Citrusy v Gruzínsku, kávové plantáže v Kolumbii či vagóny v Uzbekistane. Sabolovci systematicky rozširujú svoj biznis za hranice Európskej únie. Široko rozvetvená skupina už spravuje podniky na troch kontinentoch.
Na prízemí honosnej budovy v centre mesta je na jednoduchom paneli uvedených viac ako sedemdesiat názvov spoločností či organizácií s rovnakou adresou – Rajská 7.
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že ide o miesto, ktoré poskytuje služby virtuálneho sídla pre schránkové spoločnosti. V skutočnosti je za väčšinou z nich funkčný a prosperujúci podnik.
A všetky súvisia s podnikaním skupiny, ktorej v médiách či v biznisových kruhoch prischlo označenie „sabolovci“. Všetci členovia tejto skupiny sú od tohto roka zároveň aj členmi rebríčka Najbohatších Slovákov podľa Forbesu.
Ako táto skupina s multimiliónovým majetkom funguje? A kam všade siahajú jej aktíva?
Kto sú sabolovci
Pomenovanie skupiny je odvodené od mena majoritného vlastníka v jej biznisoch – právnika a podnikateľa Jána Sabola.
V najnovšom rebríčku Najbohatších Slovákov podľa Forbesu sa s odhadovaným majetkom viac ako 450 miliónov eur umiestnil na 17. priečke.
Medziročne sme zvýšili odhad veľkosti jeho majetku až o 290 miliónov eur, predovšetkým vďaka dostupnosti konsolidovaných výsledkov jeho biopalivárskeho biznisu.
Martin Smatana/Matej Binka
Sabol dlhodobo podniká s troma minoritnými podielnikmi tejto skupiny – s Robertom Spišákom, Jánom Ondrušom a Mikulášom Trstenským.
Trojica tento rok po prvý raz prenikla aj do rebríčka Najbohatších Slovákov – s odhadom majetku na úrovni 90 miliónov eur v prípade Roberta Spišáka a 70 miliónov eur v prípade Jána Ondruša a Mikuláša Trstenského.
V minulosti by sme do skupiny zaradili širšiu skupinu osôb, obchodní partneri z raných 90. rokov však postupne z biznisu vycúvali, prípadne svoje podiely predali. Zostala trojica zomknutá okolo Jána Sabola.
„Po skúsenostiach v živote by som povedal, že najdlhšie vydržali tie partnerstvá v advokátskych firmách, ale aj v podnikaní, kde jeden z partnerov mal určitú dominanciu, ktorú nezneužíval mocensky, ale ju vedel využiť na posúvanie všetkých partnerov dopredu,“ priblížil vzťahy v skupine Mikuláš Trstenský v jednom z mála rozhovorov, ktorý poskytol, a to pre Alumni klub Univerzity Komenského.
Mimochodom, prezidentom klubu je Oszkár Világi, dlhoročný šéf Slovnaftu a hlavný biznisový partner Jána Sabola a jeho blízkych spolupracovníkov. Poďme však po poriadku.
Skupina skupín
Strešnou organizáciou podnikateľského impéria sabolovcov je skupina AZC. Tá pod exekutívnym vedením Roberta Spišáka spravuje podiely a manažuje podnikanie sabolovcov rozdelené do viacerých skupín podľa ich odvetví.
Napríklad Envien združuje firmy podnikajúce v biopalivách, St. Nicolaus výrobcov alkoholických a aj nealkoholických nápojov, Richardi prepravné firmy či železničné opravovne a Exata poľnohospodárske družstvá a spoločnosti.
Spolu viac ako stovka spoločností vlani dosiahla kumulované tržby vyše tri miliardy eur a zisk pred zdanením, úrokmi a odpismi (EBITDA) 200 miliónov eur, povedal v nedávnom rozhovore pre Forbes Robert Spišák.
Vo väčšine firiem uvedená štvorica figuruje spoločne, hoci s odlišnými vlastníckymi podielmi. A v prípade väčšiny firiem tiež už s minimálnou mierou osobného zapojenia, keďže rokmi nadobudli vlastné manažmenty.
Čo však vieme o podnikaní sabolovcov povedať? Ján Sabol je bezmála dvojtretinovým vlastníkom väčšiny aktív skupiny, trio jeho biznisových spolupútnikov má rozdelený zvyšok.
Budova Orbis, Rajská 7, Bratislava, sídlo firiem skupiny AZC, Envien Exata či St Nicolaus (sabolovci). Foto: Tomáš Nejedlý
Mnohé firmy doposiaľ sabolovci spoluvlastnia s inými biznisovými partnermi – čo je špecifická črta podnikania tejto skupiny a platí to tak na Slovensku, ako aj v zahraničí. Kľúčovým partnerom Jána Sabola a jeho partnerov je šéf Slovnaftu Oszkár Világi.
Hmla na pozadí
Ďalšou spoločnou črtou biznisov sabolovcov je, že podnikanie pod značkou AZC nie je konsolidované a vo niektorých vetvách má zahmlené vlastnícke vzťahy. Skupina AZC nezostavuje súhrnnú konsolidovanú závierku a zo skupín, ktoré zastrešuje, tak robí azda len biopalivové impérium Envien. A aj k jeho výsledkom je náročné sa dopátrať.
V prípadoch viacerých firiem, v ktorých figurujú členovia skupiny sabolovcov, sú na vrchole vlastníckej pyramídy organizácie bez transparentne určeného konečného užívateľa výhod – nadáciám podobné organizácie či investičné fondy so sídlom v daňovo veľkorysých jurisdikciách, ako sú napríklad Holandsko či Singapur.
A to je opäť príznačné aj pre biznisy Oszkára Világiho.
Martin Smatana/Matej Binka
Začiatky podnikania sabolovcov siahajú až k pádu socializmu. Po zmene režimu Ján Sabol s ďalšími právnikmi založili spoločnosť G. Lehnert a spol. – komerčná právnická kancelária AZ Consult. Iniciály AZC sú dodnes súčasťou podnikania skupiny.
Právnici poskytovali domácim aj zahraničným firmám právne služby, sprostredkovali akvizície a poskytovali poradenstvo pri privatizácii. Medzi klientov kancelárie patrili aj ministerstvá a ďalšie štátne inštitúcie.
Napríklad Fondu národného majetku, ktorý bol kľúčovou organizáciou pri privatizácii, poskytovali právne služby už od roku 1990.
Začiatok privatizácie
Ján Sabol v rozhovore z roku 2011 pre Trend uviedol, že zastupoval podnikateľov v pracovných komisiách, ktoré tvorili obchodnú legislatívu a zavádzali kapitalizmus v rodiacom sa štáte.
Stál tiež pri zrode Združenia podnikateľov Slovenska a Komory komerčných právnikov SR, neskôr spoluzakladal Republikovú úniu zamestnávateľov.
Privatizácie sa sabolovci napokon aj zúčastnili, aj keď len v jednom podniku. Sprivatizovali 45-percentný podiel v liptovskomikulášskom výrobcovi liehovín St. Nicolaus, ktorý dodnes patrí medzi piliere sabolovského biznisu.
Až neskôr začal vo firme pôsobiť aj 19-ročný študent ekonómie Robert Spišák – ako stážista. Postupne sa však vypracoval na kľúčovú osobu skupiny z pohľadu každodenného riadenia, strategického rozvoja, citu pre akvizície a expanziu skupiny na nové trhy.
Ostatní členovia skupiny jeho zásluhy napokon na začiatku tejto dekády ocenili vlastníckym podielom v skupine a zaradením Spišáka medzi partnerov.
Martin Smatana/Matej Binka
Sabolovci v 90. rokoch skupovali podiely v mnohých firmách a rozširovali biznis do rôznych odvetví ekonomiky. Skupina v dražbách skupovala nehnuteľnosti, experimentovala v drevárstve či výrobe plastov a investovala aj do pôdy.
Do portfólia sabolovcov postupne pribudli Slovenské liehovary a likérky, plničky minerálnych vôd Fatra, Budiš a Gemerka či kúpele v Turčianskych Tepliciach.
Koncom roka 2000 – po spustení elektronického registra obchodných spoločností – sa verejnosť dozvedela, že Ján Sabol figuruje vo viac ako troch desiatkach spoločností.
V tom čase pôsobil v prvej vláde Mikuláša Dzurindu ako štátny tajomník ministerstva hospodárstva za Stranu občianskeho porozumenia Rudolfa Schustera.
Biozložka biznisu
Zásadný prelom v podnikaní sa sabolovcom podaril vďaka stávke na výrobu biopalív. Išlo o biznis, ktorý „vytvorila“ Európska komisia smernicami o povinnom pridávaní biozložiek z repky olejnej či iných obnoviteľných zdrojov do palív pre spaľovacie motory.
Po vstupe do Európskej únie v roku 2004 začala platiť táto povinnosť aj pre Slovensko. Sabolovci začiatkom milénia preinvestovali v Leopoldove 130 miliónov eur do výstavby dvoch závodov na výrobu bioetanolu a biozložky do nafty.
Fabrika skupiny Envien na výrobu biopalív pri Leopoldove. Foto: Evien Group
Vďaka kontraktu s maďarským MOL-om sa im podarilo zabezpečiť dlhoročný garantovaný odbyt a postupne v tomto segmente ekonomiky vybudovali veľkú nadnárodnú skupinu Envien.
Tá dnes pôsobí v Poľsku či Chorvátsku, investuje v Indii a Brazílii a patrí medzi najväčších európskych hráčov v produkcii bionafty a bioetanolu. Podľa konsolidovanej účtovnej závierky za rok 2024, ktorú má Forbes k dispozícii, dosiahla vlani tržby 850 miliónov eur a prevádzkový zisk takmer 40 miliónov eur.
Premyslený systém
Príjmy z biopalív využili sabolovci na ďalšie investície. Podniky, ktoré postupne začleňovali do skupiny, spájali zväčša dva prvky – podnikanie s partnermi s know-how o danom biznise a vertikálna integrácia alebo „vymetanie marží“. V druhom prípade ide v podstate o obsadenie všetkých častí výroby – od prvotnej suroviny a polotovarov až ku koncovému produktu pre spotrebiteľa.
Skupina tak nemusí vybrané druhy tovaru a služby kupovať v externom prostredí, ale nahradí ich vlastnou produkciou a zisk ostane v skupine.
Zjednodušený príklad – fabriky Envienu používajú na výrobu biopalív repku olejnú vypestovanú farmami zo skupiny Exata, skupina obchoduje cez svojho obchodníka s agrokomoditami Interagros a suroviny prepravuje svojimi logistickými firmami Railtrans International či Yellow Express.
A to nie je všetko. Vagóny si vyrába vo vlastnej réžii v českom Nymwagu a opravuje si ich v šurianskej opravovni Loko Trans, ktorá patrí do skupiny Richardi.
Profimedia
Aktuálne držia sabolovci aktíva aj v hybridnej pošte cez spoločnosť Cromwell, vo výrobe liečiv cez hlohovskú Saneca Pharmaceuticals, v obchode s energiami cez firmu Torreol či vo výrobe štadiónovej techniky cez firmu ColosseoEAS.
Cez spoločnosť Betamont ponúkajú doma aj v zahraničí dopravné technológie pre železnice a diaľnice, cez General Plastic recykláciu PET fliaš.
V menšom podnikajú vo fotovoltike, nehnuteľnostiach a právne služby – im aj externým klientom – doposiaľ zabezpečuje dnes už viac ako tridsaťročná právnická kancelária G. Lehnert (pôvodne AZ Consulting).
Martin Smatana/Matej Binka
Bez práce nie sú koláče
Slovákom asi najviac známy St. Nicolaus je dnes významným európskym hráčom vo výrobe a distribúcii alkoholických nápojov, v strednej Európe a na Balkáne je jednotkou vo výrobe octu a exportuje svoju produkciu na desiatky trhov, vrátane štátov Afriky, Ázie a Severnej Ameriky.
Okrem liehovaru, pálenice na ovocné destiláty a dvoch likérok na Slovensku je jeho súčasťou pálenica a distribučka Várda Drink v Maďarsku a pod skupinu AZC patrí aj remeselný pivovar Csíki v Rumunsku, kde taktiež pôsobia sabolovci spolu s Oszkárom Világim.
Budova Orbis, Rajská 7, Bratislava, sídlo firiem skupiny AZC, Envien Exata či St Nicolaus (sabolovci). Foto: Tomáš Nejedlý
Osobné majetky a podiely v rozsiahlom impériu majú členovia skupiny sabolovcov „upratané“ cez sieť domácich a zahraničných firiem najmä v českom nadačnom fonde Ex Labore Gloria, ktorého voľný preklad z latinčiny znie – Bez práce nie sú koláče.
Nové biznisy
Robert Spišák, ktorý je už niekoľko rokov ťahúňom skupiny v nových biznisoch, pritom hľadí do budúcnosti. Úspech skupiny chce zabezpečiť expanziou na trhy za hranicami EÚ – aj vzhľadom na čoraz náročnejšie podmienky na podnikanie v Európskej únii. A odvaha v investíciách AZC nechýba.
Skupina od roku 2022 buduje dva závody v Indii – liehovar na výrobu bioetanolu z ryže v štáte Uttarpradéš a fabriku na železničné vagóny v Kalkate.
V oboch investíciách opäť spojili sily s partnerom znalým veci – s indickou rodinnou skupinou Adventz, ktorá roky pôsobí vo výrobe hnojív, cukru, v realitách či železničiarskom biznise. Obe fabriky chcú sabolovci skolaudovať ešte tento rok.
Adventz
V Kolumbii sabolovci spolupracujú s Oszkárom Világim a skupinou Kofola gréckej rodiny Samarasovcov na produkcii kávových zŕn. Cez českú firmu Cafe Dorado a kolumbijskú Agritropical vlastnia kávové plantáže pri mestečku Armenia. Vlani cez skupinu St. Nicolaus predali už 80 ton kávy.
Od Brazílie po Uzbekistan
V Brazílii sa AZC spojila s domácou farmárskou rodinou a rozbieha tam modernú výrobu biopalív. Cez polovičný podiel v spoločnosti Agropéu Agro Industrial de Pompéu získali sabolovci neďaleko mesta Belo Horizonte fabriku, ktorá ročne spracuje viac ako 1,5 milióna ton cukrovej trstiny.
Zamestnáva vyše tisíc ľudí pri výrobe cukru, bioetanolu a elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov.
Brazílska Agropéu Agro Industrial de Pompéu vyrába cukor z cukrovej trstiny. Foto: Agro Industrial de Pompéu
V Uzbekistane vlani AZC podpísala s miestnou vládou zámer vybudovať v priemyselnej zóne Gallaaral závod na železničné vagóny s produkciou dvetisíc kusov ročne.
Na spoločnej investícii sa má podieľať aj domáca petrochemická spoločnosť Saneg, ktorá zabezpečuje 80 percent produkcie ropy v krajine.
Saneg
Technologická firma Betamont, ktorú sabolovci spoluvlastnia s jej zakladateľom Ondrejom Maciakom, chce v tejto stredoázijskej krajine predať vláde systémy na určovanie hmotnosti a rozmerov vozidiel.
A napokon – nedávno médiá zverejnili informáciu o zámere slovenskej firmy investovať v uzbeckom mestečku Toprak-Kala do pestovania repky olejnej a výroby bioetanolu.
V Gruzínsku sabolovci rozbiehajú produkciu lieskových orieškov a citrusov cez sieť dcérskych firiem Iberia Orbis.
Sabolovci sa tak za posledné tri dekády dokázali prepracovať od právnikov, ktorí z prvých radov sledovali privatizáciu slovenských podnikov až k majiteľom medzinárodne pôsobiacej a široko diverzifikovanej skupiny biznisov, s ktorou neváhajú vo veľkom expandovať.
A vynieslo ich to aj do rebríčka Najbohatších Slovákov podľa Forbesu.
