Zuzana Havránková, najmladšia profesorka na Karlovej univerzite, patrí k najcitovanejším ekonómkam v krajine a jej výskumy využívajú aj OECD, Svetová banka či americký Kongres. V rozhovore pre Forbes vysvetľuje, prečo podľa nej ženy nepotrebujú špeciálne podporné programy, ako sa dá uspieť vo vede a zladiť prácu s rodinným životom.
Z jej výskumov čerpajú OECD, Svetová banka, Medzinárodný menový fond aj Európska komisia. Pôsobila pritom v Berkeley, na Stanforde aj na Novom Zélande.
Venovala sa témam, ako sú ekonómia práce, energetika a medzinárodná ekonómia. Jej články publikujú najprestížnejšie vedecké časopisy sveta a aktuálne napríklad prepracúva jeden z nich pre magazín Nature Human Behaviour. Špičkovú vedu zvláda robiť ako matka štyroch detí, ktoré vychováva spolu s ekonómom Tomášom Havránkom.
„Kľúčom je robiť v práci len to, v čom ste dobrí, a netráviť žiaden čas na sociálnych sieťach,“ odporúča vedkyňa, ktorá doktorandské štúdium dokončovala krátko pred narodením tretieho dieťaťa. Dizertačnú prácu obhajovala len pár dní pred pôrodom.
Vedeckú dráhu si vybrala aj preto, že jej ponúkala väčšiu flexibilitu pri zladení práce s rodinným životom než súkromný sektor. Na rozdiel od kolegov z prírodných vied nemusí tráviť dlhé hodiny v laboratóriu a na svojich projektoch môže pracovať odkiaľkoľvek – napríklad z Litomyšli, kde v súčasnosti žije.
Veľa času však trávi aj v zahraničí. Za posledných pätnásť rokov pracovne navštívila všetky kontinenty. Pritom vyrastala v jednom z najchudobnejších regiónov Slovenska.
A práve detstvo na Gemeri, poznačenom sociálnymi problémami, ju priviedlo k ekonómii, ktorej krásu vidí v snahe zlepšovať životy ľudí a hľadať spôsoby, ako sa môžu mať lepšie.
Vo svojej vedeckej práci sa venuje metaanalýze – štatistickej metóde, ktorá kombinuje výsledky viacerých štúdií, čím zväčšuje výskumnú vzorku a prináša spoľahlivejšie závery.
„Prekladám stovky akademických publikácií do výstupov použiteľných v praxi,“ približuje Havránková, ktorá pôsobí na Inštitúte ekonomických štúdií Fakulty sociálnych vied Karlovej univerzity.
Aké boli zásadné míľniky na vašej ceste k jednej z najmladších profesoriek a najcitovanejších ekonómok v Česku?
Určite to boli formujúce pobyty v zahraničí – najskôr študijné, neskôr pracovné. Strávila som pol roka na Helsinskej univerzite, viac mesiacov na Kalifornskej univerzite v Berkeley a v nedávnej minulosti aj na Canterburskej univerzite na Novom Zélande.
Tam som si uvedomila tri veci. Po prvé – poctivou vedou sa dá na medzinárodnej úrovni celkom dobre živiť. Po druhé – práve v ekonómii sa na Karlovej univerzite nemusíme báť porovnania so svetovou špičkou. Po tretie – stále máme veľa čo zlepšovať a baví ma na tom pracovať.
Ako sa líši vedecké prostredie v Česku a v zahraničí?
Najväčší rozdiel je vo financovaní. Za rovnakú prácu si ekonóm na Stanforde zarobí mnohonásobne, niekedy aj rádovo viac než v Prahe. Znamená to, že v Česku musíte neustále zháňať iné zdroje, aby ste utiahli výskumnú skupinu, zaplatili doktorandov a podobne.
V zahraničí to máte automaticky pokryté takzvaným inštitucionálnym financovaním, a teda viac času na samotnú vedu. Podľa mňa, ak chceme mať v domácom prostredí dosah na medzinárodnú vedu a byť užitoční, nemôžeme financovať všetky odbory vo všetkých regiónoch. Musíme sa zamerať tam, kde máme komparatívnu výhodu.
Prečo sa venujete práve ekonómii práce, medzinárodnej ekonómii a energetike?
V energetike som začínala počas doktorandského štúdia, ešte predtým, než som zistila, že sa dá vedou uživiť. Niekoľko rokov som pracovala v jednej z najväčších energetických firiem. Energetika je však v ekonómii malý odbor.
Človek musí diverzifikovať. Ekonómia práce a medzinárodný obchod sú oveľa širšie oblasti, ktoré sú relevantné z vedeckého aj praktického hľadiska – najmä pre krajinu, ako je Česká republika.
Citujú vás inštitúcie ako MMF, Svetová banka, Európska komisia či americký Kongres. Ako sa dá z Litomyšla robiť svetová veda?
Podobne ako z Prahy. Z globálneho pohľadu je Litomyšl malé mesto pri Prahe. Žiť tam s rodinou je príjemné, ale z pracovného hľadiska je dôležité nestráviť celý čas len v Litomyšli – ani len v Prahe či v Európe. Kľúčom k svetovej vede je osobný kontakt so špičkami v odbore. To vám žiadna Zoom konferencia ani ChatGPT 5 nenahradí.
Čo vás najviac baví na ekonómii a vede?
Najlepšie sú tie „heureka“ momenty, keď zrazu prídete na riešenie problému, s ktorým ste sa trápili dni či týždne. Je to skvelý zdroj endorfínov.
V ekonómii sa dá pozerať takmer na akýkoľvek problém, pretože všade hrá úlohu porovnávanie nákladov a výnosov. Ekonómia samotná nestačí, ale bez nej sa nedá urobiť takmer žiadne väčšie spoločenské rozhodnutie.
Predovšetkým na revízii článku pre Nature Human Behaviour, v ktorom skúmame, ako krása ovplyvňuje mzdu. Krajší ľudia zarábajú viac, ale vyzerá to, že to nie je diskriminácia ani priamo vzhľadom. Vzhľad totiž súvisí nielen so sebavedomím, ale zrejme aj s inteligenciou.
Na ktoré výskumy ste obzvlášť hrdá?
Pred pár rokmi sme publikovali v Journal of International Economics článok, ktorý počíta spoločenské náklady ciel v medzinárodnom obchode. Mali sme šťastie na načasovanie, teraz sa ten článok pomerne často využíva v akadémii aj v medzinárodných inštitúciách.
A z nedávnej doby určite článok v Nature Communications, kde vyvíjame novú metódu metaanalýzy – teda zhrnutie výskumov na určité témy po očistení o chyby a skreslenia. V rámci väčšieho projektu máme aj článok vrátený na prepracovanie zo samotného Nature, kde skúmame replikovateľnosť ekonomických štúdií.
Podľa čoho si vyberáte výskumné témy?
Teraz už hlavne podľa toho, či ma to baví. Kedysi hralo hlavnú rolu to, či sa téma vôbec dá publikovať v špičkovom časopise. Napríklad článok o vplyve krásy na výšku mzdy ma jednoducho baví – a publikácia v Nature Human Behaviour by bola len príjemným bonusom.
Kde sa výsledky vašich výskumov využívajú v praxi?
Napríklad výskum o vplyve krásy na mzdu sa odráža aj v americkej praxi – vinník dopravnej nehody tam často musí uhradiť škody na vzhľade, čo vychádza práve z tohto typu výskumu.
Iné naše práce majú priamočiarejšie využitie: centrálne banky čerpajú z výskumov o reakciách ľudí na zmeny úrokových mier, parlamenty zasa využívajú naše dáta o vplyve letného času na spotrebu elektriny. MMF používa výsledky z nášho článku o nákladoch ciel.
Ako zvládate špičkovú vedu so štyrmi deťmi a pobytmi v zahraničí? A pýta sa na to niekto vášho manžela?
To sa pýtate správne – a rovno si aj odpovedáte. My totiž výskum často robíme spolu. A keď sme v zahraničí, sme tam ako rodina, deti chodia do školy – ako nedávno na Novom Zélande.
Človek na to nie je sám. Má spoluautorov doma aj v zahraničí. Kľúčom je robiť len to, v čom ste dobrí, a netráviť čas na sociálnych sieťach. Potom môžete osem hodín denne pracovať, osem odpočívať a osem venovať rodine a domácnosti.
Čím sa dobíjate?
Baví ma muay thai, box alebo krav maga. Intenzívny pohyb – ako beh či bojové športy – mi pomáha odbúravať stres, rozvíjať disciplínu a vracať sa k práci s čistou hlavou.
Čo by podľa vás pomohlo väčšej podpore žien vo vede?
Úprimne si myslím, že dnes by pomohlo, keby sme ženy prestali špeciálne podporovať. Je to paternalistické a ponižujúce. Podmienky sú v mnohých odboroch už rovné, ba ženy majú často miernu výhodu. Príklad: komisia zložená prevažne z mužov vyberá víťaza vedeckej ceny. Dvaja kandidáti sú vedecky na rovnakej úrovni – jeden muž, druhá žena. Koho asi vyberú? A teraz si predstavte opačnú situáciu – iba ženy v komisii a mladšiu kandidátku. Fér to nikdy nebude. Ale pozerajme sa na ľudí podľa toho, čo vedia a čo dokázali, nie podľa toho, ako sa narodili.
Určite budú – a ten čas sa blíži. Metaanalýza je veľmi časovo náročná na zber dát, takže sa teším, keď mi dáta nazbiera AI agent a ja sa budem môcť sústrediť na skutočne zaujímavé vedecké aspekty.
V momente, keď aj to za mňa urobí AI, si budem musieť hľadať inú prácu. Ale ak sa to stane, budeme mať ako spoločnosť iné problémy než metaanalýzu.
Obávam sa, že nie. Zásadný problém je prístup mnohých vedcov, ktorí presadzujú určitú politickú líniu ako „vedecký“ postoj a všetko ostatné označujú za dezinformácie. Najhorším príkladom bola pandémia.
Báli sme sa dezinformácií až tak, že mnohí vedci sa dodnes boja priznať, že COVID-19 bol vírus vyvinutý čínskymi vedcami a umožnený americkým grantovým financovaním. Tiež som si myslela, že ide o dezinformáciu – ale je to pravda. Ak nebudeme hovoriť pravdu, je jedno, akú rigoróznu metódu používame. Nikto nám veriť nebude.
Tvrdíte, že sa v Česku máme lepšie, než si myslíme. No dáta o klesajúcej pôrodnosti, nedostupnom bývaní či zaostávaní za Poľskom hovoria inak. Čo teda ukazujú dáta?
Dáta ukazujú, že sa máme najlepšie, ako sme sa kedy mali. Západu sa približujeme. Porovnanie s Poľskom ovplyvňujú faktory ako zrušenie EET či nezdaňovanie živnostníkov, čo opticky znižuje HDP aj mzdy. Ale pozrite sa, koľko zarába kuriér Rohlíku v Prahe – okolo 70-tisíc korún. To nevyzerá ako zaostávanie. Ak presvedčíme seba a svoje deti, že sa svet rúti do záhuby, že sa budeme mať mizerne, tak je to naša voľba. Ja volím inak. Preto mám štyri deti.
Aké výskumné témy vás lákajú do budúcna?
Chcem pokračovať vo vývoji štatistických metód metaanalýzy, ktoré literatúru očisťujú o publikačnú selektivitu a p-hacking. Inými slovami, publikované výsledky často skresľujú skutočný priemer výskumov, pretože niektoré z nich je ťažšie publikovať.
Máme nápady na elegantné štatistické riešenia, ktoré by nadviazali na náš článok v Nature Communications. Asi som „šprtka“, ale toto ma naozaj baví.
Z hľadiska vedeckej márnivosti – aktuálne to vyzerá, že budeme mať článok v Nature. Rada by som však raz publikovala aj v niektorom z top piatich ekonomických časopisov, kam je ešte ťažšie sa dostať než do Nature či Science. Dlhodobo by sme v Prahe radi vybudovali centrum výskumu, ktoré by bolo porovnateľné s Metrics na Stanforde (centrum, ktoré združuje najuznávanejších výskumníkov v oblasti metaanalýzy a ktorého členkou je aj Zuzana Havránková – pozn. red.) a ktoré by prinášalo vedecké poznatky využiteľné v praxi, bez ideologického nánosu.
Článok vyšiel na forbes.cz a autorkou je Jana Mertová.
