Realitou by sa mohla stať minimálna daň pre živnostníkov alebo zdaňovanie neprimeraného nárastu majetku. Otázkou je, čo ak podnikateľ povie, že má dom od sestry.
Predovšetkým podnikatelia sa postupne pripravujú na konsolidačné noviny, ktoré ich čakajú v budúcom roku. Zoznam nepríjemných prekvapení však nemusí byť konečný.
Ministerstvo financií a Finančná správa zorganizovali pred pár dňami konferenciu, na ktorej avizovali ďalšie opatrenia, ktoré by mohli schváliť ešte tento rok.
Premiér Robert Fico, ktorý podujatie otváral, spomenul, že bežne dostáva od podnikateľov otázku, či chce službu bez faktúry. Faktom však je, že rovnakú anekdotu povedal šéf Smeru verejne už v roku 2012.
Na aktuálnej konferencii vyslovil smerom k podnikateľom viacero výhrad, ktoré je potrebné konfrontovať s realitou. Vrátane invektívy proti jednému z najbohatších Slovákov.
Fakty a domnienky
Premiér na jednej strane uznal potrebu dialógu s odborníkmi o pripravovaných zmenách. „Budem pozorne počúvať, čo mi po skončení konferencie povie aj minister financií aj riaditeľ Finančnej správy,“ odkázal.
Dodal, že bude „musieť presvedčiť koaličných partnerov, aby súhlasili so zmenami v daňovej legislatíve“. Účinnosť mnohých opatrení by mala nastať už začiatkom roka 2026.
Na druhej strane ani odborné publikum ho nepresvedčilo, aby zmenil rétoriku, ktorú bežne používa na mítingoch. Posťažoval sa na médiá, podnikateľov, odbory i samosprávy. „Keď sa Slovensku darí, hovoríte, že sú to vonkajšie faktory a s tým vláda nemá nič spoločné. Keď sú zlé časy, na vine je vláda a nikto nevidí, čo sa deje na trhoch na celom svete.“
Majiteľovi Tatravagónky a 24. najbohatšiemu Slovákovi Alexejevovi Beljajevovi defenzívne odkázal: „Hovoríte o priemernosti na Slovensku. Kto vám bráni robiť lepšie vagóny? Ja? Veď to je váš problém.“ Hoci zároveň povedal, že si Beljajeva váži, celkový prejav naznačil, že podnikatelia sú pre premiéra najmä zdrojom príjmu na kupovanie si hlasov seniorov cez 13. dôchodky.
Proti podvodníkom
Podstatou väčšiny opatrení, ktoré štát zvažuje, je boj proti typickým daňovým podvodom. Šéf Finančnej správy Jozef Kiss spomenul tri dôležité čísla. Takzvaná daňová medzera je 14,6 percenta, no ešte v roku 2012 to bolo až 35 percent. Takže výber sa zlepšuje. Priemer EÚ je však na úrovni okolo siedmich percent.
Ako jeden z vážnych problémov označil daňové nedoplatky, ktoré dosiahli až 2,8 miliardy eur. Tie vznikajú často tak, že po začatí daňovej kontroly firma účelovo prevedie majetok a za konateľa určí majiteľ bieleho koňa, často z radov bezdomovcov. Výnimkou nie je ani účelové naťahovanie kontroly v prípade vyšetrovania karuselových podvodov zo strany podozrivých.
Okrem prísnejších kontrol vidí šéf daniarov riešenie v zavedení priamej zodpovednosti fyzických osôb za daňové dlhy právnických osôb. Bývalým konateľom by napríklad mohli zabaviť vodičský preukaz podobne ako je to pri neplatení výživného.
Riešením by mohlo byť aj to, že v prípade daňového dlžníka by jeho odberateľ uhrádzal len sumu faktúry bez DPH a samotnú DPH by rovno poslal štátu. Tiež by mohli sťažiť registráciu pre odpočet DPH pri ľuďoch s problémovou históriou.
J. Kiss hovorí o potrebne rozlišovať podvodníkov od tých, ktorí sa ocitli v problémoch. „Nechceme ísť po poctivých podnikateľoch, ktorí chcú dane platiť. Ani po tých, ktorí dane platiť nemôžu. Chceme ísť po tých, ktorí nechcú platiť, lebo sú to daňoví podvodníci,“ zdôraznil.
Môže byť bez bločka?
Veľkou témou je bezbločková ekonomika. J. Kiss dáva za príklad Grécko, ktoré aj z donútenia zahraničných veriteľov pristúpilo k prísnym opatreniam. V krajine platí obmedzenie pre hotovostné platby nad 500 eur. V mnohých európskych krajinách je to päťtisíc eur.
Hotovostné platby sú platformou pre nepriznávanie dane, ale umožňujú aj ľahšie „otáčanie“ peňazí z trestnej činnosti. Sugestívna otázka premiéra v úvode konferencie – „Je možné, že sa predsedu vlády krajiny pýtajú, či sa to ide urobiť s faktúrou alebo bez faktúry?“ – má však viacero rovín.
Ak by v krajine fungovala vysoká miera politickej kultúry a prísne vyvodzovanie zodpovednosti pri najmenších podozreniach, premiér by určite takúto otázku nedostal. Otázkou je, či podobný systém nepodporujú aj staršie vyjadrenia premiérových najbližších spolupracovníkov, ako napríklad Roberta Kaliňáka o „dobe kešu“.
Nehovoriac o tom, že ak Fico dostal otázku, či chce bez faktúry pred rokom 2012 a dostáva ju stále, nie je to pre dlhoročného premiéra dobrá vizitka.
Nevydávanie bločkov a poskytovanie tovarov a služieb bez DPH naráža na samotných spotrebiteľov a ich ochotu spolupracovať. J. Kiss spomenul ako ilustratívny príklad povinnosť zákazníkov brať si bločky, hneď však dodal, že by nerád šiel touto cestou. Vie si skôr predstaviť pozitívnu motiváciu, napríklad zľavu na dani za istý počet nazbieraných bločkov. V minulosti sa ministerstvu neosvedčil nápad na bločkovú lotériu.
V prostredí konsolidácie a zvyšovania daňovo-odvodového zaťaženia však môže byť problém hovoriť o výhodách bločkov. Ľudia, ktorí pocítia vyššie ceny, môžu byť náchylnejší na dohodu, že si tovar vezmú bez bločka a teda aj bez DPH. Viacero podnikateľov tiež začalo vyzývať na platby hotovosťou po zavedení transakčnej dane. Právo na platbu hotovosťou je dokonca zakotvené v ústave.
Opačným problémom je kopírovanie daňových dokladov, keď si rovnaký bloček dá do nákladov viacero firiem. Riešením môže byť evidencia príjemcov.
Živnostníci v hľadáčiku
Šéf finančnej správy upriamil pozornosť na živnostníkov. Je ich 550-tisíc, pričom 212-tisíc z nich má nulové dane a 150-tisíc platí daň do tisíc eur.
Riešením podľa neho môže byť minimálna daň, napríklad vo výške tisíc eur. Alebo príjmové benchmarky, ktoré podľa neho fungujú napríklad v Rakúsku a tak je zrejmé, koľko zarába typická kaderníčka.
Predstaviť si vie aj zdaňovanie nárastu majetku, ak jeho rast nezodpovedá príjmom. To určite dáva zmysel a postihnúť by to mohlo nielen obchádzanie platenia daní, ale aj inú trestnú činnosť. Otázkou však je, ako „daňováci“ zareagujú, ak živnostník vysvetlí vysoký majetok tak, že si iba požičal od sestry či manželky.
Pri údajne nízkych daniach živnostníkov treba dodať, že mnoho z nich už platí odvody z takzvaného minimálneho vymeriavacieho základu. Teda z vyššieho základu, než je ich reálny príjem. Po zavedení sociálnych mikroodvodov navyše budú mať mnohí živnostníci podľa prepočtov Forbesu vyššiu efektívnu sadzbu ako najvyšší ústavní činitelia.
Existujú dva pohľady na živnostníkov. Ten prvý hovorí, že platia nižšie dane ako bežní zamestnanci. Na druhej strane ide o ľudí, ktorí si sami našli prácu. Ich zdanlivo nízky príjem môže odrážať ekonomickú realitu regiónu. Bratislavskí úradníci či politici nedokážu celkom pochopiť, z akých malých peňazí sa dá vyžiť.
Najmä v chudobnejších regiónoch platí, že ak živnostníci nezvládnu platiť zvýšené odvodové zaťaženie a ešte aj prípadnú minimálnu daň, skončia. Vo výsledku sa môže stať, že si nenájdu vyššie zdaňovaný trvalý pracovný pomer, ale skončia na úradoch práce.
Je dôležité, aby predstavitelia štátu nevnímali živnostníka ako problémový element v krajine, kde vláda míňa viac ako vyberá na daniach. Živnostník je človek, ktorý nezaťažuje sociálny systém, ale naopak prispieva k tvorbe HDP.
Otáznik do budúcnosti?
Výrazná konsolidáciu potrebuje Slovensko aj preto, že koalícia vypláca štedré 13. dôchodky všetkým starobným penzistom. Aj tým, ktorí dostávajú penzie vyše tisíc eur. Všeobecný problém je, že sociálne dávky dostávajú aj bohatí.
Aj na samotnej konferencii Fico zopakoval svoj dlhodobý argument: „Ak títo ľudia robili za 800 eur vo fabrikách, tak boli dobrí. Ak majú dostať 13. dôchodok, tak zavadzajú.“ Ešte dodal, že nesiahne na druhý pilier, hoci preň doplácame do Sociálnej poisťovne 1,3 miliardy ročne a „kŕmime správcovské spoločnosti“.
Určite by sme našli výhrady k správcovským spoločnostiam, no tváriť sa, že 1,3 miliardy ide im, je neférové. Podstatná časť ide na súkromné úspory ľudí. To sú dôchodkové úspory, ktoré nie sú závislé na demografickom vývoji a odbremeňujú systém do budúcnosti.
Objem zárobkov sporiteľov v druhom pilieri by mohol byť vyšší, keby práve Ficove vlády nepresúvali ľudí do „bezpečných“ dlhopisových fondov a neprikázali DSS-kám doplácať straty v šesťmesačnej porovnávacej báze, čo znamenalo nútené výpredaje ziskových, no rizikových aktív.
Ekonómovia vedia, že najlepší stimul na vyšší výber daní a odvodov je ekonomický rast. No práve tu Slovensko dlhodobo zaostáva za susedmi.
Od júla 2006, teda za posledných 19 rokov boli až 14 rokov pri moci vlády Smeru. To je dlhé obdobie, ktoré sa dá využiť napríklad na odvážne reformy a uvoľnenie rúk ekonomike, aby rástla. Alebo sa utápať v žiali pre kritiku podnikateľov, odborníkov, samospráv a najnovšie aj odborov. To druhé je nielen neúčinná terapia, ale, ako vidieť v účte za konsolidáciu, aj pomerne drahá.
