Rebríček najbohatších Slovákov tento rok obohatil rekordný počet nových tvárí. Kým niektorí prišli s novým pohľadom na podnikanie, iní zostali pri koreňoch. Spája niečo pätnástich nováčikov na šesťdesiatich priečkach rebríčka?
Prílev nových mien je rekordný, objavili sa medzi nimi aj mladí disruptori, ktorí stavajú na technológiách a e-commerce, ale aj podnikatelia z tradičných odvetví. Niektorí bohatstvo zdedili a pristúpili k nemu v duchu moderného podnikania, iní ho potichu budovali celé dekády mimo reflektorov.
Spolu ukazujú, že slovenské bohatstvo má dnes viacero tvárí – od digitálnej revolúcie až po klasickú „old economy“.
Slovenská biznis elita dostáva v posledných rokoch čerstvú krv. Medzi nováčikmi tohtoročného rebríčka sa objavili mená, ktoré reprezentujú úplne nový prístup k podnikaniu.
Dalibor Cicman, aktuálne 38-ročný zakladateľ GymBeamu sa stal historicky prvým členom rebríčka Forbes 30 pod 30, ktorý sa prebojoval medzi najbohatších Slovákov.
Jeho cesta k 150-miliónovému majetku je učebnicový príklad moderného podnikania: stavil na e-commerce, vlastné produkty a budovanie komunity šiestich miliónov zákazníkov. Za desať rokov sa z nuly dostal na tržby 224 miliónov eur.
Ešte výraznejšou transformáciou prešiel Milan Dubec. Už ako 16-ročný založil zoznamovaciu platformu Zoznamka.sk, ktorá sa neskôr stala portálom Pokec.sk – jednu z najnavštevovanejších internetových komunít.
Dnes vlastní majetok v hodnote 120 miliónov eur, pričom jeho cesta viedla cez predaj multimediálneho webu Azet za 40 miliónov eur až po súčasný real estate biznis s developerskou značkou Reinoo.
Dubec dokonale dokazuje, ako sa digitálna generácia dokáže adaptovať a uspieť aj v tradičných sektoroch. Mladí disruptori stavajú nielen na technológiách, ale aj na inovatívnom prístupe k tradičným biznisom.
Kým starší magnáti často budovali impériá dekády, noví hráči dokázali vytvoriť značné bohatstvo v podstatne kratšom čase vďaka efektívnemu využitiu digitálnych nástrojov, dátovej analytiky a moderných marketingových stratégií.
Ich zaradenie do rebríčka signalizuje zásadnú zmenu v slovenskom podnikateľskom prostredí. Od konzervatívnych, často rodinne vedených biznisov smerom k dynamickým, technologicky orientovaným spoločnostiam s globálnymi ambíciami.
Tradiční podnikatelia
Napriek technologickej revolúcii a startupovému boomu sa medzi nováčikmi rebríčka objavili aj podnikatelia, ktorí stavajú na overených receptoch tradičných sektorov. Šesťdesiatšesťročný Mikuláš Bobák je slovenský kráľ mlieka, a na ceste k tejto pozícii dokázal aj niečo, čo sa mnohým slovenským podnikateľom nepodarilo: prevziať podnik od veľkého zahraničného investora.
Jeho Tatranská mliekareň, Agro Tami a Syráreň Havran dosiahli spolu hodnotu ukazovateľa EBITDA okolo 18 miliónov eur a zamestnávajú dokopy takmer osemsto ľudí. Bobákova stratégia spočíva v kontrole celej vertikály: od vlastných družstiev cez transport mlieka až po finálnu výrobu a export do šiestich krajín.
Jeho majetok, ktorý odhadujeme na 120 miliónov eur, dokazuje, že aj v digitálnom veku môžu „obyčajné“ potraviny vytvoriť mimoriadne bohatstvo, ak si na trhu vybudujú dostatočne silnú pozíciu.
Logistika či komodity
V rebríčku debutuje aj 61-ročný Ján Drozd, ktorý po finančnej kríze v roku 2008 reštrukturalizoval svoju logistickú firmu STD Donivo a dnes tento podnik disponuje flotilou 430 nákladných vozidiel. Jeho 150-miliónový majetok vznikol z „klasickej“ nákladnej dopravy. Kedysi išlo o sektor bez „aplikácií a disrupcie“, ale neskôr digitalizácia nastúpila aj sem. Firma aj vďaka nej dokázala expandovať do Česka, Nemecka a Rakúska.
Zaujímavý je aj príbeh 74-ročného Jozefa Rebra, ktorý tri dekády buduje biznis s agrokomoditami. Jeho firma Arimex dosahuje stovky miliónov eur v tržbách „len“ z obchodovania s pšenicou, kukuricou a repkou.
Ako celok títo podnikatelia dokazujú, že aj v ére technologických jednorožcov má „stará ekonomika“ nezastupiteľné miesto a dokáže vytvoriť veľké bohatstvo, ak podnikatelia rozumejú jej špecifikám a systematicky rastú na tradičných trhoch.
Tichí lovci príležitostí
Najväčším z „debutantov“ tohtoročného rebríčka je 62-ročný Oszkár Világi. S majetkom 360 miliónov eur sa stal najbohatším nováčikom. Už tri dekády buduje svoje impérium v podstate mimo pozornosti médií.
Ako právnik začínal zastupovaním zahraničných firiem pri akvizíciách, vrátane amerického U. S. Steelu a maďarského MOL-u, čo mu otvorilo dvere k pozícii šéfa Slovnaftu a neskôr tretieho najvyššie postaveného muža v celom MOL-e.
Világi však paralelne budoval aj podnikanie mimo Slovnaftu. Spolu s Jánom Sabolom vlastní holding Exata s 27 farmami, mäsokombinát Istermeat, mliekareň Euromilk, ale aj podiel v českom výrobcovi vojenských lietadiel Aero Vodochody.
Oszkár Világi
Foto: Robo Homola
Jeho majetková štruktúra siaha do šiestich krajín – od Česka cez Holandsko a Luxemburska až po Maltu a Singapur. Ročné tržby všetkých týchto biznisov dosahujú miliardu eur.
Nenápadné bagety
Podobnú stratégiu „tichého budovania“ zvolili aj spoluzakladatelia Pierre Baguette – Róbert Mego a Andrej Šmuro. Títo päťdesiatnici začínali v roku 2003 s malým stánkom na námestí v Sládkovičove, kde svoje bagety predávali sami. O dvadsať rokov neskôr odhadujeme majetok každého z nich na 110 miliónov eur a ich firma dosahuje tržby 109 miliónov eur. Polovicu z nich tvorí poľský trh.
Peter Dostál s firmou Aliter Technologies zasa využil správne načasovanie. Európske zbrojenie po roku 2022 vyvolalo masívny dopyt po informačných a komunikačných systémoch a Aliter získal ako prvá slovenská firma vo svojom segmente kontrakt s NATO, čo pomohlo katapultovať Dostálov majetok na 90 miliónov eur.
Títo „tichí lovci“ majú spoločných viacero vlastností: trpezlivosť, dlhodobé myslenie, schopnosť identifikovať a využiť príležitosti a najmä budovať firmy bez mediálnej pozornosti. Ich zaradenie do rebríčka ukazuje, že na Slovensku existuje skupina podnikateľov, ktorá buduje podnikanie potichu, ale systematicky.
