Najočakávanejší príchod na burzu v poslednom desaťročí sa v prvých dňoch premenil na debakel. Uber sa scvrkol na polovičnú veľkosť a namiesto triumfu vyvolal otázky, či má problém celý koncept zdieľanej ekonomiky, alebo len schopnosť investičných bánk odhadnúť náladu burzy.
Keď sme na konci januára zostavovali k titulnému rozhovoru so zakladateľmi Blue Vision Labs prehľad najväčších firiem v oblasti autonómneho jazdenia, dostal sa doň popri Waymo a Lyfte aj Uber. V kolónke „trhová hodnota“ sme mu napísali „odhady od 70 do 120 miliárd dolárov“. Čísla pochádzali napríklad od bánk Morgan Stanley či Goldman Sachs.
Horný odhad prebehol médiami ešte raz na začiatku apríla, mesiac pred príchodom na burzu. Ak Uber naozaj dosiahne tých 120 miliárd (to by sa rovno pri debute stal príslušníkom top 100 firiem sveta v tejto štatistike), získa jeho CEO Dara Khosrowshahi a ďalší manažéri bonus v akciách.
Šéf Uberu Dara Khosrowshahi (s bradou) na New York Stock Exchange. FOTO: SITA/AP
Na burzu prišiel Uber v piatok už s oveľa konzervatívnejším cieľom, v pásme zhruba 70 až 80 miliárd. Do konca obchodovania v piatok z nich zostalo sotva tých 70. A v pondelok zatvoril Uber na trhovej kapitalizácii okolo 62 miliárd, pričom počas dňa atakoval aj 60.
Šesťdesiat miliárd dolárov, ktoré sa akosi „neuskutočnili“, je hrubý domáci produkt asi tak Chorvátska. Alebo trhová kapitalizácia globálnej skupiny BMW, prípadne Sony či Dellu. „Uber je firma, v ktorej mali miliardy od súkromných investorov ešte pred príchodom na burzu vytvoriť samonapĺňajúce sa ´proroctvo´ dominantného hráča na trhu. Akurát to zatiaľ až tak nezafungovalo,“ napísala ešte vo februári agentúra Axios. „Kto chcel získať miliardy, napríklad ako (veľký fond) Benchmark Capital, musel investovať milióny veľmi, veľmi skoro, už počas kola Series A, a potom dúfať, že ďalší investori pridajú extra miliardy, aby firma dosiahla veľké meradlo a pokryli sa pokračujúce straty.“
Uber sa vrátil na Slovensko. Čo ponúka vodičom?
„Uber prerába viac peňazí ako ktorákoľvek firma, ktorá kedy išla na burzu,“ pripomínal dobre známe čísla Axios. „To je fakt, ktorý väčšinou všetci ignorujú, ale raz ho ignorovať prestanú.“ Ten moment zdá sa prišiel a biznismodel veľkých nových firiem v digitálno-zdieľanej ére, čiže prísľub obrovského budúceho rastu napriek realite obrovských súčasných strát, na burze po prvý raz naozaj tvrdo narazil.
Uber-optimisti v posledných mesiacoch poukazovali na zložité začiatky dvoch megafiriem súčasnosti, Facebooku a Amazonu. Obe prirovnania sedia, ale len tak napoly. Facebook bol na burze až prvých 14 mesiacov „v mínuse“ oproti úvodnej cene, a potom naskočil na päťročný trend obrovského rastu, až kým ho v minulom roku nezrazili veľké škandály s ochranou súkromia používateľov.
Ale Facebook bol po celý čas „mašina na peniaze“: na burzu išiel so ziskom 1,8 miliardy, medziročným rastom tržieb 88 percent a 900 miliónmi používateľov. Uber? S prevádzkovou stratou 3 miliardy (ak sa zaráta odpredaj neúspešného pokusu na trhu v Číne, technicky sa dal vykázať zisk), rastom tržieb „iba“ o 42 percent a 90 miliónmi používateľov. A naakumulovanými stratami z minulých rokov agresívnej trhovej expanzie takmer osem miliárd pri tržbách za rok 2018 vyše 11 miliárd.
„Dosahujeme signifikantné straty už od založenia (…) a očakávame, že prevádzkové náklady sa budú v dohľadnej budúcnosti signifikantne zvyšovať a možno nedosiahneme ziskovosť,“ naformuloval sám Uber v burzovej dokumentácii jedno z asi 70 (!) možných rizík pre investorov. „O tých stratách ani netreba hovoriť, aj keď sú ohromujúce, ale o tých každý vie,“ napísal v aprílovom príspevku na Forbes.com s názvom „Valuácia Uberu nedáva zmysel“ analytik David Trainer. „V tomto momente sa zdá akoby suma, ktorú ste schopný prerobiť, bola v Silicon Valley zdrojom hrdosti.“
Aj akcie Lyftu, najväčšieho konkurenta Uberu, sa od marcového príchodu na burzu oslabili o viac ako tretinu. Foto: SITA/AP
Trainer, ktorý si uvádza, že cieľom jeho publicistiky je „obnoviť integritu kapitálových trhov,“ upozornil, že jediný faktor, ktorý má zmysel pri stratégii „tržby predovšetkým“, teda tempo ich rastu, sa u Uberu v poslednom čase zhoršuje. „Čísla proste nevychádzajú,“ konštatoval. „Uber tvrdí, že je stále v začiatočnej fáze expanzie na trhy, a tie vraj majú raz mať až 12-biliónové tržby. To však vychádza až na 15 percent HDP celého sveta z roku 2017.“
Amazon, druhá firma sveta s hodnotou bilión dolárov
Amazon sa zasa od Uberu líši tým, že jeho obdobie gigantických strát (spolu 2,8 miliardy dolárov v rokoch 1998 až 2002) bolo dôsledkom najmä omylov, zlých akvizícií a odpisov vo fáze, keď firma hľadala, ako z kníhkupectva vyrastie na ultimátneho „predajcu všetkého“. Teda menej stratégie „rast predovšetkým“ a viac „pokus – omyl“.
Predpovedať úspech takejto stratégie je ťažké. A predpovedať úspech stratégie „obsadiť 15 percent sveta vďaka rastu, veľkosti a peniazom“ (Uber vyzbieral už pred IPO podľa Axiosu od investorov 13,7 miliardy dolárov), je zdá sa ešte o niečo ťažšie. Poukázal na to aj tretí najbohatší človek sveta Warren Buffett. Akcie Uberu si nekúpi, keďže za 54 rokov priamo na IPO akcie nekúpil „tuším nikdy.“ Vždy, keď nakupujete akcie, vysvetlil, „by ste mali byť schopní zobrať list papiera a napísať si – kupujem, napríklad General Motors pri cene 56, a dôvod je ten a ten. Ak to neviete napísať, mali by ste sa pozrieť na niečo iné. Keď kupujete zeleninu, viete, prečo to robíte.“
Hlavné foto: SITA/AP
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
