Názov Loro Oro znamená v taliančine „ich zlato“, v španielčine „zlatý papagáj“. Českú značku úspešných kabeliek – šitých v tej istej talianskej továrni ako tie od Gucciho – založila pred ôsmimi rokmi Alina Janovskaja. Bývalá profesionálna tenistka svoj príbeh dlho nechcela rozprávať. Dnes ho opisuje otvorene a s odvahou.
Život Aliny Janovskej mal jasne nalinkovanú dráhu. Jeho rytmus určovali bekhendy a forhendy, ktoré od útleho detstva servírovala svojim súperom.
Keď mala jedenásť rokov, roky strávené na tenisovom kurte sa začínali pomaly vyplácať. Padlo rozhodnutie: rodina – otec pôvodom z Ukrajiny, matka z Arménska – sa presťahuje do Česka, ktoré sľubovalo nádejnej tenistke lepšie kariérne príležitosti.
Plánovaná budúca hviezda grandslamov sa ocitla v Prahe. Drina a sebadisciplína ju dostali až na svetové kurty. A potom prišiel zlom.
Jediné zranenie spôsobilo, že jej tenisová kariéra sa skončila skôr, než sa vôbec stihla naplno rozbehnúť.
Dnes oproti mne v karlínskej pobočke espresso barov Ema sedí elegantná, štýlová tridsiatnička. Akoby mimochodom si rukou s výrazným prsteňom vlastnej značky Loro Oro odhrnie skrátený rukáv čierneho saka. Okrem výrazného tetovania odhalí obnažená pokožka aj stále viditeľnú jazvu.
„Mala som osemnásť, keď som utrpela vážne zranenie zápästia. Svet sa pre mňa skončil. Jediné, čo som poznala, bol tenis,“ priznáva, zatiaľ čo si z tváre odhrnie neviditeľné pramienky tmavých vlasov.
Tento často rozprávaný príbeh profesionálnych športovcov o náhlej životnej stopke má jedno špecifikum: červené svetlo sa Janovskej rozsvietilo už na prahu dospelosti. Ešte bol čas obrátiť životnú energiu iným smerom. Nezostávalo nič iné, než sa odraziť odo dna a začať úplne od nuly.
Taký je aj príbeh značky Loro Oro, ktorú Janovskaja o ďalšiu dekádu neskôr založila so svojím vtedajším partnerom Pavlom Vojtíkom. Na rozdiel od strmej tenisovej dráhy však cesta k vlastnej firme viedla okľukou. V ranej dospelosti sa Janovskaja rozhodla pre štúdium žurnalistiky, no na radu rodičov napokon vyštudovala medzinárodné vzťahy.
„Vtedy som bola nadšená do politiky. Vďaka tenisu som precestovala celý svet a štúdium mi ho ukázalo z inej perspektívy,“ spomína.
Po absolvovaní pražskej Anglo-American University sa jej kroky uberali k interiérovému dizajnu, ktorý sa učila za pochodu. Nový smer ju čoskoro spojil s Vojtíkom – kedysi životným partnerom, dnes len pracovným.
Začiatky poznačené ťažkosťami
Značku Loro Oro spustil pár v roku 2017. Konečným impulzom bol krach firmy Maki, kde spolu pracovali. „Bola to príležitosť. Vedeli sme, že chceme byť pri zrode – nielen predávať výrobky, ktoré navrhol a vyrobil niekto iný,“ hovorí podnikateľka, ktorej v tom čase zomrel otec – profesionálny gastronóm, podnikateľ a veľký vzor.
„Vedela som, že ak raz budem podnikať, chcem byť ako on,“ povie s istotou v hlase, v ktorom cítiť bolesť zo straty aj hlboký cit.
Loro Oro vzniklo dva roky po otcovej smrti. Na začiatky spomína s nostalgiou. „Všetko bolo nové, všetko sme zažívali prvýkrát. Bolo to opojné, neuveriteľné,“ hovorí a úprimne opisuje prebdené, preplakané noci – rovným dielom od vyčerpania aj šťastia.
Mladej žene chýbali skúsenosti aj škola. S úsmevom a v miernych rozpakoch priznáva, že Loro Oro začínalo ako výrobca peňaženiek. „Nevedeli sme, ako to funguje. Nechali sme vyrobiť tritisíc kusov a potom ich roky predávali. Na prvé produkty sme ani nedali logo,“ spomína Janovskaja so sklopeným pohľadom.
Za uplynulú dekádu sa svet výrazne zmenil. Kožené peňaženky nahradili virtuálne, dostupné na kliknutie v telefóne. Zato kabelky si ľudia, najmä ženy, kupujú neustále. Od vzniku Loro Oro sa posilnil dôraz na udržateľnosť a počas covidu aj na lokálnosť.
„Mnoho vecí spojených s udržateľnou výrobou je pre nás samozrejmosťou. Možno preto to dostatočne nekomunikujeme. Ukazuje sa však, že zákazníčky to chcú počuť,“ poznamenáva Janovskaja.
Kabelky aj šperky, s ktorými začali v roku 2022, posielajú v recyklovaných obaloch. Všetky kožené crossbody kabelky, typické „moonky“ (moon saddle bag) aj kabelky na plece šijú v talianskej továrni s mnohými certifikátmi – od pracovných podmienok po používanie iba druhotnej kože, teda materiálu z potravinárskeho priemyslu. Továreň so sídlom vo Florencii má ešte jedno špecifikum – šijú v nej aj značky ako Celine, Jacquemus, Gucci či Valentino.
„Alfou a omegou podnikania je schopnosť vyjednávať a budovať vzťahy. A v Taliansku to platí dvojnásobne. S naším talianskym výrobcom sa nám za roky spolupráce podarilo vyjednať výhodné podmienky,“ hovorí Janovskaja. Pre značku je podľa nej popri kvalite rovnako dôležitá cenová dostupnosť.
A práve tieto dve vlastnosti rozhodli aj o presune výroby šperkov z českých a európskych dielní do Ázie. „Výroba v Únii sa, žiaľ, neoplatila ani cenovo, ani kvalitou,“ krúti hlavou Janovskaja.
Odvaha postaviť sa sama za seba
V živote Aliny Janovskej prišlo v posledných rokoch k niekoľkým otrasom. Rozchod s partnerom a spoluzakladateľom firmy Pavlom Vojtíkom bol prvým znamením novej etapy. Ďalším bol kolaps organizmu.
„Mala som vnútorné krvácanie. Bola som na hranici života a smrti. Telo povedalo: dosť. Dnes sa cítim ako fénix, ktorý povstal z popola,“ opisuje Janovskaja bez prikrášlenia, zatiaľ čo sa jej na krku hojda pozlátený prívesok v tvare fénixa.
Táto radikálna úprimnosť je pre ňu nová – v živote aj v podnikaní. Doteraz sa držala v úzadí. Dnes však sedí so vztýčenou hlavou. „Treba hrať naplno a sama za seba. To sa vo mne zrodilo, keď som prešla rehabilitáciou a po takej skúsenosti sa vracala späť do práce,“ rozpráva Janovskaja. Spolu s ňou sa mení aj samotné Loro Oro.
„Hraničná skúsenosť mi ukázala, aký krátky život je. Nemá zmysel odkladať odvahu na inokedy. Treba byť odvážna hneď. Odvaha, a predovšetkým odvaha žien, to je to, čo ma teraz najviac zaujíma,“ hovorí s hrdosťou i s tichým bojom proti vlastným strachom.
V tomto duchu sa rozhodla nastaviť značke nový smer – a Vojtík ju v tom ako spolumajiteľ podporil.
„S koncom vzťahu som sa nadýchla, po dlhom čase som cítila vlastnú vnútornú silu a rozhodla sa vziať veci pevne do rúk,“ hovorí majiteľka Loro Oro a dodáva, že s expartnerom sa ešte učia spolupracovať mimo vzťahu. „Nikomu by som to neodporúčala,“ priznáva.
Aktuálna kolekcia nesie názov Dare – teda odvaha. Sama sa stala jej tvárou, čo je pre ženu, ktorá sa vždy držala v pozadí, nová skúsenosť. „Dnes sa na biznisových stretnutiach učím rozprávať svoj osobný príbeh úplne cudzím ľuďom,“ hovorí Janovskaja.
V posledných rokoch sa ženská sila, nezávislosť a odvaha stali trendom. Janovskaja to víta – aj napriek tomu, že celospoločenský trend trochu uberá na sile jej osobnému príbehu.
„Je dôležité, aby sme ako ženy boli viac počuť. Aby sme sa nebáli hovoriť svoj názor a išli si za svojimi snami,“ hovorí rozhodne. Sama obdivuje napríklad Simonu Kijonkovú a jej úspech so Zásilkovňou. „Jej prínos pre e-commerce je nevyčísliteľný,“ dodáva dizajnérka kabeliek a šperkov.
S nadobudnutou sebadôverou sa Janovskaja rozhodla začať s mentoringom. Podnikateľom na začiatku radí s dizajnom, cash flow či budovaním e-shopu.
Sama sa však stále učí. V marketingu dnes hľadá nové spôsoby, ako komunikovať so zákazníčkami. „Marketing pre mňa nič neznamenal, potom som objavila ten senzorický – a s ním úplne nový svet,“ zamýšľa sa.
Senzorický marketing sa podľa nej zameriava na vytvorenie hlbokého emocionálneho prepojenia medzi zákazníkom a značkou. Cieľom je sprostredkovať zážitok, ktorý prehĺbi vzťah so značkou. Ideálnym výsledkom je „srdcová značka“ obklopená vernými zákazníkmi. „Chystáme napríklad exkluzívne eventy pre členov nášho klubu, ktorému sa chceme ďalej intenzívne venovať,“ dopĺňa.
Z obchodného hľadiska sa chce Janovskaja sústrediť na medzinárodnú expanziu. „Našou cieľovou destináciou je Veľká Británia. Rokujeme aj s Holandskom a Maďarskom,“ prezrádza.
S prienikom na zahraničné trhy už má skúsenosti – Loro Oro sa rozšírilo napríklad do Poľska. „Tamojší trh sa však s covidom zmenil. Nelokálnosť je tam dnes neprekonateľnou prekážkou,“ vysvetľuje. Dnes sa na expanziu pripravuje dôkladnejšie – robí rešerše, výpočty a prieskumy trhu.
„Základné pravidlo znie: nikto na vás nikde nečaká s otvorenou náručou, v každej krajine začínate úplne od nuly. To treba mať stále na pamäti,“ dodáva.
Do rozšírenia portfólia Loro Oro patria aj plány na spoluprácu s ďalšími dizajnérmi a lídrami firiem. „Zatiaľ nemôžem prezradiť viac, ale v Česku je veľa šikovných ľudí, ktorí sa navzájom čoraz viac podporujú. To je skvelá pozícia pre spoluprácu,“ zamýšľa sa nad vývojom domáceho trhu.
Od čias, keď ešte žila s Vojtíkom, ktorý podľa jej slov zarábal na živobytie, zatiaľ čo Loro Oro sa pomaly stávalo samostatnou značkou, sa mnohé zmenilo. Dnes je značka sebestačná a Janovskú už dávno živí. „Budúci rok cielime na obrat 55 miliónov, o dva roky na sto,“ hovorí.
A čo radí začínajúcim dizajnérom a dizajnérkam?
„Nikto vám to na začiatku nepovie, ale skôr než zaznie prvé áno – napríklad od výrobcu, ktorý sa odhodlá vytvoriť prvé prototypy neexistujúcej značky – počujete stokrát nie. Ako žena obzvlášť. Ale keď zaznie to prvé áno, spustí sa lavína prijatia. Vytrvajte, oplatí sa to, pretože tá jazda za to stojí,“ uzatvára žena, ktorú vytrvalosť naučil tenisový kurt a ktorá už osem rokov vedie značku Loro Oro. Do budúcnosti pritom plánuje aj ďalšiu značku – spojenú s jej pôvodnou vášňou: športom.
Článok vyšiel na forbes.cz a autorkou je Viktorie Melicharová.
