Kedy začal ľudí tak veľmi ovládať hnev? Neviem ako vy, no ja každý deň počas interakcie s ostatnými vidím čoraz viac úzkosti, hnevu a agresie. Ak si myslíte, že táto znepokojujúca zmena je na vzostupe, tak máte pravdu.
Na pracoviskách sa totiž čoraz častejšie objavuje hnev a s ním súvisiace správanie. Až 62 % pracovníkov uvádza, že najmenej raz mesačne narazia na nezdvorilosť, a 75 % zamestnancov tvrdí, že v minulosti zažilo šikanu. Dva milióny amerických pracovníkov ročne informuje, že sa stali obeťami násilia na pracovisku.
Inšpirujte sa: Takto zostávajú úspešní ľudia pokojní a odolávajú stresu
David Brooks, novinár z New York Times, nedávno navrhol, aby historici definovali našu éru ako tú, v ktorej ľudí prenasleduje strach v politike, médiách a spoločnosti. Brooks uvádza: „Strach prichádza v noci. No napokon, ráno sa musíte zobudiť, vstať z postele a splniť svoje úlohy.“
Ľudia prinášajú tieto pocity strachu do práce, kde ich rozhorčenie znásobuje neistota, ale i stres z nestálosti, neistoty, zložitosti a nejednoznačnosti. Ako môže byť niekto, kto sa už dlhšie obáva, že ho nahradí akýsi algoritmus, počas pracovného dňa optimistický? Ako dokáže zvládnuť „obyčajný stres“? Je lákavé stiahnuť sa do kúta a zlostne vrčať na svet tak, ako to robíme na sociálnych sieťach.
Nemôžete za to vy, môže za to evolúcia
Nespravodlivý úsudok alebo sarkastická poznámka spúšťa v ľudskom mozgu autonómne reakcie, ktoré sa formovali v minulosti a sú potrebné na prežitie. Podvedomie však nedokáže rozlišovať medzi skutočnými a vymyslenými hrozbami. Keď teda potlačíte svoju reakciu, buď to pre etiku či strach, tak autonómny nervový systém vyšle nebezpečný signál. Výsledkom je úzkosť, teda strach z budúcej hrozby. Tá vytvára napätie, znepokojené myšlienky a fyzické reakcie, napríklad zvýšený krvný tlak. Nie vždy je to logické, no je to fyziologická realita.
Nepodceňujte vplyv stresu, zmien a izolácie.
Toto spôsobujú vášmu mozgu a telu
Nevyriešená úzkosť vedie k hnevu. Ide o emocionálnu reakciu na niekoho alebo niečo, čo vám podľa vás úmyselne škodí. Hnev vzniká z frustrácie alebo je reakciou na správanie, napríklad nezdvorilosť či šikanu, a okrem toho spôsobuje agresiu. Tá reaktívna je behaviorálnym prejavom hnevu. Snaží sa ublížiť ostatným. Potlačený hnev a potlačená agresia môžu viesť k depresii či srdcovým ochoreniam.
Zlyhanie, slabý výkon spoločnosti a dokonca i extrémne zmeny na pracovisku môžu viesť k tomu, že bude tento cyklus pokračovať. Toxický reťazec strachu, úzkosti, hnevu a agresie môže na pracovisku spôsobiť zníženie produktivity, pretože ľudí psychicky a dokonca i fyzicky vyčerpáva.
Prerušte toxický reťazec
Je nemožné vylúčiť stres z pracoviska úplne. Môžeme však ľudí vybaviť emocionálnymi a behaviorálnymi zručnosťami, aby dokázali prerušiť cyklus stresu a aby sa vďaka odolnosti dostali späť do hry. Keď sa jedinci takejto odolnosti priúčajú, tak dokážu ostať produktívni, a to aj v prípade, že narazia na negatívnych ľudí alebo udalosti.
Ako lídri by ste mali vytvoriť správne podmienky tým, že sa sami stanete odolnejšími a vlastným tímom poskytnete všetky potrebné nástroje, vďaka ktorým by mohli byť taktiež odolnejší. Tieto štyri zručnosti môžu mať veľký vplyv v akomkoľvek prostredí:
- Urobte z pracoviska bezpečnú zónu. Bezpečné pracovisko je podporné, umožňuje zamestnancom robiť chyby, podporuje dobrú komunikáciu a všeobecne sa v ňom ľudia cítia bezpečne. Rovnako ako fyzické bezpečie aj to psychické je lokálnym problémom. Úlohou každého manažéra je podporovať ho v tíme. To neznamená, že by sa nemali vyskytnúť žiadne problémy. Znamená to, že treba konflikt rozpoznať a riešiť ho takým spôsobom, vďaka ktorému sa budú ľudia cítiť bezpečne.
- Prerušte reťazec za pomoci emocionálnej inteligencie. Keď sa zastavíte, aby ste dokázali rozpoznať svoje emócie (alebo tie, ktoré práve prežívajú vaši kolegovia), tak pozastavíte toxický reťazec a získate čas potrebný na to, aby ste prišli s dobre premysleným riešením.
- Siahnite po zvedavosti. Keď zmeníte svoj postoj k problému a radšej ho budete zvedavo skúmať a hľadať možné riešenia, tak tým presúvate svoju neurologickú aktivitu z amygdaly do frontálneho laloka, v ktorom vám výkonné funkcie umožnia zvážiť problém z úplne iného pohľadu. Bonusom je, že vás takáto mozgová aktivita odmení zvýšenou tvorivosťou a pôžitkom.
- Naučte sa jazyk. Slová sú dôležité. A nejde len o to, čo hovoríte, ale tiež o to, akým spôsobom to hovoríte. Naučte sa slová a reč tela, ktoré znižujú pocit ohrozenia.
Tieto štyri techniky predstavujú základné zručnosti odolnosti. Zároveň slúžia ako stratégie pre zvládnutie náročných situácií na pracovisku. Strach a úzkosť sú na vzostupe. Budovanie odolnosti pripravuje zamestnancov na prispôsobenie sa a zvládanie stresu. Súčasne si budú vedieť poradiť s výzvami a pokladať ich za príležitosť pre svoj rast.
Prispievateľka Jan Bruce píše pre Forbes.com o strese na pracovisku.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
