„Je to totálny nezmysel!“ prehlásil pred dvoma dekádami slovenský veľkopodnikateľ Juraj Široký, keď ho jedni z najväčších finančných podvodníkov v dejinách Česka označili za človeka, ktorý sa mal popri nich obohatiť na masívnej schéme Harvardských fondov.
Ani po dvoch dekádach sa však nevie zbaviť dedičstva po tejto kauze.
Na začiatok si pripomeňme pozadie jednej z najväčších finančných káuz v dejinách Česka a Slovenska, ktorá otriasla oboma krajinami ešte v 90. rokoch.
Hlavným mozgom celej operácie bol Viktor Kožený, ktorý založil začiatkom 90. rokov Harvardské fondy. Základom celého podvodu sa stali akcie českých a slovenských podnikov, ktoré Kožený získal v kupónovej privatizácii, a to v hodnote zhruba 60 miliárd korún.
Následne mali byť akcie predané cyperským firmám, peniaze sa však po ceste „stratili“ . To však nie je všetko.
Niekdajším likvidátorom sa stal Koženého kamarát Boris Vostrý, ktorý mal zhruba tretinu z tohto majetku, za asi 10 miliárd korún predať firmám, ktoré mu boli blízke. A aj tieto peniaze sa „vyparili do vzduchu“ .
Podľa neskoršieho likvidátora fondov, Zdenka Častorála, sa mala časť z týchto peňazí, zhruba vo výške 1,5 miliardy slovenských korún, ocitnúť na Slovensku.
Podľa neho sa mala rozptýliť do množstva firiem, ktoré kontrolovala Širokého investičná spoločnosť Druhá strategická.
Keď Kožený Širokého obvinil, že veľkú časť majetku z Harvardov spreneveril práve slovenský veľkopodnikateľ, ten to vehementne popieral. Ani po dvoch dekádach však nemá tento člen rebríčka Najbohatších Slovákov podľa Forbesu od Harvardských fondov pokoj.
Kým sa známe duo podvodníkov Kožený – Vostrý skrýva v zahraničí, aby ich nevydali súdom do Česka či USA, Juraj Široký naďalej podniká na Slovensku. Hoc s výrazne pošramotenou reputáciou.
Najnovšie sa pokúsil aspoň čiastočne uzatvoriť túto nepríjemnú kapitolu svojho podnikateľského života, keď sa čiastočne vyrovnal so súčasným správcom Harvadského priemyselného holdingu, ako sa fondy medzičasom premenovali.
Pred pár mesiacmi totiž došlo k zaujímavému posunu v tejto kauze a nečakanému vyrovnaniu.
Lukratívne pozemky
Juraj Široký mal ešte v roku 2021 predať lukratívne a rozľahlé pozemky v blízkosti Letiska M. R. Štefánika v Bratislave. Ide o pozemky, ktoré sú známe ako Pharos, oproti nákupnému centru Avion, pričom ich hodnotu zdvíha najmä strategická poloha a priame napojenie na diaľnicu D1.
Ešte pred pätnástimi rokmi tam iný developer plánoval postaviť rozľahlú polyfunkčnú štvrť s obchodmi a kanceláriami. Tento zámer však stopla finančná kríza v roku 2008.
Širokého projekt Pharos, ktorý bol pomenovaný po staroalexandrijskom majáku, tak obsadil napríklad hobymarket Bauhaus, predajca nábytku Sconto či športového oblečenia Decathlon.
Wikimedia
Foto: Wikimedia
Kupujúcim mala byť nadnárodná developerská skupina GLP, ktorá na týhto pozemkoch plánovala postaviť logistické centrum. Podľa webovej stránky developera tento zámer stále má.
Pohľad do obchodného registra však naznačuje, že Širokému časť pozemkov zostala. A najnovšie ich použil na čiastočné vyrovnanie sa s Harvardským priemyselným holdingom.
Spoločnosť Druhá strategická, ktorú prostredníctvom viacerých firiem ovláda podnikateľ Juraj Široký, previedla pozemky v blízkosti bratislavského letiska, a to cez dcérsku firmu Pharos Development.
Celú dcérsku spoločnosť následne získal koncom minulého roka spomínaný holding, ktorá sa usiluje o revitalizáciu majetku pôvodných Harvardských fondov z 90. rokov.
Operácia je súčasťou vyrovnania dlhoročných sporov medzi Širokého skupinou a Harvardským holdingom, v ktorých si obe strany nárokujú vzájomné pohľadávky.
Nejasný obchod
Transakcia prebehla formou odkúpenia Pharos Development od spoločnosti Finasist, ktorú ovláda práve Širokého investičná skupina Druhá strategická.
„V priebehu roka 2024 spoločnosť predala obchodný podiel v spoločnosti Pharos Development, s.r.o.,“ uvádza nedávno zverejnená účtovná závierka Širokého spoločnosti Finasist.
Podľa účtovnej závierky si za rok, v ktorom prebehol predaj, pripísala Širokého spoločnosť Finasist čistý zisk 16 miliónov eur. Česká strana však popiera, že by Harvardské fondy takúto sumu vyplatili Širokému za prepis pozemkov.
„Informácia, že bola zo strany HPH vyplatená čiastka 16 miliónov eur, nie je pravdivá. Žiadna finančná čiastka vyplatená nebola,“ uviedla pre Forbes členka predstavenstva Harvardského priemyselného fondu Renata Reichmanová.
Reichmanová zároveň odmietla komentovať detaily transakcie či ďalšie plány s novonadobudnutým developerom. To, že došlo medzi podnikateľom a fondami k vyrovnaniu, je však zrejmé z verejne dostupných zdrojov.
Harvardské dedičstvo
Podľa výročnej správy Harvardského priemyselného holdingu za minulý rok, ktorú fondu zverejnil ako povinnú informáciu emitenta cenných papierov, sa holding stal 21. októbra 2024 stopercentným vlastníkom spoločnosti Pharos Development.
„Pharos vlastní pozemky, ktorých hodnota podľa znaleckého posudku vypracovaného Harvardským priemyselným holdingom, činí približne osem miliónov eur,“ uvádza dokument.
Z uvedeného vyplýva, že zisk 16 miliónov eur, ktorý vykazuje Finasist, je pravdepodobne len účtovným vyrovnaním v rámci dohody medzi Širokého skupinou a českým holdingom.
Širokého firmy sa tak definitívne vzdali aj posledných lukratívnych pozemkov pri bratislavskom letisku, kde sa v minulosti plánovala výstavba nákupného centra, rezidenčnej štvrte či logistického parku.
Historická fotografia ukazuje rozľahlé pozemky, ktoré sú Bratislavčanom známe ako obchodná zóna Pharos
Foto: Wikimedia
Harvardský priemyselný holding zároveň v poslednom období posilňuje svoju developerskú vetvu. V Česku ovládol spoločnosť Wirax, ktorá plánuje výstavbu bytov, administratívnych budov a infraštruktúry v Českých Budějoviciach.
Pharos Development bol začlenený ako dcérska spoločnosť Wiraxu, čo naznačuje, že holding zvažuje developerské aktivity aj v Bratislave. Reichmanová však tieto plány odmietla pre Forbes komentovať.
Dlhoročné spory
Harvardský průmyslový holding je právnym a majetkovým pokračovateľom časti pôvodných Harvardských investičných fondov, ktoré v 90. rokoch zbankrotovali po rozsiahlych podvodoch.
Holding sa v súčasnosti pokúša získať späť majetky, ktoré boli v minulosti prevedené na sieť schránkových firiem a trustov.
Český holding vedie so Širokého firmami dlhoročné súdne spory. Najmä s Druhou strategickou a s cyperskými trustami, ktoré mali podľa holdingu slúžiť ako kanály na vyvádzanie peňazí z fondov.
Profimedia
Foto: Profimedia
Medzi ďalšími žalovanými trustami figurujú aj Daventree Trustees Ltd., Ero Petsa, HPH Cayman Ltd., Daventree Resources Ltd. a Harvard Capital Management (Worldwide).
Holding sa ich snaží zneplatniť v súdnom konaní na Cypre, kde je Juraj Široký uvedený medzi žalovanými.
Boj o milióny
V rámci týchto sporov sa Harvardský holding usiluje aj o získanie približne 20 miliónov amerických dolárov. Tie sú zablokované v pražskej súdnej úschove na účtoch spoločnosti Daventree Trustees Ltd.
Zároveň žaluje Druhú strategickú pre údajné neoprávnené prevody peňazí na základe distribučnej zmluvy z rokov 2001 a 2002.
Podľa holdingu malo byť z Harvardov do Širokého firiem neoprávnene odčerpaných 50 až 60 miliónov dolárov. Na Slovensku mali mať Harvardské fondy zhruba 10-tisíc akcionárov.
Juraj Široký (na fotografii z roku 2015 po výsluchu na policajnom prezídiu) predal Váhostav českému holdingu Geosan. Foto: TASR/Vladimír Benko
Foto: TASR/Vladimír Benko
Na tieto podozrenia nadviazalo aj trestné oznámenie, ktoré v roku 2006 podal český likvidátor Harvardov Zdeněk Častorál.
Slovenská polícia vtedy začala trestné stíhanie pre podvod. No konalo sa voči neznámemu páchateľovi a prípad bol napokon zastavený pre nedostatok dôkazov.
V roku 2015 generálny prokurátor Jaromír Čižnár potvrdil, že sa na Slovensku „nič nezistilo“. Juraj Široký ani žiaden iný predstaviteľ jeho spoločnosti nebol v súvislosti s kauzou obvinený ani odsúdený.
Korene škandálu
Projekt Harvardských investičných fondov vznikol počas kupónovej privatizácie. Jeho cieľom bolo sústreďovať podiely v privatizovaných podnikoch a zvýšiť výnosy drobných investorov.
V praxi sa však investície uskutočňovali cez offshorové cyperské trusty, ktorým chýbala transparentnosť.
Podľa súdnych rozsudkov sa majetky fondov prevádzali medzi prepojenými subjektmi za nevýhodné ceny, čo viedlo k postupnému vyprázdneniu fondov.
Profimedia
Foto: Profimedia
Hlavné postavy schémy, Viktor Kožený a Boris Vostrý, boli za podvody právoplatne odsúdení, pričom je na nich vydaný medzinárodný zatykač. Obaja sa dodnes ukrývajú v zahraničí – v krajinách, ktoré ich do Česka nevydajú.
Viktor Kožený, ktorý je občanom Írska, sa ukrýva na Bahamách. Práve tam v minulosti pobudol aj vo väzbe pre čakanie na súdny verdikt. Okrem toho zostáva obžalovaným aj v USA, a to z podplácania, sprisahania a z prania špinavých peňazí.
Podľa výročnej správy HPH za minulý rok je voči Koženému evidovaná pohľadávka viac ako 270 miliónov eur.
Boris Vostrý je občanom Belize, kde aj pobýva, pričom voči nemu je evidovaná pohľadávka vyše 70 miliónov eur. Nádej na vymoženie týchto pohľadávok je pritom po rokoch právnych ťahov minimálna.
Nové smerovanie
Napriek zložitým súdnym ťahaniciam holding v posledných rokoch získava späť časť vytunelovaného majetku a snaží sa aktívne rozvíjať svoje podnikateľské projekty.
Okrem Pharos Development a Wiraxu holding ovládol aj slovenskú spoločnosť Tass Invest. Podľa poslednej zverejnenej účtovnej závierky sú v nej uložené aktíva vyše 17 miliónov eur.
Prostredníctvom tejto slovenskej spoločnosti vlastní aj českého výrobcu tepelných a zvukových izolácií zo sklenených vláken Union Lesní Brána s.r.o. s tržbami, ktoré za vlaňajšok presiahli 400 miliónov českých korún (16 miliónov eur).
Profimedia
Foto: Profimedia
V minulosti bola aj táto firma spájaná s trustom Daventree, teda so štruktúrou, ktorú holding spája na súdoch práve so Širokým. Reichmanová však nechce transakcie ani vyrovnanie so Širokým komentovať.
„S Jurajom Širokým a jeho spoločnosťami nie sú uvažované žiadne ďalšie transakčné plány,“ stroho uviedla.
Tichá dohoda
Vyrovnanie v podobe prevodu Pharos Development naznačuje, že medzi Jurajom Širokým a Harvardským holdingom došlo k čiastočnému urovnaniu vzťahov.
Aj keď detaily zostávajú nejasné, zdá sa, že Široký obetoval lukratívne pozemky výmenou za ukončenie časti právnych sporov.
Harvardský holding sa vďaka tomu priblížil k cieľu obnoviť časť majetku strateného v tunelárskych kauzách deväťdesiatych rokov.
