Trh tokenizovaného žltého kovu v októbri prekročil hodnotu troch miliárd dolárov.
Nie je všetko zlato, čo sa blyští. V posledných týždňoch opäť zapĺňal titulky finančných médií drahý kov, ktorý prekonával jeden cenový rekord za druhým. Pozornosti investorov však neunikla ani jeho digitálna verzia, ktorá sa vezie na popularite starého dobrého zlata. Nie, tentoraz nejde o bitcoin.
Kryptomeny kryté zlatom lákajú na myšlienku, že by mohli spojiť fyzickú istotu tradičného kovu s technologickými výhodami blockchainu. Na papieri to znie ako ideálne prepojenie dvoch svetov. Realita je však oveľa zložitejšia.
Základný princíp týchto projektov pôsobí jednoducho. Za každý vydaný token má byť v úschove zodpovedajúce množstvo fyzického zlata – najčastejšie jedna trojská unca, v závislosti od konkrétneho projektu.
Emitent drží toto zlato v licencovanom trezore a vydáva proti nemu digitálny token na blockchaine. Tokeny možno prevádzať, obchodovať na kryptoburzách a v menšej miere využívať ako zástavu v aplikáciách decentralizovaných financií.
Medzi najznámejšie projekty patria Pax Gold od spoločnosti Paxos a Tether Gold od emitenta známeho stablecoinu USDT.
Podľa oficiálnych dokumentov predstavujú tokeny PAXG a XAUT podiel na fyzickom zlate uloženom v licencovaných trezoroch. Výmenný kurz za skutočný kov je umožnený iba overeným investorom a vo väčších objemoch – bežní držitelia s nimi obchodujú predovšetkým na kryptomenových burzách.
Podľa portálu The Block trh tokenizovaného zlata v októbri prekročil hodnotu troch miliárd dolárov, čo potvrdzuje rastúci záujem o túto kombináciu tradičného a digitálneho aktíva.
Člen predstavenstva kryptoburzy Coinmate Martin Košťál v tomto trende vidí logiku, ale aj hranice. „Zlato aj bitcoin majú byť uchovávateľmi hodnoty, ale fungujú v odlišných svetoch. Kryptomeny kryté zlatom môžu pôsobiť ako kompromis medzi tradičnou istotou a digitálnou slobodou. V praxi však záleží na tom, kto zlato drží a ako transparentne sa celý systém spravuje. Bez preukázateľných auditov takýto token stráca racionálny základ,“ hovorí.
Na papieri istota, v praxi dôvera
Emitenti tokenov krytých zlatom sa snažia presvedčiť investorov o bezpečnosti svojho modelu. Paxos napríklad umožňuje používateľom overiť číslo konkrétnej zlatej tehly, ktorá kryje ich token. Tether deklaruje, že všetko zlato uchováva vo švajčiarskych trezoroch.
„Kryptomeny kryté zlatom sú mostom medzi tradičnými financiami a digitálnym svetom. Snažia sa ponúknuť to najlepšie z oboch – historickú istotu zlata ako uchovávateľa hodnoty a zároveň efektivitu digitálneho tokenu,“ vysvetľuje Anna Štrébl, šéfka spoločnosti Confirmo.
Na rozdiel od väčšiny kryptomien, ktoré fungujú decentralizovane, sú však projekty kryté zlatom zo svojej podstaty centralizované. Niekto musí fyzické zlato nakúpiť, uložiť a spravovať – a práve táto závislosť od tretej strany predstavuje najväčšie riziko a dôvod kritiky.
V praxi sa kryptomeny kryté zlatom správajú skôr ako hybrid – nie sú plnohodnotnou kryptomenou ani klasickým aktívom. Z právneho hľadiska často spadajú do sivej zóny. Nejde o cenné papiere, ale ani o bežné komodity, čo komplikuje reguláciu aj ochranu investorov.
Digitálny sľub namiesto zlata
Do diskusie sa zapojili aj dvaja veteráni finančného sveta – kryptoikona Changpeng Zhao a „zlatý maximalista“ Peter Schiff. Bývalý šéf Binance reagoval na Schiffov plán spustiť vlastnú kryptomenu krytú zlatom slovami, že ide len o digitálnu kópiu papierového sľubu.
Podľa neho je takýto projekt v priamom rozpore s princípom decentralizácie, na ktorom stojí celý svet kryptomien. „Je to len tokenizácia dôvery v to, že vám tretia strana niekedy v budúcnosti zlato vydá,“ zhrnul Zhao.
Peter Schiff, dlhoročný kritik bitcoinu a zástanca fyzického zlata, považuje tokenizáciu za spôsob, ako preniesť hodnotu zlata do digitálneho prostredia. Tvrdí, že jeho pripravovaný projekt umožní obchodovať so zlatom lacnejšie a rýchlejšie než s bitcoinom.
Prostredníctvom svojej platformy SchiffGold chce investorom ponúknuť možnosť nakupovať a prevádzať zlato s nižšími poplatkami a bez potreby držať kryptomeny. Práve táto snaha prepojiť dva protikladné svety – absolútnu istotu hmotného kovu a flexibilitu digitálnych aktív – však podľa kritikov zostáva skôr marketingovou ilúziou.
„Keď musíš veriť správcovi, tak to nie je blockchain – to je len lepšia excelová tabuľka,“ glosoval Zhao na sociálnej sieti X.
Zástancovia tokenizácie tvrdia, že moderné audity a transparentný reporting dokážu spojiť oba svety. Skeptici však pripomínajú, že história kryptotrhu je plná projektov, ktoré sľubovali istotu, no skončili na strate dôvery.
Aj keď sa Peter Schiff tvári, že jeho „digitálne zlato“ môže konkurovať bitcoinu, čísla hovoria jasne. Fyzické zlato má aktuálne trhovú kapitalizáciu okolo 27,8 bilióna dolárov, zatiaľ čo bitcoin sa pohybuje okolo 2,3 bilióna dolárov. Aj keby Schiffov tokenizovaný projekt uspel, jeho váha by bola len zlomková v porovnaní s týmito odskúšanými triedami aktív.
Zhao napriek tomu verí, že bitcoin raz zlato prekoná – nie preto, že by starý kov stratil hodnotu, ale preto, že digitálna mena je z definície globálna, prenosná a nemožno ju skonfiškovať. „Bitcoin je zlato bez hraníc,“ vyhlásil.
Schiffov plán sa tak môže stať len ďalším dôkazom, že ani tokenizácia nedokáže preklenúť základný rozdiel medzi dvoma svetmi. Jeden stojí na fyzickej istote, druhý na matematike. A hoci sa hranice medzi nimi pomaly rozmazávajú, jedno pravidlo zostáva: kto musí veriť tretej strane, ten ešte nepochopil hru menom krypto.
Pôvodný článok vyšiel na Forbes.cz. Autorom je Pavel Kohár.