Prezidentka Zuzana Čaputová bola špeciálnou hostkou na podujatí Forbes Women Summit. Pred plným hľadiskom reduty Slovenskej filharmónie sa s bývalou hlavou štátu rozprávala šéfredaktorka Forbes Slovensko Lucia Okšová a šéfredaktor Forbes Česko Zdravko Krstanov.
LO: Počas vášho úradovania v prezidentskom paláci sa svetom prevalila vlna covidu, prišla energetická kríza, vysoká inflácia, vypukla vojna na Ukrajine. Za päť rokov ste zažili piatich rôznych premiérov. To je viac ako dosť. Vďaka čomu sa vám to všetko podarilo zvládať?
Ako prezidentka som nemala na výber. Musela som to všetko zvládať čo najprofesionálnejšie. S pokojom, ľudskosťou a nadhľadom. Mnohé krízy, ktoré sme zažívali, boli pre nás niečím úplne novým. V pozícii prezidentky bez exekutívnych právomocí je reagovať na podobné krízy naozaj výzvou. Podobne náročné chvíle prídu aj vtedy, keď v susednom štáte vypukne vojenská agresia a vy ste v pozícii hlavnej veliteľky ozbrojených síl.
Popritom ste však naďalej ženou a matkou. Život vám prináša rôzne výzvy. Uprostred každej zložitej situácie však stojíte vy ako človek. V ťažkých chvíľach mi pomohla jedna zenová myšlienka, ktorá znie: „Na ceste som nevidel nič, ale dýchal som. A čokoľvek som dýchal, bol čas.“ Okolnosti života neovplyvníte. Vždy je dôležité ustáť tie bezprostredne najbližšie chvíle. V živote sa striedajú ťažšie časy s obdobiami rozletu, snívania a plánovania. Prijímať treba oboje. Z ťažších časov som sa snažila načerpať múdrosť a z radostných silu do ďalších chvíľ.
Marek Mucha pre Forbes Slovensko
ZK: Mnohé udalosti, ktorým ste počas vášho vládnutia zažili, boli úplne bezprecedentné. Popritom ste museli čeliť vyjadreniam na vašu osobu, ktoré prekračovali hranice slušnosti. Čo bolo počas tohto obdobia vaším bezpečným útočiskom ?
Je to nepochybne rodina. Pomohol mi môj domov – partner, dve dcéry aj širšia rodina. V mojom živote hrá veľkú rolu aj spiritualita. Častokrát som však pociťovala strach. Hlavne po vypuknutí vojny na Ukrajine, keď som sa musela ako žena, matka a veliteľka ozbrojených síl pripravovať na tie najhoršie stratégie. Je prirodzené mať obavy a nemať odpovede na všetky otázky. Je normálne cítiť strach a zodpovednosť, keď sa vo verejnom priestore útočí na vás a vaše deti. Pomohlo mi aj neustále si pripomínať, prečo to všetko robím.
Kandidovať som sa rozhodla s čistým a poctivým cieľom pomôcť Slovensku. To mi pomáhalo prekonávať najťažšie chvíle. Ak máme na začiatku pevné základy vo forme úprimnej motivácie, tak je pevná aj celá nadstavba. Nech sú okolnosti akékoľvek, naše poslanie vydrží.
LO: V jednom rozhovore ste povedali, že odvaha nie je neprítomnosť strachu, ale rozhodnutie ísť ďalej napriek nemu. V akej situácii ste potrebovali poraziť strach?
Daných situácií bolo vzhľadom na okolnosti veľmi veľa. Náročné boli najmä chvíle, keď som potrebovala verejne vyjadriť svoj postoj a vedela som, že časť ľudí si moje slová ani nevypočuje a vopred ich odsúdi. A to platilo aj pri záležitostiach, ktoré sa týkali bezpečnosti štátu. Čelili sme viacerým bezprecedentným výzvam, na ktoré sme museli reagovať správne a v medziach ústavy. Pomohlo mi však vedomie, že do volieb som išla s cieľom slúžiť Slovensku. V službe si okolnosti nevyberáte. Ak som sa rozhodla pre službu, tak musím prijať všetky okolnosti, ktoré so sebou prináša.
ZK: Dokázali ste sa počas výkonu funkcie odosobniť od roly prezidentky? Ľudia do vás často projektujú frustráciu, fungujete ako akýsi štít a prvá styčná osoba. Dokázali ste sa od týchto útokov odosobniť?
Je dôležité byť si vedomý svojich hraníc a aj hraníc svojej kompetencie. Ľudia od vás ako od prezidentky očakávajú veľa, a to najmä v čase kríz. Nikto po večeroch nečíta ústavu a neopakuje si limity prezidentských kompetencií. A tie sú v exekutívnej rovine takmer nulové. Ako ženy pôsobíme počas života vo viacerých rolách a všetky tieto roly sú našou súčasťou. Je dôležité sa vedieť pozorovať aj poza tieto roly, vnímať sa ako celok a mať dohľad sama nad sebou.
LO: Lídri firiem často hovoria o osamelosti v ťažkých rozhodnutiach. Napriek početným členom tímu je konečné rozhodnutie vždy na lídrovi. Pociťovali ste to aj vy?
Áno, prezidentský úrad je solitérna pozícia. Aj keď máte okolo seba silný tím, rozhodovať sa musíte sama. Pomáhalo mi uvedomiť si, že samota je v istom zmysle daň za nezávislosť. Svoj mandát som mohla vykonávať nezávisle. Jediné, čo ma viazalo, bol prezidentský sľub. Okrem neho som nebola zaviazaná nikomu a ničomu.
ZK: Často sa vraciate k vašej prvotnej motivácii, pre ktorú ste sa rozhodli kandidovať. Podarilo sa vám Slovensku pomôcť?
Som vďačná za to, že sa nám s mojím tímom podarilo dosiahnuť veci, na ktoré som mala kompetencie. Podarilo sa mi reprezentovať krajinu, získať investície, strážiť ústavnosť a iniciovať mnohé systémové zmeny v oblasti práv žien a ochrany životného prostredia. Všetky tieto veci sa už možno stratili medzi inými emotívnejšími udalosťami. Do politiky som chcela priniesť skúsenosť, že sa dá robiť aj ľudsky, a že do verejného a politického priestoru patríme aj my ženy. Ak to niekoho inšpirovalo, tak sa mi svoj cieľ podarilo naplniť.
LO: Ako ste sa vysporiadali s frustráciou z toho, že v úrade prezidentky je občas nutné mlčať?
Vedieť mlčať je dôležité aj v osobnom živote. Sme presýtení podnetmi a informáciami. Aj v medziľudských vzťahoch by nám pomohlo, keby sme sa naučili viac počúvať ako hovoriť. Ako držiteľ verejnej moci musíte vaše slová zvažovať mnohonásobne viac. Mediálne vyjadrenia sú plné nezvládnutých emócií, ktoré majú obrovský vplyv na spoločnosť.
SITA/Diana Černáková
Ak nezvážite dosah svojich slov, môžete ľudí vystrašiť. Vystrašení ľudia sa potom ľahšie manipulujú. Nie každý si túto zodpovednosť uvedomuje a je ochotný ju znášať. Vždy je lepšie vydať jedno zodpovedné stanovisko, ako záplavu emocionálnych výlevov. Ak to politik nedokáže, znamená to, že nezvládol ani to najdôležitejšie – prevziať moc sám nad sebou.
ZK: Prekvapili vás počas pôsobenia v úrade nejaké zistenia o ľuďoch a Slovensku?
Potvrdilo sa mi to, čo som už tušila. Prezidentská funkcia umožňuje spoznať veľa rôznorodých ľudí a odborníkov. Táto skúsenosť mi potvrdila kvalitu ľudí na Slovensku. Ľudia z každého kútu Slovenska pôsobiaci v rôznych profesiách majú obrovský potenciál. Nesmieme ním však plytvať.
LO: Ktorý konkrétny moment úradovania alebo kampane vám aj po rokoch vyčarí úsmev na tvári?
Úsmevných momentov bolo veľa a v rámci diskrétnosti ich radšej nebudem konkretizovať. Najkrajšou časťou úradovania však bola už spomínaná hrdosť na Slovenky a Slovákov. Organizovali sme viacero biznisových či diplomatických summitov, počas ktorých sme sa snažili stavať mosty medzi slovenským a zahraničným biznisom a vedou. Zo Slovenska mnohokrát prichádzali unikátne nápady či projekty, o ktoré mala druhá strana záujem. Rada spomínam aj na stretnutia v malých obciach so skvelými starostami či predstaviteľmi mimovládneho sektora.
LO: Vaše pôsobenie v úrade sa vyznačovalo slušnosťou, diplomaciou, empatiou a ľudskosťou. Do akej miery ste si ako prezidentka mohli dovoliť prekročiť štandardy či bezpečnostné odporúčania? V spoločnosti zarezonovala najmä fotografia, na ktorej materinsky objímate Romana Samotného, majiteľa podniku Tepláreň, kde pri útoku v roku 2022 zomreli dvaja mladí ľudia. Išlo o intuitívne rozhodnutie?
Pravidlá a logistiku treba rešpektovať najmä pri slávnostných úkonoch. V mnohých situáciách však konáte sami za seba. Politiku aj diplomaciu je možné vykonávať s ľudskosťou. Akákoľvek líderská pozícia si vyžaduje predovšetkým rozhodnosť, odvahu a pragmatizmus. Som však presvedčená, že v časoch, keď je svet zranený, k týmto vlastnostiam musíme pridať aj empatiu a súcit. Politika je služba a na druhej strane sú vždy ľudia so svojimi pocitmi. Odvaha a ľudskosť sa vôbec nevylučujú.
SITA/Branislav Bibel
Žijeme v čase globálnych kríz. Podstatná časť spoločnosti prežíva úzkosť a strach, čo má čiastočne za následok polarizáciu a radikalizáciu. Zdá sa, že nám neostáva voľná kapacita na dobré správy. Práca s negatívnymi informáciami, teda strašenie či pomenovanie vinníka, je zatiaľ úspešným modelom v politike, najmä tej populistickej. Na Slovensku však fungujú viaceré inštitúcie či organizujú sa podujatia, ktoré poukazujú na skutočný potenciál našej krajiny. Nedávno som sa zúčastnila podujatia Eset Science Award, kde som spoznala vedcov, ktorí robia svetovú vedu. Treba jednoducho ukázať svetu poklady, ktoré tu máme.
LO: Ako spätne vnímate rozhodnutie znovu nekandidovať a nepokračovať v prezidentskom úrade? Ako plánujete využiť veľký spoločenský kapitál, ktorý aj naďalej máte?
Rozhodnutie nekandidovať nebolo nepremyslené. Snažila som sa zohľadniť situáciu v krajine a zároveň svoje pocity. Na začiatku sme spomínali kumuláciu kríz počas môjho mandátu, v ktorých som dennodenne žila päť rokov. Výkon mandátu mal vplyv aj na mojich najbližších. Bola som si vedomá toho, že by som už nebola schopná vykonávať takú zodpovednú prácu v rovnakom tempe a kvalite, ako som sa snažila počas prvého mandátu.
Prezidentská funkcia je úzko spätá s charakterom jej nositeľa. Keby som pokračovala, stala by som sa karikatúrou samej seba. Musela som povedať nie a snažiť sa využiť potenciál niekde inde. Naďalej mám veľa príležitostí rozvíjať ho na podujatiach a prednáškach na Slovensku aj v zahraničí. Pripravujeme aj nadáciu, ktorá sa bude zameriavať na spoločnosť na Slovensku.
ZK: Keby ste sa mohli so všetkými terajšími poznatkami a skúsenosťami vrátiť späť v čase do obdobia pred vaším prvým mandátom, rozhodli by ste sa zložiť sľub a nastúpiť do úradu?
Všetko je tak, ako má byť. Aj vtedy som sa rozhodovala s určitým množstvom informácií. Klásť si takúto otázku by bolo nefér voči rozhodnutiam.
LO: Čo by ste na záver odkázali ženám?
Majme odvahu vstupovať do nových oblastí, ktoré sú dnes doménou mužov. Pomôžeme tým aj nasledujúcim generáciám dievčat a žien. Máme tendenciu spochybňovať sa a klásť na seba obrovské nároky. Svet, ktorý je traumatizovaný a zranený, však veľmi potrebuje našu unikátnu životnú skúsenosť. Buďme si navzájom nápomocné a spolupracujme aj s mužmi, ktorí tomu rozumejú a ktorí sa nás neboja. Pred mnohými rokmi som mala kanceláriu na starej radnici v Pezinku. Boli v nej mená všetkých starostov a primátorov od stredoveku až po súčasnosť. Pamätám si, že som sa na ne pozerala s myšlienkou, že by bolo fajn, keby medzi nich pribudla aj nejaká žena. Na našom území som sa s odstupom takmer 240 rokov po Márii Terézii stala druhou ženou, ktorá plnila rolu hlavy štátu.
Podujatie Forbes Women’s Summit sa konalo v priestoroch Slovenskej filharmónie v pondelok 20. októbra. Ďakujeme hlavným partnerom aj networking partnerom.
