Konsolidačný balíček zasiahne tretinu trhu balených potravín, varuje veľký výrobca cukroviniek Mondelez Slovakia.
Bratislavskému výrobcovi čokolád Mondelez Slovakia sa v roku 2024 medziročne zvýšili tržby i zisky. Napriek tomu firma tvrdí, že už vidí presuny v nákupnom správaní.
„Vidíme to aj na našom sortimente – ľudia si namiesto pralinky alebo veľkej tabuľkovej čokolády kúpia menšie balenie produktu za nižšiu cenu,“ vraví v rozhovore pre Forbes Tomáš Kautský, obchodný riaditeľ Mondelēz International pre Slovensko a Česko.
Slovensko navyše zažíva aj druhú vlnu konsolidácie a v roku 2026 bude zažívať tretiu v hodnote 2,7 miliardy eur. Jej súčasťou je vyššia DPH na sladkosti i vyššie zdravotné a sociálne odvody. Konsolidačný balíček prešiel v skrátenom legislatívnom konaní bez diskusie so zástupcami priemyslu.
„Musíme presvedčiť, aby investície prišli sem na Slovensko, aby sme tu mohli vyrábať kvalitné produkty. Materské spoločnosti často rozmýšľajú, či investovať do výrobných závodov v krajinách s neistou legislatívnou procedúrou, alebo investovať do iných krajín,“ dodáva Kautský.
Dosah balíčka na potravinárov
Poslanci nedávno schválili konsolidačný balíček na rok 2026. Ktoré z opatrení zasiahnu firmu najviac?
Je ťažké presne povedať, aký bude finálny dosah. Nový balíček ešte prezident nepodpísal, preto ešte nie je dokončený.
Jeho súčasťou je 22 opatrení v sume 1,3 miliardy eur, balíček má však hodnotu 2,7 miliardy eur. Súčasťou sú vyššie zdravotné a sociálne odvody, predĺženie platenia náhrady príjmu v práceneschopnosti a aj vyššia DPH na sladké potraviny.
Celkovo nejde o samotný konsolidačný balíček. Najväčší dosah vnímame v zvýšení DPH (sladké potraviny budú mať sadzbu DPH 23 percent, pozn. red.). Tá reálne zvýši ceny potravín. Hoci my ich na trhu neurčujeme, nepredpokladáme, že by obchodníci dokázali pokryť navýšenie DPH o štyri percentuálne body.
Viete vyhodnotiť, akého množstva potravín sa vyššia DPH dotkne?
Podľa colného sadzobníka sa zmena týka až tretiny celého trhu balených potravín – teda 25 až 33 percent. Náš sortiment je zasiahnutý kompletne. Dosah bude zásadný a najviac postihne rizikové skupiny a rodiny s deťmi.
O koľko sa teda zvýšia ceny potravín?
Minimálne o tie štyri percentuálne body, ktoré predstavuje nárast DPH. Samozrejme, môže narásť aj cena práce a ďalšie náklady, ale to sú už len špekulácie.
Aký bude účinok vyššej DPH na vašu firmu?
Dotkne sa nás to – nepriamo i priamo. Skúsenosti ukazujú, že pri takomto zdražení potravín a celkovom negatívnom sentimente ľudia začnú šetriť a kupovať menej. História ukazuje, že pravdepodobne klesne spotreba. My teda budeme predávať menej.
Pokles spotreby a zmeny v správaní
Už ste robili výpočty o poklese spotreby alebo tržieb?
Pozeráme sa skôr na to, ako pozitívne otočiť situáciu pre celý trh. Chceme podporiť predaj, priniesť zákazníkom nové produkty, inovácie a zaujímavé ponuky, ktoré zbrzdia pokles predaja. Snažíme sa o aktivity, aby trh nestagnoval alebo neklesol.
Vy hovoríte o poklese spotreby. Už teraz cítite pokles trhu, v roku 2025?
Celkovo trh rastie, ale najmä v hodnotovom vyjadrení. Objemovo naše kategórie – čokolády aj sušienky – klesajú. Pre vysokú infláciu a zdraženie však trhy hodnotovo zatiaľ rastú. V spotrebe je však vidieť negatívny trend.
Odkedy je tento trend viditeľný?
Posledný rok.
Máte vyčíslené, o koľko spotreba klesla?
Konkrétne čísla nemám. Síce nakupujeme údaje od nezávislých agentúr, ale tie nemôžem zdieľať.
Ktorých segmentov sa pokles týka najviac?
Pri čokoládach došlo k najväčšiemu zdraženiu, a to najmä pre nárast cien kakaových bôbov. Pri sušienkach záleží na zložení a komoditách v receptúre. Cenové zvýšenie bolo výrazne vyššie pri čokoládach, tam je elasticita viditeľnejšia ako pri sušienkach. Pokles záujmu je teda výraznejší pri čokoládach.
Transakčná daň a stratégia
Okrem konsolidačného balíčka na rok 2026 pôsobí aj balíček na rok 2025. Máte už vyčíslený konkrétny dosah?
Najväčší dosah má na nás transakčná daň, ale nemáme povolenie zdieľať konkrétne čísla.
V akých rádoch sa rozprávame?
Je to rádovo stotisíc eur.
Absorbujete tento náklad, alebo ho prenášate ďalej?
Je to zložité. Náklad prišiel v najnevhodnejšiu dobu, keď narástli ceny komodít. Už sme neboli schopní ďalej absorbovať nárast cien komodít, museli sme na konci minulého roka zvýšiť predajné ceny s dosahom na začiatok tohto roka. Zároveň prišla transakčná daň. Pre nás je to dvojitý účinok. Transakčnú daň momentálne absorbujeme my, nepreniesli sme ju do koncových cien.
Ako to riešite?
Vždy, keď sa zmení vonkajšie prostredie, v prvej fáze hľadáme úspory a optimalizácie na našej strane. Až keď nie je možné ďalej šetriť a je to neúnosné, prenášame zvýšené náklady alebo nárast cien komodít na odberateľov. Je to mix – časť zvýšených nákladov bola premietnutá do cien pre odberateľov, časť sme museli pokryť my.
Môže to byť jedna z vecí. Vidíme to aj na našom sortimente – ľudia si namiesto pralinky alebo veľkej tabuľkovej čokolády kúpia menšie balenie produktu za nižšiu cenu. Vidíme presuny v spotrebiteľskom správaní.
FOTO: FORBES/Robo Homola
Gramáže, receptúry, ceny
Na začiatku roka Mondelez upravoval gramáže čokolády Milka. Plánujete upravovať ďalšie produkty?
Momentálne nie je v pláne ďalšie znižovanie gramáží, ale je to otázka toho, či preniesť všetky zvýšené náklady do ceny produktu a mať produkt za neprimerane vysokú cenu, alebo dosiahnuť nejaký cenový bod, ktorý neprekročí bariéru nákupu spotrebiteľa. Preto vo väčšine prípadov dochádza k znižovaniu gramáží, aby zostal produkt dostupný pre konečných spotrebiteľov.
Meníte receptúry?
Pre nás je mimoriadne dôležité, že nikdy nerobíme kompromisy v receptúre alebo kvalite surovín. Naše produkty budú vždy bezpečné a z kvalitných surovín. Ak už nie sme schopní zvýšené náklady absorbovať, musíme buď upraviť gramáž, aby sme neprekročili psychologickú cenovú hranicu, alebo premietnuť náklady do ceny.
Budete teda upravovať gramáže v ďalších produktoch?
Momentálne nemáme žiadny konkrétny plán, ale do budúcna to vylúčiť nemôžem.
Všetci ešte čakáme, či cena kakaových bôbov klesne ďalej, aby sa ziskovosť mohla vrátiť do normálu a ideálne, aby sme dokázali vrátiť aj spotrebiteľské ceny na nižšiu úroveň.
Kríza cien kakaa
Spomínali ste, že konsolidačný balíček na tento rok prišiel pre vysoké ceny kakaa v najnevhodnejšom čase. Momentálne je cena kakaa okolo 7 000 dolárov za tonu. Do akej miery je táto cena hrozbou pre ziskovosť celého odvetvia?
Určite je stále hrozbou. Hoci trend za posledné mesiace bol klesajúci, stále sme približne na trojnásobku cien z predchádzajúcich rokov. Keď sa pozriete na trh a ceny, určite sa položky nezdražili ani dvakrát, ani trikrát. To znamená, že väčšina výrobcov aj reťazcov časť nákladov spojených s nárastom kakaových bôbov absorbovala.
Ziskovosť, či už výrobcov, alebo predajcov, nie je momentálne na zdravej úrovni. Všetci ešte čakáme, či cena kakaových bôbov klesne ďalej, aby sa ziskovosť mohla vrátiť do normálu, a ideálne tak, aby sme dokázali vrátiť aj spotrebiteľské ceny na nižšiu úroveň.
Dokážu sa ceny kakaa vrátiť na sumu okolo 2000 až 2500 dolárov za tonu?
To je špekulácia, na ktorú nedokážem odpovedať.
Existuje vôbec nejaká alternatíva ku kakau?
Neviem o tom, že by sme dokázali vyrobiť čokoládu bez kakaa. Nevidel som takú receptúru. Existujú rôzne nahrády, ale ako som povedal, pre nás je kľúčové, aby sme mali kvalitné potraviny z kvalitných surovín. Nechceme hľadať náhrady.
Menili ste v poslednom čase dodávateľa kakaa?
Nie, nemenili sme.
Inovácie a budúcnosť čokoládového trhu
Čo vlastne znamená pre vaše podnikanie nárast cien kakaa?
Pre naše podnikanie je to impulz premýšľať a pokúsiť sa predvídať, ako sa bude konečný spotrebiteľ správať. Je to pre nás impulz prichádzať s inováciami, s inými formátmi – či už tabuľkových čokolád alebo tyčiniek – a pozerať sa tam, kde očakávame, že sa spotreba v nasledujúcich mesiacoch a rokoch bude rozvíjať, a na to reagovať.
To znamená rozdeliť ponuku na drobnejšie kúsky?
Naše portfólio je pomerne široké – čokoládové tyčinky, tabuľkové čokolády, dezerty, sušienky, croissanty. Je to naša výhoda. Sme mimoriadne hrdí na to, že Slovensko je krajinou Milky. Sme jednotkou na trhu v tabuľkových čokoládach, Milka je tu najsilnejšia značka.
Dochádza k presunom spotreby?
Áno, vidíme to. Dochádza k presunom spotreby z veľkých tabuľkových čokolád, čo sú väčšinou darčekové balenia, do menších 90 až 100-gramových tabuliek. Zároveň sme tento rok prišli s inováciami v tabuľkových čokoládach s menším formátom – 35 až 40 gramov. Sú to vstupné formáty do čokoládovej kategórie. Keď si niekto chce kúpiť odmenu, sladkosť za svoj každodenný výkon, môže siahnuť po tejto cenovo dostupnejšej alternatíve.
Je budúcnosť trhu v zmenšovaní, aby ste udržali ceny prijateľné pre zákazníkov?
Myslím si, že ide o hľadanie rôznych formátov. Na druhú stranu sa predáva aj drahší tovar. V tomto roku sme napríklad v kategórii croissantov, kde sme veľmi úspešní a taktiež jednotkou na trhu so 7Days croissantmi, urobili dva druhy nového croissantu Milka, ktorý je čiastočne polievaný čokoládou. Je nákladnejší, zároveň drahší, ale má veľmi dobrú odozvu u spotrebiteľov.
Predčil naše očakávania, takže je vidieť, že spotrebiteľ je pripravený investovať do kvalitného produktu a rád sa odmení niečím kvalitným. Nie je to teda len v tom, že by sme dlhodobo hľadali formu, ako zmenšiť produkty, aby sme predali za nižšiu cenu čo najväčší objem. Ide o hľadanie vyváženosti v skladbe portfólia.
Aká je budúcnosť čokoládového priemyslu za predpokladu, že ceny zostanú na tejto úrovni napríklad päť rokov?
Ak by cena kakaa zostala na tejto úrovni, môžeme asi očakávať, že trh bude približne na dnešnej úrovni, pokiaľ neprídu nejaké iné zásadné externé vplyvy. Myslím si, že momentálne sa spotreba preliala medzi jednotlivými formátmi, ale trh ako taký nie je v zlej kondícii.
Ako teda vyzerá trh?
Trh sa drží dobre v hodnotovom vyjadrení, mierne klesol v objeme, ale spotrebitelia sú ochotní odmeňovať sa, kúpiť si kvalitný výrobok, kvalitnú čokoládu. Je na výrobcoch, aby prichádzali s inováciami, na ktoré spotrebitelia dobre reagujú. Sú ochotní ich vyskúšať a ak je inovácia dobrá a vedie k opakovanému nákupu, môže to trhu naopak pomôcť.
Výzvy podnikateľského prostredia
Myslíte si, že trh bude ďalej fungovať, keď bude DPH 23 percent na čokolády a sušienky?
Naša obava je, že ľudia budú mať v hlave, že sa zdražuje, že situácia nie je optimálna. Obava výrobcov aj predajcov je, že keď ceny pôjdu hore, ľudia budú viac šetriť a spotreba klesne. Každý sa však bude snažiť prichádzať s novinkami a robiť všetko pre to, aby sa ľudia dokázali aj tak ďalej odmeňovať a kúpiť si nejakú sladkosť.
Čo je pre vás na podnikaní na Slovensku najťažšie?
Najťažšie je to asi z pohľadu transparentnosti a predvídateľnosti. Chápeme, že nejaká konsolidácia musí prísť, že musí prísť revízia verejných financií a štát sa musí pozrieť na to, ako zostaviť rozpočet, kde vziať peniaze a podobne. Čo nie je dobré, je to, že všetky tieto zmeny prichádzajú bez diskusie s priemyslom, bez diskusie s výrobcami, s predajcami.
Tá diskusia tam chýba. Potom vznikajú rôzne nerovnosti medzi jednotlivými kategóriami, ktoré sa predkladatelia zákonov na poslednú chvíľu snažia opraviť. A to už nikdy nevedie k dobrému výsledku.
Môžete uviesť príklad?
Aký je rozdiel medzi croissantom, ktorý si konečný spotrebiteľ kúpi v pekárni, a croissantom, ktorý je zabalený vo fólii a kúpi si ho v hypermarkete? Produkt je viac-menej rovnaký, ale je na to úplne iná DPH. Takýchto nezrovnalostí je v rámci konsolidačných balíčkov množstvo a nepôsobia dobre.
Ak máte nepredvídateľné legislatívne prostredie, potom aj podnikateľské prostredie, musia firmy s našou veľkosťou s materskou spoločnosťou v zahraničí o investície súťažiť. Musíme presvedčiť, aby investície prišli sem na Slovensko, aby sme tu mohli vyrábať kvalitné produkty. Materské spoločnosti často rozmýšľajú, či investovať do výrobných závodov v krajinách s neistou legislatívnou procedúrou, alebo do iných krajín.
Prišli ste už o nejaké investície?
Momentálne zatiaľ nie, ale máme investície, ktoré sa zvažujú na budúci rok. Zatiaľ je to, bohužiaľ, odložené a nemáme jasné vyjadrenie, či tieto investície dostaneme alebo nie.
O akých projektoch sa rozprávame?
V rámci továrne sme napríklad v predchádzajúcom roku – a to ste isto zaznamenali – premiestnili zo Švajčiarska výrobu Toblerone. Sme hrdí na to, že ľudia v Bratislave dokážu vyrobiť túto čokoládu, a odtiaľto ju distribuujeme do celej Európy. Momentálne však nemáme žiadny ďalší schválený projekt na rozširovanie výroby na ďalšie roky.
Aká by mala byť výška tej investície?
Nemám konkrétne číslo, ktoré by som mohol povedať.
Ak by ste porovnali Slovensko s Českom, Poľskom a Maďarskom, kde sa nachádza Slovensko?
Poviem to z dvoch pohľadov. Slovensko z pohľadu našich tovární – máme dve na Slovensku a viac tovární v Česku – je na porovnateľnej úrovni. Máme veľmi kvalitných ľudí, nemáme problém vyrobiť v továrňach v podstate čokoľvek. Rozdiel je trochu v tej predvídateľnosti právneho a legislatívneho prostredia. Keď sa pozriem z druhého pohľadu, rozdiel medzi Slovenskom a Českom vidím v celkovom daňovom zaťažení.
Tam už začíname vidieť riziko – pre konečných spotrebiteľov, ale, samozrejme, aj pre našich zamestnancov – pri zvyšovaní cien. Keď to dáte do súvislosti s okolitými krajinami, reálne bude mať Slovensko zo spomenutých krajín najvyššie DPH na potraviny. Tam vidíme aj riziko cezhraničného predaja – že ľudia začnú zo Slovenska cestovať do Poľska, Rakúska, Česka za nákupmi. To určite slovenskej ekonomike nepomôže.
FOTO: FORBES/Robo Homola
Investície a budúcnosť továrne
Čo by musel štát zmeniť, aby ste na Slovensku mohli investovať viac?
Je to naozaj v tej predvídateľnosti, v diskusii. Keď štát chce robiť nejaké opatrenia, úradníci by mali otvoriť diskusiu s výrobcami, vôbec s priemyslom, ktorého sa zmena dotýka, a prebrať všetky riziká a spoločne nájsť riešenia. Ako som povedal, chápeme, že ku konsolidácii musí dôjsť. Diskusia tam však chýbala. Aj na priame výzvy ministerstvu, kde sme žiadali o to, aby diskusia prebehla, sme nedostali žiadnu odpoveď – ani zamietavú.
Toto je predčasné. Vôbec necítime tlak na to, že by sme mali nejakým spôsobom obmedzovať výrobu alebo ustupovať z výrobných plánov. Sme veľmi hrdí na továreň v Bratislave. Budúci rok oslavujeme 130 rokov. S továrňou máme aj naďalej plány. Momentálne rokujeme o investíciách, ktoré by zefektívnili výrobu, do drvičky kakaových bôbov a do fotovoltiky. Pevne veríme, že ich obhájime. Radi by sme videli aj investície do rozšírenia produktového portfólia, na tie však v tejto chvíli najskôr nedosiahneme.
Sú pozastavené natrvalo?
Nemôžem povedať, že natrvalo. Myslím si, že natrvalo to nebude, ale momentálne je tu neistota v tom, aké bude celkové smerovanie Slovenska. Bude určitú dobu trvať, kým sa nám prípadne tie investície uvoľnia.
To znamená, že Mondelez sa pozerá na geopolitickú situáciu na Slovensku?
Nemôžem povedať, že by to bolo v geopolitickej situácii. Určite je to v predvídateľnosti prostredia ako takého.
Myslíte tým napríklad zahraničnopolitickú orientáciu vlády?
Nemyslím si, že by toto bolo nejaké centrum nášho rozhodovania.
Z tejto továrne sa vyváža veľká časť produkcie. Môže to byť viac ako 90 percent objemu.
Výroba, zamestnanci a export
Môže Slovensko získať nové produkty alebo centrálne funkcie v rámci regiónu?
Môžeme, určite. Ako som povedal, máme veľmi kvalitných ľudí a dokážeme vyrábať množstvo svetových značiek. Vyrábame tu Cadbury, Côte d’Or, Toblerone, Milku. Rozpätie tých značiek je široké. Naši ľudia v továrni sú veľmi skúsení, dostatočne na to, aby dokázali vyrobiť akýkoľvek čokoládový produkt. Takže áno, môžeme získať aj ďalšie produkty.
Okrem konsolidačného balíčka je tu aj minimálna mzda, ktorá má vplyv na príplatky za noc, za víkendy. Ako sa vám darí získavať a udržovať ľudí v čase nízkej nezamestnanosti?
Máme rôzne programy a komunitné programy pre zamestnancov, snažíme sa pre nich robiť rôzne aj mimofiremné akcie, máme celý rad benefitov, ktorými sa snažíme zamestnancov motivovať. Nie je to jednoduché, ale sme v tomto maximálne aktívni. Sledujeme situáciu na trhu v iných podobných firmách, ktoré majú zamestnancov vo výrobných závodoch, či naše benefity a odmeňovanie sú konkurencieschopné. Vždy sa snažíme, aby sme boli porovnateľní.
Dovážate pracovníkov zo zahraničia?
V dobe začiatku vojny na Ukrajine sme časť tejto budovy prebudovali na ubytovňu pre ukrajinských utečencov. Zároveň v rámci tohto projektu sme týmto utečencom ponúkli prácu, takže áno, máme aj zahraničných zamestnancov.
Koľko je to percent?
Nedokážem vám povedať presné percentá.
Ako vás tlačia súkromné značky obchodných reťazcov?
Privátne značky obchodných reťazcov sú určite lacnejšia alternatíva pre spotrebiteľa. Majú svoju pozíciu na trhu. Keď sa pozriete na dáta, momentálne privátne značky nie sú tie, ktoré by ťahali rast v hodnote trhu nahor. Naopak, majú stagnujúci alebo klesajúci trend.
Z toho je vidieť, že spotrebiteľ je ochotný si kúpiť značkový produkt aj za vyššiu cenu než vlastnú značku obchodných reťazcov. Svoj podiel na trhu však majú, majú určitú pozíciu, ktorú sa snažia budovať a podporovať. Čo nás trápi pri privátnych značkách, je, keď sa reťazec snaží urobiť parazitickú kópiu. Snaží sa parazitovať na vybudovanej značke, do ktorej značková spoločnosť nainvestuje množstvo peňazí, a potom nejaký reťazec urobí vyložene kópiu produktu. To je niečo, čo sa značkovým výrobcom určite nepáči.
Stalo sa to aj u vás?
Stávalo sa to. Nemôžem povedať konkrétny produkt, ale vidíte to, na trhoch sa to deje pri etablovaných výrobkoch. Môžete sa pozrieť na rôzne kópie Oreo sušienok, ktoré patria do nášho sortimentu a sú veľmi podobné tvarom, fontom písma, farebnosťou.
Museli ste znižovať marže pre túto konkurenciu?
To nemôžem povedať. V podstate sa snažíme v rámci cenotvorby mať produkt, ktorý je kvalitný, a uviesť ho na trh tak, aby obchodník dokázal produkt predávať s dostatočnou maržou za cenu dostupnú pre konečného spotrebiteľa. Ale nemôžem povedať, že by sa priamym vplyvom toho, že niekto skopíruje produkt alebo príde s podobným produktom pod privátnou značkou, znížili naše marže. To nemôžem povedať.
Koľko percent vyvážate do zahraničia?
Z tejto továrne sa vyváža veľká časť produkcie. Môže to byť viac ako 90 percent objemu. Máme úzko špecializované továrne. Táto továreň je napríklad špecializovaná na tyčinkový formát, pralinky a malé rady tabuľkových čokolád. Potom máme továrne, ktoré sú vyložene špecializované na tabuľkové čokolády.
Špecializácia tovární je taká, aby došlo k čo najväčšej efektívnosti výroby a čo najlepšiemu možnému zníženiu výrobných nákladov. Keby továreň bola taká, že každú hodinu vyrába iný produkt, aby sme dokázali kompletným sortimentom zásobovať napríklad slovenský trh, výroba by bola značne neefektívna a produkty výrazne drahšie.
To znamená, že táto továreň funguje podobne ako továrne na výrobu automobilov, ktoré sa v rámci koncernov špecializujú na výrobu rôznych modelov?
Bude to asi podobné, áno.
Kde sú vaše kľúčové exportné oblasti?
Do celej Európy vyvážame produkty. Nie je to nejaká konkrétna krajina. Vyvážame do severských krajín, vyrábame tu rôzne značky. Ako som už spomenul, je tu značka Marabou, ktorá je veľmi predajná vo Švédsku a v severských krajinách. Vyrábame tu naozaj širokú škálu značiek.
Spomínali ste, že továreň bude mať 130 rokov. Neobmedzuje vás jej vek?
Určite. Keď sa továreň zakladala, bola na okraji Bratislavy. Dnes je viac-menej v širšom centre Bratislavy a vidíte, že zastavanosť okolo je vysoká, takže k nejakej expanzii dochádzať úplne nemôže. Nepredpokladáme, že by sme rozširovali továreň ako takú. V rámci našich budov, ktoré máme, musíme hľadať cesty, ako výrobu zefektívňovať, ako hľadať to, aby sme v tom istom priestor dosiahli efektívnejšiu výrobu.
Ako by ste porovnali túto továreň s ostatnými vašimi továrňami v Európe? Kde sa táto továreň nachádza?
To sa nedá takto porovnať. Ako som povedal, každá továreň je iná, máme rôzne špecializované továrne. Táto továreň je svojím spôsobom unikátna v tom, že robí takú širokú škálu značiek a je vyložene špecializovaná na to, že tu dokážeme robiť určité produkty, ktoré sa v iných továrňach nevyrábajú.
