Richard Branson urobil svoje prvé investície už ako 13-ročný, keď stavil svoje vreckové na dva podniky, ktoré napokon úplne zlyhali – no dostal cenné lekcie, ktoré sa nedajú zaplatiť.
Sir Richard Branson mal 19 rokov, keď s kamarátom z detstva Nikom Powellom spoločne založili to, čo sa neskôr stalo medzinárodným konglomerátom Virgin Group. Písal sa rok 1970 a dvojica tínedžerov zvolila názov „Virgin“ pre svoj zásielkový obchod s hudobnými platňami ako drzý odkaz na ich neskúsenosť v biznise.
Nasledovali predajne nahrávok Virgin – Virgin Megastore a Virgin Games – všetko v priebehu prvých dvanástich rokov. Potom v roku 1984 odvážne založili aj leteckú spoločnosť Virgin Atlantic.
V súčasnosti prepraví ročne 5,6 milióna cestujúcich a dosahuje tržby 4,4 miliardy dolárov. Branson neskôr rozbehol aj sieť fitnescentier Virgin Active, aplikáciu na športové stávkovanie Virgin BET, Virgin Mobile, Virgin Hotels a spoločnosť pre vesmírnu turistiku Virgin Galactic.
Ako sa mu podarilo vybudovať toto miliardové impérium, ktoré dodnes nesie v svojom názve odkaz jeho niekdajšej neskúsenosti?
Celé to začalo veľmi nezvyčajne.
Foto: Virgin GalacticFoto: Virgin Galactic
Posádka plánovanej Misie Unity 22 s Richardom Bransonom (tretí sprava)
Niekoľko Bransonových projektov v priebehu rokov zlyhalo alebo ich predal – vrátane Virgin Records, ktorú s ťažkým srdcom predal v roku 1992 za miliardu dolárov, aby udržal Virgin Atlantic nad vodou. Dnes Branson dohliada na 40 spoločností Virgin pôsobiacich v 35 krajinách a zamestnávajúcich viac ako 60-tisíc ľudí.
Teraz, vo veku 75 rokov a s majetkom odhadovaným na 2,8 miliardy dolárov, si Branson spomína, ako jeho prvé investície – ešte z čias, keď bol tínedžerom na anglickom vidieku – položili základy jeho úspechu a dodnes ovplyvňujú spôsob, akým riadi svoje impérium.
Môžete nám povedať o svojej prvej investícii? Čo to bolo a kedy?
Keď som bol v škole, môj kamarát Nik Powell a ja sme sa rozhodli použiť vreckové na pestovanie vianočných stromčekov. Mysleli sme si, že na nich neskôr zbohatneme.
Na čo si z toho najviac spomínate?
Pamätám si, že to bolo počas školských prázdnin. Nik a ja sme strávili veľa času zisťovaním, ako dlho potrvá, kým stromčeky dorastú do výšky štyroch stôp (približne 120 cm, pozn. red.), a koľko by sme mohli zarobiť. Dohodli sme sa, že prácu a zisk si rozdelíme napoly.
Prečo ste sa rozhodli pre túto investíciu?
Moja mama Eve mala vždy rozbehnutý nejaký zárobkový projekt a jej podnikateľské nadšenie sa na mňa prenieslo. Vďaka nej bolo moje detstvo jedno veľké dobrodružstvo a chcel som zistiť, či dokážem premeniť vreckové na skutočný biznis. Predstava, že si zarobím vlastné peniaze, bola nesmierne vzrušujúca.
Koľko ste do toho investovali a odkiaľ ste vzali peniaze?
Použili sme naše vreckové na kúpu sadeníc. Vypočítali sme si, že vrece semien stálo 5 libier a že by sme mohli predať 400 stromčekov vysokých štyri stopy po 2 libry za kus, čo by nám prinieslo zisk 795 libier. Nebola to veľká suma, ale pre nás to vtedy znamenalo serióznu investíciu.
Zarobili ste niečo?
Nezarobili sme ani penny. Keď sme sa vrátili zo školy na letné prázdniny, zistili sme, že vyrástlo len zopár drobných rastlín – ostatné zožrali králiky.
Nasledujúce Vianoce dostal Nikov brat ako darček andulku, a to nám vnuklo ďalší „skvelý“ podnikateľský nápad – chovať andulky. Presvedčil som otca, aby postavil veľkú voliéru, a vtáky sa rýchlo rozmnožili. Lenže som precenil dopyt po nich v našom okolí, a aj keď si každý, koho som poznal, kúpil dve, stále nám zostalo veľa z nich.
Jedného dňa mi mama povedala, že voliéra bola napadnutá potkanmi, ktoré papagáje zožrali. Až o roky neskôr priznala, že ju nebavilo voliéru čistiť, a tak raz jednoducho nechala otvorené dvierka a všetky uleteli.
Čo ste sa z tejto prvej investície naučili?
Povedzme, že som veľmi rýchlo zistil, že „peniaze na stromoch nerastú“. Bola to tvrdá, ale cenná lekcia – zlyhanie nie je slepá ulička, je to súčasť cesty. Ani jeden z týchto pokusov nám nezarobil, no naučili ma, že ak chceš vybudovať biznis, musíš riskovať, ale zároveň myslieť niekoľko krokov dopredu a pripraviť sa na veci, ktoré nemáš pod kontrolou.
Stromčeky mali dorásť za 18 mesiacov – nikdy sme sa tam nedostali, ale skúsenosť mi ukázala hodnotu dlhodobého myslenia. Dobré veci potrebujú čas. Trpezlivosť, vytrvalosť a radosť z cesty – v tom to celé je. Tiež som sa naučil vážiť si skvelého partnera. Nik a ja sme spolu neskôr založili časopis Student aj Virgin Records. Zostali sme priateľmi na celý život a zažili sme spolu množstvo dobrodružstiev.
Akú radu by ste dali svojmu 20-ročnému ja o investovaní?
Povedal by som si, aby som bol odvážny a hovoril „áno“ príležitostiam, aj keď pôsobia desivo. Na začiatku málokedy človek má všetky informácie či zdroje, ale dajú sa zistiť počas cesty.
Tiež by som si pripomenul, že zlyhanie je súčasť cesty. Každý neúspech – či už to boli vianočné stromčeky alebo andulky – ťa niečo naučí. A predovšetkým by som si poradil dôverovať svojim inštinktom a zamerať sa na budovanie firiem, ktoré prinášajú pozitívny vplyv.
Keď robíš to, čo miluješ, a prinášaš hodnotu druhým, úspech si ťa nájde sám.
Ako by ste opísali svoju investičnú stratégiu dnes? Vyvíjala sa počas vašej kariéry?
Stále verím v odvážne rozhodnutia, no naučil som sa chrániť sa pred rizikom. Na začiatku som do nápadov vkladal všetko, no skúsenosti ma naučili, že je dôležité riadiť riziko, aj keď snívaš vo veľkom. Predaj Virgin Records, aby som zachránil Virgin Atlantic, bolo ťažké rozhodnutie, ale ukázalo mi, že niekedy musíš obetovať niečo, čo miluješ, aby si ochránil väčší celok.
Dnes sa sústreďujem na nápady, ktoré ma nadchýnajú, diverzifikujem medzi rôzne odvetvia a budujem firmy, ktoré majú pozitívny dosah. Môj plán sa vyvíjal, ale duch dobrodružstva zostáva rovnaký.
Článok vyšiel na forbes.com.