Medzi zákazníkmi rodinnej spoločnosti Galmm nechýba ani jedna významná automobilka z 300-kilometrového perimetra. Sú medzi nimi Volkswagen, Škoda, Kia, Jaguar Land Rover, Volvo aj Peugeot.
Dodávajú aj pre významné priemyselné koncerny ako Siemens, Bosch, Phillips či švédsko-švajčiarsku korporáciu ABB. Za rok 2024 sa výnosmi priblížili k 10-miliónovej hranici, čo je dvojnásobok oproti výsledku z roku 2020.
V obchodnom registri sa ako oficiálny dátum vzniku spoločnosti uvádza február 1993. Začiatky podnikania zakladateľa firmy Martina Motyku sa však datujú do roku 1989, kedy si prvýkrát uvedomil, že môže prísť k zmene režimu.
Už vtedy začal rozmýšľať, v akej oblasti by mohol podnikať, ak na to nastanú vhodné podmienky, a ako vyštudovaný strojár hľadal činnosti blízke svojmu odboru.
V roku 1990 bol medzi prvými v postsocialistickom Československu, ktorý si založil živnosť s predmetom podnikania „povrchové úpravy kovov“. Tip na podnikanie v tejto oblasti dostal od známeho, ktorý práve v tejto oblasti pôsobil. A ako ukázal čas, oplatilo sa.
V súčasnosti patrí Galmm vo svojom segmente k najvýznamnejším hráčom na slovenskom trhu a je vyhľadávaným subjektom pre výrobné firmy v rámci V4.
Výroba začínala s tromi ľuďmi, dnes má Galmm už 190 interných zamestnancov, ktorí pracujú nielen v závode v Ružomberku, ale od roku 2019 aj v novom výrobno-skladovom areáli v Čadci.
Aktuálne opäť rozširujú výrobu – tentokrát v Čadci, kde Galmmu pribudla už druhá dvojpodlažná hala s celkovou plochou 2800 štvorcových metrov a zo zázemím pre ďalších 85 ľudí. Náklady na túto investíciu sa vyšplhali na 2,2 milióna eur. Celkovo tak už do rozvoja firmy preinvestovali viac ako 15 miliónov. Na roky 2026 až 2029 majú pripravené ďalšie investície v oboch závodoch za približne šesť miliónov eur .
Začiatky podnikania
Podľa Motykovho prieskumu trhu ešte z roku 1989 bolo prevádzok venujúcich sa povrchovej úprave kovov v priestore Československa viac ako 90.
„Vhupnúť do takejto konkurencie bola výzva, navyše som bol v tejto brandži úplný nováčik. Ja som však vždy chcel ísť vlastnou cestou a tak som sa do toho pustil,“ spomína Martin Motyka, rodák zo Stropkova.
Čo je povrchová úprava kovov
Povrchová úprava kovov zahŕňa galvanické a zliatinové zinkovanie a galvanické cínovanie a fosfátovanie rôznych dielov, od malých skrutiek a súčiastok až po veľké kusy vrátane rozmerných automobilových dielov. Okrem toho Galmm zákazníkom poskytuje aj kataforézne (KTL) a práškové lakovanie (PP). Všetky tieto úpravy zaručujú väčšiu ochranu a odolnosť dielov, ktoré automobilky či iné priemyselné spoločnosti montujú do svojich výrobkov.
Prvú súčiastku slávnostne pokovovali 8. februára 1992, ešte pod hlavičkou Motykovej živnosti. S výrobou na štyroch vyradených jednoúčelových strojoch, ktoré Martin Motyka našiel na dvore závodu ZŤS Martin a následne ich odkúpil, štartovali výrobu v prenajatých priestoroch niekdajšieho Domu služieb v Ružomberku.
Priestor s rozlohou necelých dvesto štvorcových metrov neskôr odkúpili v tom čase za 460-tisíc korún (asi 15-tisíc eur) v holandskej dražbe. Na zábezpeku sa poskladali s úspor, na základe čoho im naň banka neskôr poskytla prvé úverové zdroje.
Robo Homola
V roku 1992 k sebe pribral spoločníka Petra Krivdu, spolužiaka a dobrého kamaráta zo Žilinskej univerzity, s ktorým spoločne bývali aj na internáte. Po jeho úmrtí v roku 2013 Martin Motyka jeho podiel odkúpil a skonsolidoval majetkové pomery vo firme.
Bez úverov to nejde
„Dá sa povedať, že od prvého roku až dodnes sme zaúverovaní,“ priznáva Martin Motyka. Má to však dobrý dôvod. Úverové peniaze v prípade Galmmu systematicky smerujú do rozvoja firmy.
„Stále rastieme a to by sme bez úverových peňazí nikdy nedokázali. Dobrý podnikateľ musí vedieť predvídať a myslieť dopredu, predstihnúť trh, aby v momente, keď vznikne dopyt, už bol na zákazníka pripravený. Nikto na vás nebude čakať roky, kým postavíte novú prevádzku.“
Veľmi rýchlo im však boli priestory v Ružomberku primalé a opäť si prenajali väčšie. V roku 1994 sa rozhodli pre kúpu 5-tisíc štvorcových metrov v niekdajšom areáli miestnych Technických služieb, kde v roku 2000 postavili aj svoju prvú vlastnú výrobnú halu a prvú plne automatickú zinkovaciu linku.
Dnes už majú v Ružomberku päť automatických liniek, ďalšia výrobná kombinovaná linka (KTL+PP) je v Čadci. Spoločnosť tak svojim zákazníkom v súčasnosti ponúka osem rôznych typov povrchových úprav, čo im poskytuje veľkú konkurenčnú výhodu, keďže zákazníci už dnes často vyžadujú na svojich výrobkoch dva až tri typy úprav.
Nie sú ľudia
So zamestnancami v začiatkoch podnikania nemal Galmm problém. V hospodárstve, ktoré sa začiatkom 90. rokov menilo z plánovanej ekonomiky na trhovú totiž prichádzalo o prácu mnoho ľudí, ktorých dovtedy zamestnávali často nerentabilné socialistické fabriky.
Robo Homola
Okrem toho Galmm s radosťou najímal aj mladých absolventov odborných škôl, ktorí, ako hovorí Martin Motyka, majú dnes okolo 50 rokov a stále pracujú vo firme. Majiteľ sa skôr obáva o budúcnosť pracovnej sily.
„Mladí ľudia dnes majú celkom iný prístup, takáto práca ich veľmi neláka a obávam sa, že to bude do budúcna naozaj veľký problém,“ upozorňuje. Aj preto už dnes pripravujú robotizáciu pracovísk v oboch závodoch.
Problémy s pracovnou silou nerieši sám. Nedostatok kvalifikovaných pracovníkov je dnes realita pre množstvo spoločností po celom Slovensku. „Keby mi niekto ešte pred desiatimi-pätnástimi rokmi povedal, že budem mať dosť zákaziek, ale nebudem ich mať s kým robiť, tak mu neuverím,“ dodáva majiteľ Galmmu.
Od malých zákazníkov po gigantov automotive
Ich prvý zákazník bola žilinská Ferona, neskôr sa k nim pridávali ďalší a postupne začali pribúdať aj tie najzvučnejšie mená z oblasti automotive. Takíto klienti si však vyžadujú vysokú kvalitu výrobkov, maximálnu spoľahlivosť a dodržiavanie tých najvyšších štandardov. A tak sa Galmm pustil do certifikácie.
„Pochopili sme, že ak chceme pracovať pre automobilový sektor alebo iných náročných zákazníkov, nie je iná cesta. Musíme sa certifikovať. Nebolo to jednoduché. Keď sme začínali s pánom Krivdom, mali sme obaja 28 rokov a s riadením sme vôbec nemali skúsenosti. Navyše sme firmu postavili na zelenej lúke, všetko vrátane firemných štruktúr, sme si museli vybudovať sami od základov.“
Dnes je Galmm držiteľom viacerých certifikácií ISO a IATF, čo je nevyhnutné pre všetkých dodávateľov v automotive, oba závody sú prepojené informačným systémom SAP (z anglického System Application and Products in Data Processing, pozn. red.).
Robo Homola
„V rámci SAP-u už máme podchytené všetko – od ekonomiky, výroby, logistiky až po údržbu. Vieme vďaka tomu taktiež sledovať tok materiálu po linkách a dokážeme v reálnom čase sledovať výrobu aj všetky nákladové položky,“ vysvetľuje Martin Motyka.
Rozširovanie v Čadci
Podnet na vybudovanie nového závodu v Čadci prišiel už v roku 2007, kedy sa Galmmu rysovala spolupráca so švédskou firmou Gnotec, ktorá tam už v tom čase mala aj svoju prevádzku.
Ako však vyšlo najavo, Švédi mali záujem o iný typ úpravy povrchov pre svoje produkty – KTL, čiže kataforetické lakovanie. Tú v tom čase Galmm ešte neposkytoval, majiteľ sa však rýchlo vynašiel a za Švédmi prišiel s ponukou: ak mu predajú časť ich pozemku v Čadci, konkrétne 10-tisíc štvorcových metrov, postaví tam špeciálne pre nich kataforetickú lakovňu.
Tak vzniklo slovensko-švédske strategické partnerstvo, tomuto projektu však osud stále neprial. Galmm už mal vybavené aj stavebné povolenie a pripravoval sa na zahájenie výstavby, keď v roku 2009 naplno prepukla globálna hospodárska kríza a projekt sa zastavil.
Keďže už mal v tom čase schválený aj bankový úver, Martin Motyka si povedal, že peniaze namiesto toho využije na dostavbu výrobných kapacít v Ružomberku. V roku 2010 tam začali s výstavbou tretej haly s dvoma ďalšími linkami. Túto investíciu v roku 2013 úspešne zrealizovali.
Čadčiansky projekt oprášil až v roku 2017. Ešte v tom istom roku postavili halu a technológie namontovali o dva roky neskôr. Aj v Čadci ako v novom závode Galmmu ich potom opäť čakal certifikačný proces a prepojenie oboch závodov s informačným systémom SAP.
To všetko zvládli za 18 mesiacov.
Bez investorov
V rámci podnikania Martin Motyka nikdy nepremýšľal nad tým, že by firmu predal. Dostal však ponuku od švédskej strojárskej firmy, ktorá sa zaoberá rovnakou činnosťou a mala záujem do Galmmu kapitálovo vstúpiť.
„Vo Švédsku tieto firmy stagnujú, keďže ich zákazníci popresúvali výroby do východoeurópskeho priestoru. Mali teda záujem urobiť nejakú akvizíciu v regióne, ktorý je v rastovej fáze.“
Ako hovorí Martin Motyka, po audite oboch závodov sa presvedčili, že Galmm je vysoko sofistikovaná spoločnosť a o investíciu mali záujem.
Galmm však bol a stále aj je v situácii, kedy mu kapitálový investor nedáva zmysel. S financiami nemajú problém, o zákazníkov nemajú núdzu. A tak si vyhodnotili, že investor by im v tejto situácii nepriniesol žiadnu pridanú hodnotu.
Čína ako šanca
Mnoho výrobných spoločností dnes márne bojuje s lacnou čínskou konkurenciou. V prípade Galmmu to však neplatí. Čínu dokonca Motykovci považujú za veľkú šancu. Nie však v zmysle, že by plánovali v Číne investovať. Už dnes však spolupracujú s viacerými čínskymi koncovými zákazníkmi, ktorí majú prevádzky v Európe. „V súčasnosti robíme pre dve čínske firmy, ktoré majú závody v strednej Európe,“ vysvetľuje Martin Motyka.
Neistá geopolitická situácia sa ich biznisu zatiaľ nijako nedotkla, no obávajú sa toho, čo bude so Slovenskom, keď začnú zahraniční investori v krajine utlmovať svoje aktivity, prípadne sa rozhodnú zo Slovenska kompletne odsťahovať.
„Už dnes to vidíme. Zahraničné firmy, ktoré v minulosti investovali na Slovensku, sa do ďalších investícií príliš nehrnú. Toto sa môže ďalej stupňovať až si napokon vyhodnotia situáciu a povedia si, že sa im tu už neoplatí byť a presunú sa inde,“ upozorňuje Martin Motyka. Túto dieru na trhu by podľa neho mali zaplniť práve čínski investori.
Rodina vo firme
V Galmme už dnes pracuje viacero rodinných príslušníkov. Okrem otca je to aj jeho manželka Naďa, ktorá vedie finančné oddelenie. Vo firme pracuje syn Tomáš a synovec Filip. Tomáš vedie čadčiansky závod a Filip tam je šéfom výroby.
Keďže zakladateľ firmy aj jeho manželka Naďa sú už v dôchodkovom veku, Motykovci sa minulý rok rozhodli riešiť nástupníctvo. Na rodinnej rade sa jednoznačne rozhodli, že nástupcom sa vo firme sa stane najstarší syn Tomáš, ktorý už šesť rokov zdieľa všetky radosti aj starosti rodinného podnikania.
Aby zmena za kormidlom prebehla čo najlepšie, spolupracujú s odborníkmi z Inštitútu rodinného biznisu a v súčasnosti si tvoria vlastnú „rodinnú ústavu“. (Ide o strategický dokument, v rámci ktorého si rodinné firmy všeobecne definujú spoločné ciele a pravidlá rodinného podniku, pozn. red.).
Motykovci majú okrem Tomáša ešte dve ďalšie deti, syna Martina a dcéru Naďu, ktorí zatiaľ vo firme nepôsobia.
O najstaršieho syna Tomáša sa otec Martin oprel práve v čase, kedy sa rozhodoval zahájiť investíciu v Čadci. „V tom čase som mal 54 rokov a s celou rodinou sme sa bavili o tom, či máme vôbec do toho ísť. Boli tu dve možnosti: buď zostaneme len v Ružomberku, alebo pôjdeme aj do Čadce, ale s tým potrebujem pomoc. Tomáš povedal, že on by sa na to dal,“ spomína otec.
Syn sa rozhodol pridať do rodinnej firmy aj napriek tomu, že mal v tom čase zaujímavú a dobre platenú prácu v nadnárodnej konzultačnej spoločnosti. Platovo mu rodinný Galmm ani zďaleka nedokázal konkurovať.
V prvom momente sa otec so synom o plate ani nerozprávali. Keď na to neskôr prišla reč, Martin Motyka zistil, že jeho syn v rodinnej firme platovo výrazne klesne.
Tomáš mu však vtedy povedal dve krátke vety, ktoré ho prekvapili a potešili zároveň: „Oco, to nerieš. Idem do toho.“
