Európska centrálna banka sa chystá na dvojročnú reorganizáciu, pri ktorej budú nahradené až dve tretiny jej vrcholového vedenia, vrátane prezidentky Christine Lagardeovej.
O plánoch na reorganizáciu šesťčlennej Výkonnej rady, ktorej zloženie je ovplyvňované nielen odbornou kvalifikáciou, ale aj politikou, by sa mohlo začať rokovať už tento týždeň na stretnutí ministrov financií eurozóny v Luxemburgu. Diskusie by sa mali zamerať hlavne na hľadanie nástupcu viceprezidenta Luisa de Guindosa, uviedla agentúra Bloomberg.
Ktoré členské štáty navrhnú svojich kandidátov a ktoré ich podporia, môže naznačiť ich ambície pri obsadzovaní ďalších významných funkcií v ECB vrátane postu hlavného ekonóma a samotného predsedníctva, ktoré sa uvoľní v roku 2027. Nemecko a Francúzsko, najväčšie ekonomiky v regióne, majú na tieto pozície zálusk. Spolu s Talianskom mali vždy zastúpenie vo výkonnej rade.
Do hry sa však zapája aj Španielsko a Holandsko. O svoje prvé kreslo v rade sa usilujú východoeurópske krajiny, zatiaľ čo južné štáty chcú uznanie za to, že sa z dlhovej krízy dostali v lepšej kondícii, ako mnoho ich severných kolegov.
Je dôležité zachovať rovnováhu medzi veľkými a malými krajinami, severom a juhom a v ideálnom prípade aj medzi pohlaviami. Noví členovia Výkonnej rady ECB budú musieť riadiť aj rastúcu eurozónu pri zásadných zmenách v ekonomike, orientovať sa v zložitom svetovom usporiadaní a zavádzať digitálne euro, ktoré má podľa ECB posilniť ekonomickú bezpečnosť a upevniť postavenie eura vo svete.
Agentúra Bloomberg vybrala viacerých kandidátov na dôležité posty ECB na základe rozhovorov s ľuďmi, ktorí sú oboznámení so stratégiami vlád a zámermi samotných kandidátov.
Medzi kandidátov na nástupcu de Guindosa patrí napríklad guvernér fínskej centrálnej banky Olli Rehn, skúsený politik a ekonóm, ktorý pôsobil ako európsky komisár, fínsky minister hospodárstva a poslanec. Rehn je vážnym uchádzačom vďaka svojej vyváženej politickej pozícii, ale môže čeliť tvrdej konkurencii zo strany žien so skúsenosťami z centrálnych bánk, napríklad z Portugalska alebo z Grécka.
Ďalšími menami sú šéfka Európskej investičnej banky, ktorá je zo Španielska, alebo portugalská komisárka pre finančné služby. Niektoré krajiny budú vo funkcii uprednostňovať ženu, aby neskôr mohli do najvyššej funkcie navrhnúť muža.
Taliansko sa zrejme nezapojí, pretože Piero Cipollone je len na začiatku svojho osemročného mandátu vo Výkonnej rade ECB. Medzi kandidátmi môže byť aj guvernér chorvátskej centrálnej banky Boris Vujčić, ktorý v roku 2023 pomohol svoju krajinu priviesť do eurozóny. Jeho skúsenosti ho kvalifikujú na post hlavného ekonóma ECB, ktorý v roku 2019 získal Philip Lane, keď neuspel v boji o miesto viceprezidenta.
Post hlavného ekonóma ECB síce nie je taký dobre platený a je nižší v hierarchii ako viceprezident, ale má väčší vplyv. Hlavný ekonóm dohliada na dôležité štvrťročné prognózy a je to práve on, kto na zasadnutiach o menovej politike predkladá návrhy na úrokové sadzby.
Pozícia je preto atraktívna pre Francúzsko, ktoré po Christine Lagardeovej a Jean-Claudeovi Trichetovi tretí prezidentský post pravdepodobne nezíska, ale chce si zachovať maximálny vplyv. Medzi kandidátmi sa spomínajú bývalá ekonómka Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) Laurence Boone, profesorka ekonómie Helene Reyová, námestníčka guvernéra francúzskej centrálnej banky Agnès Bénassy-Quéré a hlavný ekonóm Medzinárodného menového fondu (MMF) Pierre-Olivier Gourinchas. Záujem by mohlo mať aj Nemecko, ak by preň nebol dosiahnuteľný prezidentský post. Krajine táto pozícia patrila už dvakrát.
Boj o nástupníctvo po Lagardeovej sa začal ešte pred jej nástupom do funkcie, pričom jej predchodca Mario Draghi bol zástancom španielskeho kandidáta Pabla Hernándeza de Cosa, ktorý teraz stojí na čele Banky pre medzinárodné platby (BIS).
Jeho nedávny príchod do BIS a politické spojenectvo však jeho šance znižujú. Silný kandidát je aj Klaas Knot, ktorý 14 rokov viedol holandskú centrálnu banku a ktorý bol predsedom Rady pre finančnú stabilitu. Hovorí sa o ňom tiež ako o favoritovi Lagardeovej.
Šance de Cosa a Knota sú do veľkej miery závislé od postoja Nemecka, ktorého vláda zvažuje možnosť získať prezidentský post ECB prvýkrát. Medzi nemeckými kandidátmi sa objavuje šéf Bundesbanky Joachim Nagel a členka Výkonnej rady Isabel Schnabel, ich nominácia by však mohla naraziť na politické a právne komplikácie.
Nemecko taktiež už má niekoľko vysokých európskych funkcií, čo môže jeho šance obmedziť. Nedá sa vylúčiť ani tzv. divoká karta, teda kandidát bez tradičnej skúsenosti z ekonómie alebo centrálnej banky, akým bola Lagarde.
Uvoľnené miesto vo Výkonnej rade ECB po skončení neobnoviteľného mandátu Isabel Schnabelovej koncom roka 2027 by mohlo poslúžiť ako záložný variant pre Nemecko a Francúzsko, ak nezískajú iné pozície, alebo ponúknuť príležitosť menším krajinám.
Šancu majú aj štáty strednej a východnej Európy, napríklad Chorvátsko, Lotyšsko alebo Slovinsko. Ďalšie miesto by sa mohlo uvoľniť, ak by Holanďan Frank Elderson odišiel skôr, prípadne by mohol rezignovať, ak by jeho krajan Knot získal prezidentský post.
