Verejný dlh Slovenska v pomere k výkonu ekonomiky tento rok podľa odhadu miestnej nezávislej rozpočtovej rady dosiahne nový rekord 61,8 percenta.
To by znamenalo, že prekoná doterajšie maximum 60,2 percenta hrubého domáceho produktu z roku 2021, ktoré ovplyvnili dosahy koronavírusovej nákazy. Rada vo svojej analýze dnes poukázala tiež na to, že v ekonomicky priaznivom období krajina nedostatočne ozdravovala štátne financie, na rozdiel napríklad od Česka.
Podľa pravidiel Európskej únie by zadlženie členských krajín nemalo prekročiť 60 percent HDP a deficit verejných financií tri percentá HDP. Slovensko hospodári s vyšším rozpočtovým schodkom a pre to ho EÚ predtým zaradila medzi štáty, s ktorými vedie konanie pre nadmerný rozpočtový deficit.
Stabilizáciu slovenského dlhu do roku 2027 podľa rady nezabezpečí ani konsolidačné úsilie vlády v podobe naplnenia rozpočtových cieľov.
Rada odporučila kabinetu premiéra Roberta Fica zamerať sa na zníženie podielu verejných výdavkov na výkone ekonomiky; tri jeho konsolidačné balíčky najmä zvýšili dane a odvody. Predstavitelia Ficovej vlády zdôvodnili potrebu prijímať nepopulárne opatrenia tým, že v rokoch 2020 až 2023 zle hospodárili vtedajšie vlády. Terajšie opozičné strany, ktoré boli v predchádzajúcom skrátenom volebnom období pri moci, to odmietli.
Podľa rady v rokoch 2014 až 2019, keď bola pri moci hlavne Ficova strana Smer – sociálna demokracia, sa slovenská ekonomika zotavila z predchádzajúcej finančnej a dlhovej krízy.
„Verejný dlh sa však napriek dobrým časom nepodarilo znížiť na úroveň z predkrízového obdobia v roku 2008, ako to bolo napríklad v Česku. Slovensko tak do ďalšieho krízového obdobia vstupovalo s nedostatočným fiškálnym vankúšom,“ uviedla rada. Dodala, že ešte v roku 2008 bola miera dlhu Slovenska a Česka prakticky na totožnej úrovni okolo 28 percent HDP, ale na konci roka 2019 bol už dlh Slovenska po zohľadnení výkonu ekonomiky výrazne vyšší ako v Česku.
Rada uviedla, že slovenská ekonomika sa od vlaňajška už nenachádza v bezprostredne krízovom stave, napriek tomu sa však verejné financie stretávajú s mimoriadne vysokými deficitmi. Bez ozdravného plánu, ktorý bude založený na trvalých opatreniach pre zníženie miery verejných výdavkov, sa podľa nej odďaľuje riešenie vysokého dlhu štátu.
Slovenský minister financií Ladislav Kamenický pri poslednom konsolidačnom balíku, ktorý opäť zvýši najmä dane a odvody, sľúbil tiež úspory na strane štátu. Podobu väčšiny týchto úsporných opatrení vládna koalícia doteraz nepredstavila.
