Ako sa pri nákupe akcií vyvarovať investičných bublín? Nad tým sa v komentári pre Forbes zamýšľa portfóliový manažér štyroch podielových fondov J&T Investičnej spoločnosti Marek Ševčík.
Investičné bubliny existujú, ale vytvárajú ich ľudia, nie čísla. Čísla sú len indíciou. Pre niekoho „žiaľ“, pretože všetko sa nedá spočítať, pre iného „našťastie“, pretože aspoň niečo má.
Dnes sa teda vydáme po stopách indícií, ktoré – ak sa ich nazbiera dosť – nám môžu pomôcť rozpoznať investičnú bublinu. Možno potom budeme mať v rukách aspoň niečo.
Hlavným príznakom bubliny je nákupná eufória. Pochopiteľne, najzreteľnejším prejavom je rast cien. Aby sme mohli gradovať, začnime širokým indexom Bloomberg Europe 600.
K dátumu písania týchto riadkov si index pripisuje tento rok 15 percent po ziskových rokoch 2023 (16 percent) a 2024 (deväť percent). Samotný rast cien veľa neznamená, dôležité sú valuácie. Základný valuačný ukazovateľ P/E je v Európe momentálne okolo 16.
Je to viac než v predchádzajúcich rokoch – v tom čase sa pohyboval medzi 12 a 14, no rovnakú hodnotu dosahoval aj v rokoch 2016 a 2017. Dá sa diskutovať, či by vzhľadom na slabý stav európskeho priemyslu nemali byť násobky nižšie, ale na to by nám tieto riadky nestačili. Všeobecne sa dá povedať, že ceny v Európe stúpajú, no do veľkej miery za tým stojí aj rast ziskov.
Teraz sa pozrime na Spojené štáty. Aj tamojší akciový index S&P 500 rastie. Investori momentálne platia 26 dolárov za akciu na jeden dolár zisku (P/E = 26). Očakávaný násobok P/E sa v období ďalších 12 mesiacov pohybuje okolo 23. Obe hodnoty sa tak blížia k nafúknutým úrovniam z čias internetovej bubliny v 90. rokoch.
Vyššie bola spomenutá eufória – a ak niekde vládne eufória, tak práve na trhu firemných dlhopisov. Obligácie sú chrbtovou kosťou kapitálového trhu, nie akcie. V USA si firmy i štáty zabezpečujú kapitál predovšetkým týmto spôsobom. Aj keby podnik požiadal o úver v banke, banka sa nakoniec pozrie na bondy. Trh obligácií preto nemožno oddeliť od akcií.
Pojem „spread dlhopisu“ vyjadruje prirážku k úrokovej miere štátnych bondov. Čím sú nižšie, tým väčšiu dôveru majú investori v daný nástroj a v trh ako celok.
Ak sa pozrieme na rizikové prirážky v eurozóne alebo v Spojených štátoch, uvidíme extrémne nízke úrovne, ktoré sa blížia k minimám posledného desaťročia. Inak povedané, investori si za riziko pýtajú neprimerane málo.
Ďalším úzko prepojeným dielikom v mozaike s týmto javom je objem nových emisií dlhopisov. Počas takmer desaťročnej kariéry som väčšiu horúčku nevidel ani o nej nepočul. Či už ide o eurové, alebo dolárové emisie, ten, kto môže, vydáva obligácie – pretože vie, že trh bude nakupovať prakticky čokoľvek.
Súčasťou „bublinového nastavenia“ je aj menová politika. Môže to predstavovať aspoň čiastočnú útechu, najmä v prístupe amerického Federálneho rezervného systému. Po prvé, nastavenie menovej politiky USA so základnou sadzbou 4,25 percenta a infláciou okolo troch percent sa považuje za reštriktívne až neutrálne. Regulátor má teda „nabité“ a v prípade krízy môže utlmiť otras.
Po druhé, a to je podstatnejšie, Fed znižuje svoju bilanciu, teda robí opak kvantitatívneho uvoľňovania. Ak by trhy prudko klesli, s istotou by sa k nemu vrátil – čo by bolo živou vodou pre akýkoľvek cenový prepad. Centrálna banka by reagovala až po tom, ako by k spľasnutiu bubliny skutočne došlo.
Keďže bubliny vytvárajú ľudia, je užitočné sledovať aj takzvané mäkké indikátory – teda atmosféru na trhu.
Ktoré to sú? Agresívne nakupovanie, úplná zaujatosť, ba dokonca obchodovanie na páku, výsmech tým, ktorí nenaskakujú na módne trendy? Alebo sa oceňuje investičná disciplína? Vznikajú nové fondy a produkty pre verejnosť, ktoré boli kedysi určené len profesionálom (napríklad na českom trhu s nehnuteľnosťami)? To sú už len rétorické otázky – odpoveď si čitateľ iste domyslí sám.
K predchádzajúcim riadkom ma inšpiroval Howard Marks, zakladateľ spoločnosti Oaktree Capital Management, ktorá spravuje viac než dvesto miliárd dolárov. Marks sa investorom prihovára priamo, zrozumiteľne, miestami až ľudovo. Som presvedčený, že je to aj preto, lebo nemá ekonomické vzdelanie – veľa zákonitostí trhu pochopil až vďaka praxi, nie akademicky.
Správne rozpoznal, čo sa stalo v rokoch 2007 až 2009, hoci nikdy poplašne netvrdil, že prichádza kolaps. Stačilo pozorovať vtedajšiu situáciu a nepúšťať hotovosť – a nenechať sa vtiahnuť do pasce. Niekedy stačí obyčajný sedliacky rozum.
Ja osobne som po napísaní tohto textu znížil svoju expozíciu fondu v americkom technologickom sektore na polovicu. Kam sa trh pohne ďalej? Ako vždy – neviem, ale viem, že za riziko momentálne nedostávam adekvátne zaplatené.
Tento článok pôvodne vyšiel na Forbes.cz. Jeho autorom je Marek Ševčík.
