Jednorožce sú motiváciou, ťažné kone zasa chrbticou ekonomiky. Investorka a podnikateľka Táňa Ondrejková v podcaste Unicorn Buzz hovorí, prečo sú startupy viac než len inovatívne firmy, ako sa robí due diligence, čo všetko musí zvládnuť zakladateľ a ako vyzerá „dream deal“, ktorý by chcela podporiť.
Keďže sa tento podcast nahráva v priateľskom duchu a vrámci ekosystému sa medzi sebou poznáme už roky, aj prepis rozhovoru si zanechal tykanie.
Na Slovensku už roky čakáme na prvého startupového jednorožca. Aby vám neunikli žiadne novinky z tejto oblasti pridajte si Unicorn Buzz so Simonou Gulisovou medzi svoje obľúbené podcasty.
Skôr ako rozoberieme stav startupovej scény. Sme podľa teba krajina s potenciálom jednorožcov? Alebo by sme sa mali zamerať skôr na tie „ťažné kone“ – teda firmy, ktoré síce nemajú miliardovú valuáciu, ale dosahujú obraty v stovkách miliónov eur?
Jednoznačne si myslím, že Slovensko má potenciál vyprodukovať jednorožcov. Zároveň si však nemyslím, že by naším cieľom malo byť sústrediť sa len na nich a zabúdať na to, že ekonomiku v skutočnosti ťahajú práve tie takzvané ťažné kone. Jednorožce sú skvelé, pretože sú obrovskou motiváciou pre ostatných, keďže ukazujú, že aj u nás sa to dá. A často po nich vzniká celá generácia ľudí, ktorí v tých firmách pracovali, získali kapitál, skúsenosti a vedia ich ďalej odovzdávať.
Vzniká tak zdravý ekosystém, kde sa kolobeh skúseností a peňazí opakuje. Preto sú jednorožce dôležité a verím, že Slovensko má potenciál, aby ich vyprodukovalo. Ale rovnako dôležité je budovať a udržať aj tie silné ťažné kone, firmy, ktoré tu zostanú, vytvárajú hodnotu doma a neodchádzajú do zahraničia.
Prvok inovácie
Poďme si to ale rozobrať na drobné. Čo podľa teba vlastne sú slovenské startupy? Pretože aj to je pomerne rozporuplná téma.
Startup je spoločnosť, ktorá prináša niečo inovatívne. To môže byť technológia, služba alebo produkt, ale musí tam byť jasný prvok inovácie. Zároveň musí riešiť globálny problém a mať potenciál niekoľkonásobne vyrásť v relatívne krátkom čase.
foto Robo Homola
Startup teda nie je firma, ktorá len robí niečo lepšie než konkurencia, bez toho, aby prinášala novinku. Rovnako to nie je podnikateľ, ktorý síce vytvára veľké hodnoty, ale funguje lokálne. To je podľa mňa klasická spoločnosť, nie startup. Nazvala by som ju skôr ťažným koňom.
Prinášajú do ekonomiky nové nápady, diskusiu, menia to, čo bolo dlhé roky zaužívané. Často aj v oblastiach, ktoré sú u nás „zaseknuté“ v starých koľajach. Môžu meniť školstvo, zdravotníctvo a množstvo ďalších sektorov, ktoré potrebujeme posunúť. Vytvárajú pracovné miesta a ak sa ich podarí rozvíjať aj v regiónoch, prinášajú tam rozvoj a nové príležitosti. A to je niečo, čo Slovensko naozaj potrebuje.
Zároveň si myslím, že podnikanie ako také prináša do ekonomiky ešte niečo oveľa hlbšie. Učí ľudí zodpovednosti za vlastný život. Prestávajú sa spoliehať na štát, že im všetko podá na striebornej tácke. Štát tu má vytvárať infraštruktúru a prostredie, v ktorom môžu ľudia podnikať a zarobiť si sami na seba. A až potom sa má venovať tým, ktorí to z nejakého dôvodu nedokážu. Preto verím, že práve startupy a podnikatelia sú tou skutočnou hybnou silou ekonomiky. Sú to oni, kto ju naštartuje a drží pri živote.
Čo ťa osobne baví viac? Televízne investície v Jame levovej alebo tie profesionálne cez Gluon Syndicate?
Na jednej strane je krásne sledovať niekoho, kto začína úplne od nuly, a vidieť, ako rýchlo dokáže rásť. Ten progres je okamžitý a z malých čísel na zrazu veľmi zaujímavé výsledky. To ma vždy nabije energiou. A baví ma aj ten moment, keď sa v tíme, ktorý už dlhšie robí na zložitejších projektoch, objaví nový impulz, taká malá „šupa“, ktorá im pripomenie, prečo to celé robia. Na druhej strane, pri startupoch, kde rast trvá dlhšie a proces je technicky náročnejší, ma fascinuje niečo iné – učenie sa. Každý taký projekt je pre mňa nová lekcia. Baví ma sledovať, ako veci fungujú, ako sa technológie posúvajú.
Bez výhovoriek
Keď sa ako investorka pozeráš na zakladateľov, či už v televízii, alebo mimo nej, podľa čoho vieš, že ten človek na to má? Že má v sebe potenciál vybudovať firmu, možno raz aj jednorožca?
Za mňa je to jednoznačne húževnatosť. Podnikanie je o tom, že urobíš chybu, padneš, postavíš sa a ideš ďalej. Nie trikrát a dosť. Neustále. Ďalšia vec je sebadisciplína. Veľa zakladateľov po prvých peniazoch siahne po statuse – drahé auto, dom. Lenže tie peniaze patria firme. Ak chcú rásť, musia ich reinvestovať. Samozrejme, každý chce mať komfort, to chápem. Ale ak chceš budovať veľkú firmu, musíš mať finančnú disciplínu a schopnosť udržať pozornosť na cieľ. Zároveň hľadám ľudí, ktorí nehľadajú výhovorky. Neobviňujú systém, dodávateľov ani štát. Jednoducho hľadajú riešenia a ak treba, urobia to sami. Musia byť zdravo sebavedomí, ale aj pokorní. Dokázať počúvať a obklopovať sa šikovnejšími ľuďmi. Lebo ak si v miestnosti najmudrejší, si v zlej miestnosti.
Anjelské investície sa líšia veľkosťou. Povedzme, že startup získa 100-tisíc eur od Gluon Syndicate. Do akej miery máte kontrolu nad tým, ako tieto peniaze využije?
V rámci Gluonu sa na startupy pozeráme úplne inak ako na projekty z Jamy levovej. Do nášho portfólia sa dostanú len tí, ktorí prejdú veľmi prísnym sitom. Robia ho chalani, ktorí fond spravujú – Alex a Patrik. Sú to firmy, pri ktorých vieme, že ich nemusíme kontrolovať. Majú jasný plán a skúsenosť. Zatiaľ sme urobili tri väčšie investície a štvrtá, veľmi zaujímavá, je tesne pred uzavretím.
Forbes Slovensko
V minulosti sa hovorilo, že v USA sa investovalo takmer len na charizmu foundera. Videli sme však, ako dopadli prípady ako Theranos či WeWork. Ako to viete vy odhadnúť? Je to o tej charizme a dôvere, alebo už aj o tvrdých dátach a zdravých číslach?
Charizma je len jedna zložka. Dôležitá, ale rozhodne nie jediná. V Gluone máme dnes jasne vybudovaný systém, ako posudzujeme startupy. Robíme si vlastné predbežné due diligence ešte predtým, ako sa vôbec dostanú na naše pitch eventy pre anjelských investorov. To znamená, že každý projekt, ktorý tam vidíte, už má za sebou skríning. Máme preverené základné čísla, biznis model aj tím.
Na čo sa pri tom pozeráte najviac?
Na uveriteľnosť biznis plánu. Zaujíma nás, ako zakladatelia poznajú svoj trh, akí sú odborníci v danej oblasti, akú majú go-to-market stratégiu. Pozeráme sa, ako reagujú na otázky o číslach – najmä na tie nepríjemné, spochybňujúce. Či vedia odôvodniť, že ich produkt je naozaj žiadaný, či má správny timing, či rieši skutočný problém. Máme sadu otázok, ktoré kladieme ešte pred tým, ako startup vôbec pustíme pred investorov. To je taká naša prvá vrstva due diligence. Až keď prejde týmto sitom a dostane investíciu, robíme hĺbkovú analýzu, klasické due diligence v plnom rozsahu.
Investícia verzus biznis partner
Ako sa rozhodujete o podiele, ktorý si zoberiete výmenou za túto kombináciu peňazí a podpory?
Závisí to od toho, koľko práce musíme urobiť my. Ak firma potrebuje len financie a trochu pomoci s účtovníctvom či reportingom, tak ide o klasickú investíciu. Ale ak potrebuje všetko – mentoring, marketing, vývoj, stratégiu, technológiu, performance, účtovníctvo, prípravu na ďalšie investičné kolo – to už nie je len investor. To je biznis partner. V takom prípade sa bavíme o úplne inom podiele. Nie o desiatich percentách, ale skôr o 30–35 percent, pretože do projektu vkladáme celé zázemie.
Ako som povedala na úvod: deväť z desiatich startupov neprežije. Kedy ty vidíš, že už to ďalej nepôjde a founder sa trápi?
Jeden z kľúčových momentov je, keď vidíš na founderovi, že to vzdal. Ak to vzdá on, už to nemáš ako tlačiť. Ďalej: keď startup dlhodobo nedokáže osloviť trh. Trh neberie produkt, službu či technológiu. Keď startup nie je schopný zabezpečiť ďalšie kolá financovania a po rokoch si nedokáže zarobiť ani na základné „chodové“ náklady. Sú to jasné signály: negatívna trhová odozva a rezignovaný founder.
Ako sa pozeráš na zakladateľov, ktorí zlyhali? A ako sa z toho podľa teba poučiť?
Veľmi pozitívne – ak sa poučili. Ak niekto zlyhá a nič si z toho nevezme, to je problém. Ale founder, ktorý si prizná chybu, pochopí ju a ide ďalej, to je pre mňa obrovské plus. Je vyzretý, skúsený a stále má energiu budovať. Zakladatelia bez prvej „facky“ mávajú niekedy prehnané ego či ambície a lietajú hlavou v oblakoch. V USA to niektoré fondy berú takmer ako podmienku. Mať aspoň jedno vážne zlyhanie a vedieť presne povedať, čo si sa naučil a ako to aplikuješ nabudúce. Naratív „zlyhal si = hanba“ je škodlivý. Za chyby sa máš vedieť ospravedlniť, ak si niekomu ublížil, ale podnikateľské zlyhania, z ktorých sa postavíš, sú kľúčovou cestou k úspechu a stabilite.
A keby si si mohla vybrať ten svoj „dream deal“? Startup, do ktorého by si najradšej investovala, keby si mohla?
Neviem, či ti chcem povedať úplne konkrétny názov (úsmev), ale ak sa bavíme o slovenských startupoch, mám jeden, ktorý veľmi sledujem. Vedie ho žena a myslím si, že by som jej vedela reálne pomôcť. Mám pocit, že s mojím know-how by dokázala vystreliť raketovo, možno aj do pol roka. Momentálne sme vo fáze rozhovorov, uvidíme, či z toho niečo bude. Pre mňa by to bola veľmi zaujímavá investícia, aj preto, že by mohla mať veľký spoločenský aj mediálny dosah. Nechcem tým znehodnocovať ostatné projekty. Všetky, do ktorých idem, si vyberám preto, že sú pre mňa niečím osobne zaujímavé.
