Takmer polovica slovenských firiem už využíva podnikový softvér s umelou inteligenciou, zhruba štvrtina manažérov by jej zverila aj rozhodovacie právomoci. Vyplýva to z exkluzívneho prieskumu pre softvérovú spoločnosť SAP.
Nemecká spoločnosť je jednotka na európskom trhu s podnikovým softvérom (tzv. ERP), cez ktorý najmä veľké a stredné firmy zabezpečujú kľúčové procesy v podnikoch od správy miezd a spracovania faktúr cez tvorbu reportov pre rozhodovanie vedenia až po manažovanie zásob a plánovanie výroby.
Prieskum medzi vedúcimi pracovníkmi a majiteľmi firiem na Slovensku a v Českej republike zrealizovala pre SAP agentúra Ipsos.
„Podnikatelia a manažéri vo veľkej miere považujú umelú inteligenciu za technológiu, ktorá má v ich firmách svoje pevné miesto,“ hovorí Martin Ferenec, generálny riaditeľ spoločnosti SAP Slovensko. Už dnes podľa prieskumu na Slovensku využíva podnikové riešenia s umelou inteligenciou 47 percent opýtaných. Je to viac ako v Českej republike, kde kladne odpovedalo len 41 percent respondentov.
Slováci sú odvážnejší
Slováci sú odvážnejší aj pri plánovaní – súčasťou dlhodobej stratégie je umelá inteligencia u každého desiateho respondenta a experimentuje s ňou až 46 percent opýtaných. V Česku je to v oboch prípadoch o niekoľko percentuálnych bodov menej.
„Slovenské firmy ju nasadzujú najmä pri predaji, zlepšovaní zákazníckej skúsenosti a plánovaní logistiky. Toto sú zároveň tri oblasti, kde by si najčastejšie vedeli predstaviť rozšírenie jej využívania,“ hovorí Ferenec.
A čo si od nej sľubujú? Až 72 percent oslovených respondentov si myslí, že AI dokáže firme ušetriť peniaze, vyše 60 percent verí, že im peniaze zarobí či prinesie nových zákazníkov. Takmer 70 percent si od nej sľubuje lepšie výstupy. Suverénne najčastejšie však označili odpoveď, že im zavedenie umelej inteligencie ušetrí čas – myslí si to až 83 percent z nich.
Viac ako polovica – 57 percent oslovených predpokladá, že AI pomôže firme znížiť počet zamestnancov. Až 57 percent respondentov však nesúhlasilo s výrokom, že sa na umelú inteligenciu dá spoľahnúť.
Obavy o dáta
Prieskum sa pýtal aj na riziká, ktoré si s nasadením riešení na báze AI spájajú manažéri a podnikatelia na Slovensku i v Česku. Najčastejšie boli v tejto súvislosti spomínané zneužitie a únik citlivých dát – obáva sa ich približne polovica opýtaných. S tým úzko súvisí aj strach, že firemné údaje, ktoré sa dostanú do „rúk“ AI, zneužije buď konkurencia, alebo samotní jej tvorcovia.
Štyria z desiatich opýtaných na Slovensku sa strachujú, že výpadok alebo technické zlyhanie na strane umelej inteligencie by mohli ochromiť chod firmy. Možno aj preto za najväčšiu prekážku pre zavedenie umelej inteligencie vo firme považujú chýbajúce pravidlá a legislatívu – je prakticky rovnocenná s obavou, že na jej obsluhu nie je dostatok kvalifikovaných ľudí. Obe tieto prekážky uviedlo takmer 40 percent respondentov.
Na štvrtom mieste sa s 30 percentami umiestnili vysoké náklady, predbehli ich ešte nedostatočné či nejednotné zdroje dát. „Práve prepojenie dát, aplikácií a AI naprieč celou firmou je totiž kľúčom k tomu, aby podniky dokázali zo schopností umelej inteligencie vyťažiť maximum,“ hovorí Martin Ferenec.
Obávajú sa sledovania
Samotní vedúci pracovníci sú dôvodom pre odmietanie AI len výnimočne. „Ak sa proti umelej inteligencii manažéri stavajú na odpor, tak je to pre obavu, že sa s ňou nenaučia pracovať. Ich českí kolegovia sa pritom najviac boja toho, že ich umelá inteligencia nahradí. Spoločná obava na oboch brehoch rieky Moravy je potom v tom, že ich AI bude sledovať a reportovať ich pracovnú aktivitu,“ dodáva Martin Ferenec.
Pri zamestnancoch je to približne rovnaké – Slováci i Česi sa najviac boja, že ich umelá inteligencia pripraví o prácu.
„U nás je AI nástrojom, ktorý nemá človeka nahradiť, ale mu slúžiť,“ hovorí Tibor Rajczy, SAP architekt v spoločnosti Slovenské elektrárne. Firma podľa neho interne vyvinula firemného AI asistenta – chatbot druhej generácie, ktorý rozumie jadrovým elektrárňam, pracuje s internými dokumentmi a systémami a mesačne ho aktívne využíva približne 1 300 zamestnancov.
„Zároveň sme pomocou umelej inteligencie optimalizovali spotrebu energie. Do budúcnosti uvažujeme o ďalších AI aplikáciách, najmä pre vývojárov a konzultantov v SAP prostredí, kde vidíme potenciál v automatizácii, analýze dát a podpore rozhodovania,“ dodal Rajczy.
Úsporu v spotrebe energie v súvislosti so zavedením AI nástrojov vyčíslili analytici Slovenských elektrární na zhruba 400-tisíc eur.
Nechali by AI rozhodnúť
Mnohí slovenskí manažéri by na AI presunuli i rozhodovacie právomoci. Na úrovni topmanažmentu by to urobilo deväť percent z nich, ďalších 16 percent by prenechalo umelej inteligencii menej dôležité rozhodnutia. Až 62 percent je však jednoznačne proti tomu, aby v ich podnikoch mala AI možnosť o niečom rozhodovať.
Na druhej strane približne desatina opýtaných svoje pôvodné rozhodnutia veľmi často po rade od umelej inteligencie zmení.
Prieskum mapoval aj to, aké emócie vyvoláva nástup AI v manažéroch a podnikateľoch. U 83 percent je to zvedavosť, 64 percent pociťuje neistotu, až 57 percent z nej má obavy či strach. „Tento emocionálny koktail je úplne prirodzenou reakciou na technológiu, ktorá sa stáva novým zdrojom poznania, ktorý bol doteraz doménou ľudských expertov. Manažéri čelia kognitívnej dileme: ako dôverovať nástroju, o ktorom nadpolovičná väčšina z nich zároveň tvrdí, že sa naň nedá spoľahnúť,“ hovorí Martin Jakubek, expert v oblasti pracovnej psychológie z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Táto nedôvera podľa neho nie je iracionálna. Pramení z reálnych limitov AI, ako je napríklad generovanie presvedčivo znejúcich, no fakticky nesprávnych informácií, takzvaných halucinácií.
Nechajú si poradiť
„Zaujímavé je, že aj napriek tejto skepse si až 60 percent manažérov nechá od umelej inteligencie poradiť a mení svoje pôvodné rozhodnutia. To odhaľuje, ako ľahko môže deklarovaná opatrnosť v praxi ustúpiť autoritatívnemu tónu a zdanlivej istote, ktorú AI ponúka,“ tvrdí Martin Jakubek.
Ako dodáva, kľúčom k úspešnej adaptácii nie je slepá dôvera ani odmietanie, ale budovanie kritického partnerstva s technológiou. Firmy by sa mali zamerať na rozvoj digitálnej a epistemickej gramotnosti – teda schopnosti vedieť, kedy sa na AI spoľahnúť, kedy jej výstupy spochybniť a kedy je nevyhnutné overovať si ich z nezávislých zdrojov.
„Namiesto obáv z toho, že AI nahradí ľudí, by sme ju mali vnímať ako nástroj, ktorý má človeku slúžiť a významne podporiť ľudskú produktivitu, čoho príkladom je aj firemný asistent v Slovenských elektrárňach. Investícia do psychologickej pripravenosti zamestnancov je rovnako dôležitá ako investícia do samotnej technológie,“ uzatvára Martin Jakubek.
