Bare Minimum Monday nie je rezignáciou, ale redistribúciou úsilia. V pondelok nemáte absolvovať maratón mítingov. Tento deň má slúžiť na to, aby ste sa pripravili na celý týždeň. Dáta o vyhorení sú jasné a náklady reálne. Lídri, ktorí to pochopia, docielia u zamestnancov udržateľnejší výkon – a talent, ktorý neodchádza.
Začína sa to celkom nenápadne. V nedeľu vás pri umývaní riadu pohlcuje úzkosť, s príchodom večera sa vám začne prevracať žalúdok a myšlienkami sa rozutekáte k povinnostiam ďalšieho týždňa rýchlejšie ako vaši kolegovia v piatok z práce.
Z tohto všedného, ale masového pocitu vyrástol trend, ktorý prelamuje status quo. Volá sa Bare Minimum Monday. Hoci to vyzerá ako tiktoková hra na „ľahší štart“, v skutočnosti ide o lakmusový papierik toho, v akom stave je dnešná práca a čo si vyžaduje od ľudí aj firiem.
Tvárou tohto trendu sa stala Marisa Jo Mayes, ktorá otvorene opísala svoje vyhorenie a chronické „Sunday scaries“ pred dvoma rokmi na sociálnej sieti TikTok. Voľnejším začiatkom týždňa sa nechce vyhnúť povinnostiam, ale rituálom, ktoré menia pondelok na vojnovú zónu. Naučila sa, že je produktívnejšia, ak začne nový týždeň dvoma hodinami po zobudení bez telefónu a e-mailov. Je to pre ňu chvíľa na čítanie či písanie do denníka, po ktorom nasledujú tri hodiny práce s dôrazom na kreatívny úvod.
Robiť minimum neznamená robiť málo
Môže to pôsobiť ako banálna zmena rytmu, no s prekvapivým efektom. Príbeh aj postup rozpracovali médiá, ktoré sledovali, ako sa hashtag #bareminimummondays prelieva z TikToku do mainstreamu a zbiera milióny videní. Jeho zástancovia zdôrazňujú, že robiť nevyhnutné minimum neznamená „robiť málo“.
Ak by šlo iba o dočasný trend, o pár týždňov by zmizol, ale vďaka paradoxu sa uchytil: miernejší rozbeh niekedy vyústi do vyššej produktivity počas zvyšku týždňa, lebo odoberie anticipačnú úzkosť a zníži kognitívnu záťaž hneď v úvode.
Nie je to „quiet quitting 2.0“ ani alibi pre slabý výkon, ale mechanizmus plánovania tlaku. Zmysel dáva aj neurobiológia: v nedeľu večer nám stúpa kortizol, aktivuje sa sympatikus a hlava štartuje do nového týždňa ešte pred budíkom. Ak teda prvé hodiny odľahčíme a preberieme kontrolu nad prioritami, vytvoríme si tak podmienky na hlbokú prácu počas utorka až štvrtka.
Tento rámec „variácie intenzity“ roky propaguje škola okolo Cala Newporta a pre fenomén bare minimum Monday je to vedecký podklad.
Dáta pritom jasne hovoria, že svet práce má problém, ktorý sa pondelkom iba začína. Svetová zdravotnícka organizácia odhaduje, že depresia a úzkosť ukrajujú globálne až 12 miliárd pracovných dní ročne, čo je zhruba jeden bilión dolárov v stratenej produktivite. To nie je status sociálnych sietí, ale makroekonomická bilancia.
Nárast tlaku
Európsku optiku poskytuje najnovší Burnout Report 2025 od Mental Health UK. Z prieskumu vyplýva, že 91 percent ľudí zažilo za posledný rok vysoký tlak aspoň raz a tretina (34 percent) hlási vysoký či extrémny stres pravidelne.
Gen Z je najzraniteľnejšia. Vo veku 18 až 24 rokov potrebovalo voľno z dôvodu zlého duševného zdravia až 35 percent respondentov, dramaticky klesla aj ochota hovoriť s manažérom – zo 75 na 56 percent v priebehu jediného roka. Je to erózia dôvery, ktorá sa nedá prelepiť pizzou raz za mesiac na celofiremných stretnutiach.
Podobné hlasy sa ozývajú aj zo Spojených štátov. Modern Health v dátach citovaných Forbesom zaznamenal historické maximum: 66 percent pracujúcich hlási v roku 2025 vyhorenie. Hoci sa detailné mechanizmy líšia od firmy k firme, trend je robustný. Znásobuje ho aj návrat časti kancelárskych návykov bez zodpovedajúcich investícií do well-beingu.
Kto si myslí, že ide „iba“ o pocity alebo lenivosť, nech zoberie do rúk kalkulačku. Nová štúdia publikovaná v American Journal of Preventive Medicine odhaduje náklady vyhorenia pre zamestnávateľov na štyritisíc až 21-tisíc dolárov na jedného zamestnanca ročne. V preklade pre CFO: pri firme s tisíckou ľudí je to v priemere okolo päť miliónov ročne v absenciách, fluktuácii a strate výkonu.
Bare Minimum Monday preto nie je synonymum pre rezignáciu, ale pokus o novú psychologickú zmluvu na prvý deň týždňa. Jeho zástancovia zdôrazňujú, že „minimum“ znamená v skutočnosti „dostatok“ – to, čo je nevyhnutné na to, aby sa týždeň rozbehol správnym smerom.
V kritike je však aj zrnko pravdy: tam, kde vládne prezentizmus, prísna prevádzka alebo kult „performatívnej“ zaneprázdnenosti, môže tiktokový fenomén pôsobiť ako provokácia a naraziť na neochotu lídrov. Aj preto varujú niektorí kariérni experti, že bez dobrej komunikácie s manažérom môže trend ľudí skôr ohroziť.
Kde je teda rozumný stred? Prekvapivo blízko pri bežnom manažmente. Andrew Hunter z Adzuny firmám odporúča, aby zaviedli pomalé pondelkové rána, presunuli skupinové mítingy na neskôr a namiesto náporu úloh predstavili tímu jasné priority týždňa – čo je povinné, čo môže ísť bokom.
Psychológovia ďalej dodávajú, že kľúč je v tom, aby organizácie testovali flexibilitu a nevnímali nové rituály ako lákadlo „robiť menej“, ale ako investíciu do udržateľného výkonu. V praxi z toho vychádza pondelok, ktorý spočíva v určení priorít, nie na hasenie problémov.
Kameň úrazu môže nastať pri formulovaní požiadaviek. Niektorí lídri sa pri slovnom spojení „bare minimum“ inštinktívne stiahnu, hoci podstata je racionálna. Ide o redistribúciu úsilia v čase, nie o jeho zľavu. Preto množstvo odborníkov radšej odporúča zavedenie „balanced“ alebo „intentional“ Mondays (vyvážených alebo medzinárodných pondelkov, pozn. red.).
Zoznam povinností na mieru, kvalitný nedeľný spánok, rozumné prestávky a rezervácia tvorivého okna hneď dopoludnia – aj tieto jemné zásahy znižujú nedeľnú anticipačnú úzkosť, ktorá trápi tri štvrtiny amerických pracujúcich.
Ako dostať výpoveď
Priestor pre kritický pohľad je stále prítomný. Odborníci totiž pripomínajú, že zle uchopený BMM je „skvelý spôsob, ako dostať výpoveď“. Bez pozitívneho prístupu a zodpovedného dosahovania výsledkov budú „účastníci“ zraniteľnejší pri reštrukturalizáciách. Pointa nie je v tom, kto má pravdu, ale v tom, čo sa dá urobiť, aby pondelok nespúšťal reťazec vyhorenia – pre ľudí aj organizácie.
Dôležité je preto na manažérskej úrovni uznať, že nejde o módu. Mentálne zdravie sa stalo ekonomickou disciplínou. Zároveň treba pondelok premeniť na „obrad priorít“, čo znamená posunúť sa od schôdzok a poskytnúť zamestnancom priestor na vedomú prácu.
Po tretie, ľudia by si mali zvoliť sami, kedy sa chcú rozbehnúť, ak majú dlhodobo dobrý pracovný výkon. Nikto nepotrebuje v pondelok zabehnúť šprint, ale radšej maratón počas týždňa. A v neposlednom rade, hovoriť o tom nahlas. Najmä s najmladšími, ktorí reportujú prudký pokles dôvery k manažérom a často sa cítia izolovaní.
Čo sa stane, ak firmy nezareagujú? Drahý scenár. Vyhorenie zvyšuje pravdepodobnosť, že si frustrovaní zamestnanci začnú hľadať novú prácu. Zvyčajne to značí o tom, že oheň už na streche horí dlhšie. Keď si k tomu pripočítame tvrdé náklady vo výške do 21-tisíc na hlavu ročne, výsledkom je jednoduchá rovnica pre finančných riaditeľov: neriešenie situácie je drahé.
Trendy, ktoré sa dnes tvária ako životný štýl, sa o pár kvartálov menia na politiku HR. Hybridné režimy, cykly intenzity, dni mentálneho zdravia a experimenty typu 4-dňového týždňa si v pilotných firmách vybudovali reputáciu produktívneho kroku. Nejde o univerzálny recept, ale o portfólio nástrojov, ktorým pondelok rozväzuje ruky. A tam niekde, medzi číslami a rituálmi, sa rozhoduje o budúcnosti pracovných miest a firiem.
