadnuť politické riziko.
Pre investorov do nehnuteľností je politická situácia na Severnom Cypre hlavným rizikovým faktorom. Spolu s pozemkovými spormi je to vlastne jediný dôvod nízkych cien nehnuteľností, ktoré sú výrazne nižšie ako na južnej časti ostrova. Severný Cyprus je medzinárodne uznávaný iba Tureckom. Zvyšok medzinárodného spoločenstva, vrátane EÚ, ho považuje za územie okupované Tureckom.
Najväčší problém spočíva vo vlastníckych právach, ktoré vznikli po rozdelení ostrova. Mnoho nehnuteľností na severe ostrova pôvodne patrilo gréckym Cyperčanom, ktorí boli nútení opustiť svoje domovy. Pôvodné „grécke“ pozemky sú predmetom právnych sporov a právna istota pre zahraničných investorov pri nich nie je stopercentná.
Severný Cyprus je zároveň ekonomicky silne závislý od Turecka a na jeho území je stále prítomná turecká armáda. Ako oficiálna mena sa používa vysokovolatilná turecká líra, čo vytvára dodatočné menové riziko. Transakcie sa môžu uskutočňovať aj v iných menách, ale je tam zvýšená sadzba dane z príjmu z prenájmu. Investícia do nehnuteľnosti na Severnom Cypre nesie so sebou značné riziká, je to však kompenzované atraktívnymi cenami.
Phatthajá v Thajsku sa ukazuje ako najlacnejšia zo sledovaných lokalít. Je to naozaj tak? Dá sa zároveň spoľahnúť na tamojšie právne prostredie?
Thajská Phatthajá sa často považuje za jednu z cenovo najdostupnejších lokalít na investície. Spoločne so Severným Cyprom ponúka veľmi zaujímavé cenové vstupy. Ale tu si treba uvedomiť, že pri kvalitných stavbách u renomovaných developerov to už nemusí úplne platiť. Právne prostredie v Thajsku je poznačené vysokou mierou korupcie. Tým sa vysvetľuje, ako úradník so 400-eurovým mesačným príjmom môže jazdiť na mercedese.
Pri akýchkoľvek transakciách tu treba byť obozretný. Neexistuje tam online kataster. Vlastník nehnuteľnosti dostane pri kúpe oficiálne potvrdenie vo formáte A3. Aj keď sa zápis na katastri robí, strata potvrdenia môže byť problematická. Pozor si treba dať na obmedzenia pri nákupe nehnuteľností nerezidentmi a nekupovať jednotky v thajskej kvóte.
Veľmi blízko Slovenska je Sardínia. Ako je to s cenami?
Na Sardínii možno nájsť lokality s prémiovými cenami, ako napríklad Costa Smeralda, ktorá láka milionárov. Ak si však vyberieš severnú časť ostrova v okolí Castelsarda, nájdeš tam ešte stále aj nehnuteľnosti za zaujímavé ceny. Nečakaj však žiadne supermoderné apartmány. Výstavba je tam regulovaná a výškové budovy sa v prímorských oblastiach prakticky nestavajú.
Je možné využiť Dubaj nielen ako investičnú destináciu, ale aj ako daňový raj?
Dubaj vďaka jeho daňovej politike možno naozaj označiť za daňový raj. Aj keď už zaviedol korporátnu daň, jeho daňové zaťaženie je stále výrazne nižšie ako vo väčšine krajín sveta a daň z príjmu fyzických osôb je nulová. Aj preto sa stal jednou z najpopulárnejších oblastí na migráciu majetku svetových milionárov. Treba tu však povedať aj B – že pre slovenských investorov to nič neznamená, lebo čo ušetria na dani tam, to doplatia tu doma. Iba žeby sa tam rozhodli žiť. Navyše, vysoký dopyt po nehnuteľnostiach ženie ich ceny výrazne nahor.
Druhou stránkou sú nástrahy v rozdielnom životnom štýle. Napriek liberalizácii Dubaj zostáva moslimskou krajinou, kde platí právo šaría (s výnimkou civilného a obchodného práva free zón). Pre cudzincov to môže predstavovať určité prekážky. Pitie alkoholu nie je povolené na verejných miestach, ako sú ulice alebo pláže. Je legálne iba v licenciovaných priestoroch, ktorými sú hotely, reštaurácie a bary. Spolužitie nezosobášených osôb v jednej domácnosti dnes už v Dubaji údajne nie je témou, ale aj napriek tomu by som bol obozretný.
O Andalúzii hovoríš ako o španielskom Monaku. Naozaj je už iba pre bohatých?
Niektoré časti Andalúzie, ako Marbella, Sotogrande alebo Mijas, už začínajú naozaj byť destináciami pre tých majetnejších. Vidno to aj v ich uliciach, kde nájdeš samé prémiové značky áut. Ešte stále sa však na Costa del Sol nájdu aj lokality s cenami dostupnými pre strednú vrstvu – otázne je, dokedy, keďže medziročný rast cien v niektorých oblastiach je dvojciferný. Treba však povedať aj to, že za svoje peniaze tam dostávaš spravidla vyšší štandard vybavenia apartmánu, ako aj služieb v lokalite.
Čo sa týka HDP, ktorý je na obyvateľa približne 16 percent pod celoštátnou úrovňou, znamená to predovšetkým nižšie náklady, čo by mohlo hrať investorom do karát. Bohužiaľ to platí hlavne pri vnútrozemských oblastiach a lokalitách s nižším turistickým ruchom.
