Zbrojárskemu biznisu na Slovensku sa darí. V roku 2024 domáce zbrojovky vyviezli armádny materiál v rekordnej hodnote jednej miliardy. Kto u nás najviac profitoval z obchodu so zbraňami?
Len pre kontext, Československo má za sebou bohatú zbrojársku históriu – v minulosti v Prešporku, dnešnej Bratislave, vyrástli také ikonické podniky ako Patrónka či Dynamitka. Od druhej polovice 50. rokov 20. storočia, ako píše Richard Kister v publikácii Zbrojný priemysel na Slovensku, v Československu začali výdavky na zbrojenie rapídne narastať. Za zvýšenie zbrojnej produkcie mohla najmä eskalácia studenej vojny medzi Východom a Západom.
„Jej ťažisko sa pre nebezpečenstvo napadnutia jednotlivých objektov zbrojného priemyslu na území Čiech pritom presunulo na Slovensko, najmä do oblasti Považia,“ píše Kister. Ako píše denník Pravda, zbrojenie počas socializmu dosiahlo svoj vrchol v roku 1987, keď zbrojná výroba tvorila štyri percentá vtedajšieho HDP. Veľké množstvo dobových podnikov síce po revolúcii prešlo transformáciou, odkaz zbrojárskeho priemyslu v určitých lokalitách však pretrval.
V modernej histórii Slovenska došlo k naštartovaniu zbrojárskej produkcie, pochopiteľne, po roku 2022, teda po invázii Ruska na Ukrajinu. Na ilustráciu len niekoľko dát. V roku 2010 tvoril vývoz zbraní na Slovensku „balíček“ v celkovej hodnote 10,5 milióna eur.
V roku 2024 táto hodnota narástla na rekordných 1,15 miliardy eur. To už je množstvo exportovaných zbraní v porovnaní s HDP na úrovni 1,1 percenta. Kto teda zarába na zbrojárskom biznise najviac? A prečo podľa experta na zbrojársky priemysel fenomén rastúceho exportu zbraní narazí na nové trendy?
Impérium českého zbrojára
Najvýraznejším hráčom medzi slovenskými zbrojovkami je jednak štát, ale aj závody českého podnikateľa Michala Strnada. Ten podľa českého Forbesu disponuje majetkom 230,5 miliardy českých korún (približne 9,5 miliardy eur) a v tohtoročnom rebríčku najbohatších Čechov sa umiestnil na štvrtom mieste. Magazín Euro dokonca Strnada vo svojom rebríčku otituloval ako najbohatšieho Čecha s majetkom takmer 13,5 miliardy eur.
Strnadovou vlajkovou loďou biznisu je Czechoslovak Group, známa najmä pod kratším označením CSG Group. Gro Strnadovho biznisu tvorí najmä strojársky priemysel. Patria sem aj firmy zo segmentu mobility, letectva, železníc, ale dôležitú pozíciu majú predovšetkým zbrojárske a bezpečnostné firmy.
Foto: Anna Kovačič
Pod CSG Defence patrí dokopy dvanásť firiem a podľa webu spoločnosti ročne dosahujú obrat tri miliardy dolárov. Konkrétne patrí do produktového portfólia zbrojára najmä výroba terénnych vozidiel, radarov, ale napríklad aj munície rôznych kalibrov.
Strnadovo impérium sa rozprestiera naprieč európskymi štátmi ako napríklad Španielsko, Taliansko, Poľsko či Srbsko. Podniky patriace pod CSG však pôsobia aj v Indii či Spojených štátoch. Dôležitá časť biznisu patrí aj pod krídla divízie CSG Defence, ktorá je výrazne aktívna aj na Slovensku.
Slovenská stopa
Slovenská vetva Strnadovho podnikania patrí pod značku MSM Group, v ktorej CSG Defence ovláda 80,2 percenta. Zvyšok firmy si rozdelili menší spoločníci. Aktuálne najziskovejším podnikom podľa dostupných hospodárskych výsledkov je závod VOP Nováky, ktorý produkuje napríklad ručné granáty, mínometnú a delostreleckú muníciu, protitankové riadené strely či zapaľovače pre delostrelecké a mínometné systémy.
Denník E uvádza, že majoritná časť produkcie zbrojovky je určená práve pre Ukrajinu. Podľa denníka ide až o 70 percent ročnej produkcie. Ekonomické ukazovatele zbrojovky majú posledné roky skokovo stúpajúcu tendenciu. Zatiaľ čo ešte v roku 2021 bola v strate takmer štyri milióny eur, posledné roky už v zisku a obrate raketovo vystrelila.
TASR
Raketový skok
Medziročne v tržbách poskočila z takmer 131 miliónov eur v roku 2023 na 260 miliónov v roku 2024. Zisk za minulý rok eviduje 91,9 milióna eur, čo je skok oproti predminulému roku o viac ako 40 miliónov eur. Spoločnosť sa aj vďaka týmto číslam stala súčasťou tohtoročného rebríčka Forbes Top 50 najdôležitejších firiem Slovenska.
Zdá sa, že podnik v podobnom pozitívnom duchu vidí aj aktuálny rok. „V roku 2025 spoločnosť očakáva na základe podpísaných zmlúv a objednávok pozitívnu ebitdu (hrubý zisk pred odpočítaním odpisov a úrokov – pozn. red.) a výsledok hospodárenia. Tržby a ziskovosť sa v roku 2025 vyvíjajú lepšie, ako sa predpokladalo,“ maľuje svetlé zajtrajšky firma v poslednej výročnej správe.
Ruka v ruke so štátom
Spolu so štátom „strnadovci“ vlastnia aj ZVS holding, ktorý produktovo cieli na výrobu munície a zapaľovačov. Z hľadiska tržieb si zbrojovka polepšila z 80 na takmer 120 miliónov eur. Rast zaznamenal zisk, a to zo šiestich na takmer 12 miliónov eur.
Pod Strnadovu zbrojársku vetvu na Slovensku MSM Group ešte patrí aj podnik Vývoj Martin, s výnosmi vyše 19 miliónov eur (za rok 2024), v zahraničí napríklad závody FMG Granada (Španielsko), 14. oktobar (Srbsko), MSM Walsrode (Nemecko) a ZVI (Česká republika).
Na Slovensku je Strnad ešte aktívny aj cez spoločnosť MSM Land Systems (výnosy za rok 2024 vyše 77 miliónov eur), ktorá opravuje a servisuje špeciálnu armádnu techniku.
Štátne zbrojovky
Svoj kus sektora má pod krídlami aj štát. Zbrojovka Konštrukta – Defence, známa napríklad vďaka húfnici Zuzana, patrí do portfólia štátneho holdingu DMD Group a dlhodobo vykazuje výnosy v rádoch desiatok miliónov eur. Do skupiny štátnych podnikov patria aj ďalšie zbrojárske podniky, ako ZTS Špeciál či už spomínaný ZVS holding, v ktorom má štát polovičný podiel.
ZTS Špeciál vykázal za minulý rok obrat vyše 22 miliónov eur oproti 15 miliónom spred dvoch rokov. Naopak, akousi „čiernou ovcou“ zo štátneho portfólia zbrojoviek bola na základe hospodárskych výsledkov Konštrukta – Defence. Teda aspoň donedávna. V roku 2024 síce výrazne klesla tržbami, a to z takmer 50 miliónov eur na približne 32 miliónov, polepšila si však v zisku.
Konštrukta-Defence. Foto: TASR/Radovan Stoklasa
Hrubý zisk jej minulý rok stúpol zo 440-tisíc na 2,4 milióna eur. V čase nižších hospodárskych výsledkov v predchádzajúcich rokoch médiá informovali, že za pokles výsledkov mohlo najmä meškanie výroby samohybných húfnic Zuzana 2. Podľa čerstvej výročnej správy boli „pre zákazníka Ministerstvo obrany Ukrajiny odovzdané štyri kusy v roku 2024 v rámci plnenia kontraktu na dodávku 16 kusov húfnic Zuzana 2, uzavretého v roku 2023“.
Podľa aktuálnych plánov má vo výrobe húfnic pokračovať závod aj v roku 2025. Vo výročnej správe sa uvádza, že má byť ukrajinskému rezortu obrany odoslaných ešte 10 kusov.
Samohybná húfnica Zuzana. FOTO: SITA, Tomáš Somr
Nový majiteľ
Okrem miliardára Michala Strnada je aktívny v zbrojárskom biznise na Slovensku aj ďalší český podnikateľ, a to Martin Drda, ktorý ovláda holding STV Invest.
Biznismen, ktorý sa tento rok umiestnil v českom rebríčku Forbesu najbohatších Čechov s majetkom takmer 30 miliárd českých korún (vyše miliardy eur), odkúpil od rodiny Rosinovcov podnik Matador Industries. Po novom nesie názov STV Machinery. Firma pod novým vedením oznámila investíciu do technológií závodu, ale aj výroby bojových vozidiel.
Tržby v rokoch 2023 a 2024 sa držali okolo 27 miliónov. Podľa šéfa zbrojovky Mária Chudého stojí podnik na dvoch pilieroch – tak na civilnej, ako aj defence výrobe. Produkcia je v rámci dvoch segmentov rozdelená rovnomerne na polovicu.
„Stratégia firmy je dlhší čas držať 50 percent civilnej výroby a 50 percent defence. Je to z toho dôvodu, že na trhu sa môže stať čokoľvek a jeden sektor môže byť silnejší či slabší, nechceme byť na sto percent odkázaní len na jeden sektor. V budúcnosti tak chceme pokračovať v stratégii – produkovať polovicu civilnej výroby a druhú polovicu pokrývať zbrojárskymi projektmi,“ prezradil o taktike firmy v minulosti pre Forbes Chudý.
Generálny riaditeľ Matador Industries. Foto: Miro Nôta
Trochu iní zbrojári
V segmente zbrojárstva je aktívna aj bratislavská firma Aliter Technologies. Tá nie je typickou zbrojárskou firmou a cieli najmä na informačné a komunikačné systémy. Ako prvá získala na Slovensku kontrakt s NATO a jej portfólio ponúka riešenia pre cloud, kybernetickú bezpečnosť, taktickú komunikáciu, ale aj drony či monitorovaciu vzducholoď.
„Boli sme na Slovensku prvá firma, ktorá mala kontrakt s NATO, a odvtedy sme so Severoatlantickou alianciou uzavreli viac ako tridsiatku kontraktov,“ prezradil pre Forbes v minulosti generálny riaditeľ firmy Ján Grujbár.
Power Room Aliteru Foto: Gabor Kanovits
Aliter Technologies patrí podnikateľom Petrovi Dostálovi a Milanovi Kristínovi. Práve Dostál je nováčikom v aktuálnom rebríčku Najbohatších Slovákov podľa Forbesu. Silný dopyt po systémoch a produktoch Aliteru bol viditeľný hlavne v období od roku 2021 do roku 2023, keď firma s tržbami výrazne narástla.
Za tieto dva roky Aliteru vzrástli tržby z 27 na 65 miliónov eur. Za minulý rok utŕžili takmer 55 miliónov eur, zatiaľ čo zisk bol viac ako desať miliónov.
Ján Grujbár z Aliter Technologies. Foto: Gábor Kanovits
Menší hráči
Medzi hlavných hráčov v zbrojárskom biznise aktuálne patria českí podnikatelia či štát, no na Slovensku sú v sektore aktívne aj ďalšie závody. Turecká spoločnosť Repkon odkúpila vlani tradičný trenčiansky podnik Trens SK, ktorý sa dostal do konkurzu.
V hlavnom meste Slovenska má svoju fabriku aj rakúska firma Glock, zaoberajúca sa výrobou pištolí. Tržbami sa posledný rok dotkla 30 miliónov eur a zisk za minulý rok vykázala okolo 1,5 milióna eur.
Medzi menších zbrojárov na Slovensku patrí aj firma Grand Power zo Slovenskej Ľupče. Výrobca samopalov a pištolí patrí podnikateľovi Jaroslavovi Kuracinovi, ktorý bol v minulosti spájaný aj s kontroverznou stranou Mariana Kotlebu ĽSNS.
Nové trendy
Otázne je, kam sa bude uberať export a produkcia slovenských zbrojoviek a či sektor opäť prekročí miliardový míľnik vývozu. Podľa bezpečnostného analytika Vladimíra Bednára ide o komplikovanú problematiku. „Na slovenskom trhu, respektíve na európskom zbrojnom trhu môžeme sledovať dva trendy,“ myslí si expert.
Podľa Bednára súčasná produkcia zbrojných systémov pre ukrajinské ozbrojené sily, ktoré spotrebujú najväčšie percento európskej produkcie zbraní, sa presúva smerom na Ukrajinu a bude sa v aktuálnych lokáciách znižovať. Tento trend povedie k tomu, že sa bude utlmovať export zbrojného tovaru na Ukrajinu.
Po lopate povedané: Ukrajina bude vyrábať viac pre seba a bude sa menej spoliehať na zahraničný dovoz „Druhým trendom je, že dochádza k zvyšovaniu výdavkov na modernizáciu ozbrojených síl v európskych krajinách,“ vraví Bednár. „Keď hovoríme o exporte, môžeme predpokladať, že bude klesať,“ dodal.
Expert si myslí, že krajiny patriace do NATO budú v dôsledku možnej hrozby zo strany Ruskej federácie myslieť najmä na modernizáciu vlastných ozbrojených síl. Tým sa teda môže znížiť export na Ukrajinu.
