Dron za pár drobných môže zastaviť prevádzku celého letiska. Ako s tým bojovať? Podľa šéfa firmy, ktorá sa na detekciu a rušenie dronov špecializuje, je cestou najmä prevencia a zmena legislatívy. Kľúčom má byť ochrana kritickej infraštruktúry.
Celé štyri hodiny zostalo tento rok v septembri uzavreté letisko v Kodani. Nič nemohlo vzlietnuť, nič nemohlo pristáť. Najvyťažovanejšie letisko v regióne muselo odkloniť okolo 50 letov. Dôvodom boli dva až tri väčšie drony, videné vo vzduchu v okolí letiska.
V tomto roku nejde vôbec o výnimku. V januári poslala skupina dronov do lockdownu na 30 minút letisko v Rige, takmer súbežne s incidentom v Kodani muselo byť z rovnakých dôvodov zrušených 19 letov a 11 odklonených z Osla.
V Dánskom Aalborgu na niekoľko hodín zavreli v noci kvôli dronom letisko, ďalšie incidenty sa odohrali aj v Bruseli, Mníchove, Alicante, na Malorke či v Amsterdame.
Drahé udalosti
Pre letisko aj prevádzkovateľov letov ide o relatívne drahé udalosti. Zrušenie plánovaného letu vyjde v Európe na viac ako 20-tisíc eur, odklonenie dokonca vyše 50-tisíc eur. Platí sa aj za oneskorenie. Kalkulácie konkrétnych prípadov narušenia chodu letiska však úrady tradične nezverejňujú.
Prevádzka pražského letiska sa ešte kvôli dronom prerušiť nemusela, napriek tomu s nimi majú na Ruzyni skúsenosť. „Nejakú úroveň porušenia pravidiel prevádzky dronov registrujeme takmer na dennej báze, k obmedzeniu prevádzky z dôvodu nekoordinovaného letu dronu však dochádza veľmi vzácne. Vždy ide o nedodržanie pravidiel amatérov. K úmyselnému narušeniu zatiaľ nedošlo,“ povedala pre Forbes hovorkyňa letiska Denisa Hejtmánková.
„Vplyvom situácií z nedávneho obdobia pre nás zatiaľ neplatia žiadne iné pravidlá,“ dodala s tým, že pražské letisko disponuje detekčným systémom a ďalšími technológiami, ktoré však z bezpečnostných dôvodov nemôže priblížiť.
Ide o systém
Dajú sa drony, pomerne lacná technologická hračka, vôbec efektívne zastaviť pred vniknutím do vzdušného priestoru letísk? Podľa odborníkov je to zložité, najmä ak zanedbáte systémovú prevenciu.
Václav Řehoř šéfoval pražskému letisku sedem rokov až do roku 2021. Dnes je riaditeľom spoločnosti URC Systems, ktorú vlani v marci kúpila skupina Rockaway Capital českého podnikateľa Jakuba Havrlanta. V URC Systems vyvíjajú a vyrábajú rušiče a venujú sa vývoju zariadení na elektronický prieskum a sledovanie.
„Ak máte na letisku vo vzduchu dron a neviete, čo to je, kto ho ovláda a čo nesie, je už väčšinou neskoro,“ hovorí Gregor. Podľa neho totiž paradoxne ochrana proti dronom nesúvisí len s investíciou do ochrany proti dronom. Ide o systematickú prácu podľa komplexnej bezpečnostnej stratégie a spoluprácu s bezpečnostnými a ozbrojenými zložkami.
Hranica 250 gramov
Všetko sa začína už legislatívou. Akýkoľvek dron nad hranicou 250 gramov musí byť registrovaný na konkrétneho užívateľa, prikazujú české predpisy. Rovnako to platí pre drony vybavené kamerou či mikrofónom.
Podľa Gregora by každá súčasť kritickej infraštruktúry, letiská nevynímajúc, mala mať v tíme človeka, ktorý sa sledovaním vývoja v oblasti dronov permanentne zaoberá. A pre začiatok by mal mať k dispozícii diaľkový identifikátor, ktorý vie v okolí načítať ID jednotlivých dronov, ID prevádzkovateľa a ďalšie údaje.
„Rýchlo zistíte, či sa vám tam pohybujú nejakí hobíci. Zistíte, koľko takých detektorov potrebujete,“ vysvetľuje šéf URC Systems s tým, že časom si zaobstaráte ešte komplexné detektory rádiového spektra, prípadne ďalšie typy senzorov.
Štandardne sa komerčné drony ovládajú na nelicencovaných frekvenciách určených na riadenie dronov, prenos telemetrických dát, videa a navigácie.
Signály a protisignály
URC ale ponúka aj technológie v celom rádiomagnetickom spektre od dvadsiatich megahertzov do ôsmich gigahertzov. Tak môže detekovať aj drony, ktoré ID nevysielajú, čo stále môže byť obyčajný amatér, ktorý si napríklad z bežne zhotoveného stroja príslušnú časť vymontoval.
Firmy ako URC Systems sú schopné pomocou signálovej analýzy vymyslieť „protisignál“ pre prípad nutnosti a signál pre dron rušiť. To, samozrejme, nie je práca na počkanie, a preto si tvoria katalóg signálov, ktorý môžu v prípade potrieb využiť.
Gregor tiež odkazuje na vznikajúci portál kritickej infraštruktúry, ktorý má byť súčasťou spolupráce vojenských a nevojenských zložiek integrovaného záchranného systému.
„Podľa nás by všetky informácie zo siete detekujúce drony v oblastiach kritickej infraštruktúry mali ísť na tento portál. Následne ich môžu využiť tajné služby, polícia či armáda na svoje analýzy,“ hovorí Gregor.
Kedy je už neskoro
Ten na bezpečnostnej stratégii pracoval ešte ako šéf letiska už v roku 2019, pričom drony v nej už vtedy boli zahrnuté. Cieľom je, aby ste sa k situácii, keď dron „visí vo vzduchu“ a treba ho „zložiť“, vôbec nedostali.
Výrazne by podľa neho pomohli legislatívne zmeny. Podľa súčasnej litery zákona totiž proti dronom nemôžete legálne zasiahnuť, ak nie ste polícia, alebo armáda v prípade prebiehajúceho konfliktu. Nemá na to právomoc ani letisko, bez ohľadu na narušenie jeho bezpečnosti.
„Predstavte si, že prídete k plotu, kde chytíte človeka, ktorý lieta s dronom okolo letiska. On vám povie, že s ním ale nelieta, že to bol niekto, kto tam už nie je. A tam to skončí, aj keď mu pomocou Remote ID prisúdite vlastníctvo,“ vysvetľuje Gregor súčasnú situáciu.
Zároveň navrhuje riešenie – priblížiť reguláciu dronov takej, akú poznáme u strelných zbraní.
Mala by to byť zbraň
„Ja hovorím, že by to malo byť považované za zbraň, pretože ste zodpovední za svoj stroj, rovnako ako za zbraň. Bez ohľadu na to, kto ho práve pilotuje. Ak stratíte zbraň, máte za ňu zodpovednosť, aj keď z nej bude strieľať niekto iný,“ dodáva.
Nabáda aj na to, aby sa okolo lietania s dronmi netvorila panika, pretože ľudia ich jednoducho budú rekreačne používať. Vzhľadom na hybridnú vojnu, v ktorej podľa Gregora sme, však musíme mať jasne nastavené pravidlá predovšetkým pre kritickú infraštruktúru.
Okrem toho upozorňuje, že systémy, ktoré nakúpite za milióny, je potrebné upgradovať napríklad každý polrok, inak výrazne strácajú na účinnosti. Taký rýchly je momentálne vývoj v tejto oblasti. A z veľkej časti sa na ňom podpísal aj konflikt na Ukrajine, ktorý funguje aj ako testovacie pole pre obranné startupy.
Autor pôvodného článku: Michal Bernáth, Forbes.cz
