Trh sa stále viac obáva zúfalého scenára. Inštitucionálni giganti však veria pilierom, ktoré chránia ekonomiku pred totálnym kolapsom.
Akciové indexy sa dostávajú pod tlak a mediálny priestor zaplavujú správy o hroziacom kolapse. Pred príchodom kritického zlomu varujú mnohí významní ekonómovia a finanční analytici.
Ich argumenty sú pádne. Naakumulovaný vysoký verejný a súkromný dlh, geopolitická neistota, pretrvávajúce inflačné tlaky v mnohých kľúčových ekonomikách, neštandardne vysoká valuácia globálnych akciových trhov a prepálený technologický sektor, spomaľujúci sa trh nehnuteľností či úrokové sadzby, ktoré predražujú úvery a brzdia hospodársky rast.
Kokteil potenciálnych rizík predstavuje pre mnohých analytikov dostatočne silný signál na to, aby s istotou predpovedali, že cyklický pokles je za dverami. Existujú však aj protiargumenty, ktoré hovoria, že k masívnemu krachu nemusí dôjsť. V tomto článku im dáme priestor.
Silný bankový sektor
Obavy z príchodu krízy založené na historických precedensoch rozhodne nemožno podceňovať. Napriek tomu sú viditeľné aj signály, ktoré naznačujú, že hospodárstvo by mohlo byť odolnejšie, než sa na prvý pohľad zdá.
Globálny ekonomický systém sa po kríze z roku 2008 a po pandémii výrazne zmenil, čo hrá v prospech stability. Pri detailnom pohľade na dáta sa objavujú aj faktory, ktoré významne znižujú pravdepodobnosť apokalyptických scenárov.
Jeden z najpresvedčivejších protiargumentov príchodu krízy spočíva v podstatne lepšej kondícii bankového sektora. Po finančnej kríze spred viac ako desiatich rokov zaviedli regulátori po celom svete prísnejšie pravidlá.
Tieto vyžadujú od inštitúcií, aby udržiavali podstatne vyššie kapitálové rezervy a likviditu. To znamená, že sú dnes oveľa odolnejšie voči šokom.
Tvrdšie kritériá odbremeňujú finančný systém od toxických úverov. Ich prípadné nesplácanie by nemalo viesť k dominovému efektu, aký sme videli v roku 2008, keď zlyhanie jednej inštitúcie strhlo celý systém.
Regulačné orgány majú navyše rozsiahlejšie nástroje na včasnú intervenciu a stabilizáciu. Keďže banky tvoria srdce finančného systému, ich stabilita výrazne znižuje pravdepodobnosť hlbokého a dlhotrvajúceho krachu, ktorý by zdevastoval reálnu ekonomiku.
Riziko bankrotu síce nikdy nemožno vylúčiť, ale systémová zraniteľnosť sa výrazne znížila.
Goldman Sachs
Generálny riaditeľ spoločnosti Goldman Sachs David Solomon na investičnom summite globálnych finančných lídrov v Hongkongu uviedol, že „v priebehu nasledujúcich 12 až 24 mesiacov pravdepodobne dôjde na akciových trhoch k poklesu o 10 až 20 percent“. Takéto zvraty však považuje za bežný znak dlhodobých býčích období a investorom neodporúča pokusy o časovanie.
Hlavný americký ekonóm Goldman Sachs Research David Mericle zároveň dlhodobo očakáva, že Spojené štáty sa vyhnú recesii a namiesto toho zažijú nadpriemerný rast hrubého domáceho produktu. Analytici výskumného oddelenia napríklad predpovedali 2,5-percentné zvýšenie HDP pre rok 2025. Ide o vyšší odhad, ako má väčšina konkurencie.
Argumenty inštitúcie sa opierajú o silu trhu práce, ktorá zostáva napriek sprísňovaniu menovej politiky robustná, aj keď v lete vykazoval mierne známky ochladenia. Výskumníci očakávajú aj pokles inflácie smerom k cieľovej hodnote centrálnej banky. Strach z recesie údajne pominul skôr, ako sa ekonomika spomalila.
Vanguard
Joe Davis, hlavný globálny ekonóm pre Vanguard, často uvádza, že recesia nepredstavuje ich baseline expectation – základný scenár.
Vďaka silnej spotrebe a zdravým firemným bilanciám vraj ekonomika vykazuje dostatočnú odolnosť. A to aj napriek cyklickým tlakom, ktoré sú viditeľné. Analytici inštitúcie predpovedajú skôr miernejšie a udržateľnejšie tempo rastu.
JPMorgan Chase
Hoci niektorí predstavitelia JPMorgan Chase, napríklad Jamie Dimon, v minulosti varovali pred rizikami, niektoré analýzy ich výskumného tímu naznačujú, že ekonomické spomalenie bude len mierne.
Vyhýbajú sa preto predpovediam hlbokého krachu. Ich pohľad, ktorý býva často zdržanlivý, zdôrazňuje, že finančný systém sa vďaka regulácii po roku 2008 javí ako odolnejší.
Centrálne banky
Málokoho zrejme prekvapí, že aj predstavitelia centrálnych bánk sa stavajú k predikciám možného krachu veľmi rezervovane. Predseda Fedu Jerome Powell a prezidentka Európskej centrálnej banky Christine Lagarde opakovane vyjadrujú svoj optimistický postoj a nádej na takzvaný soft landing – mäkké pristátie.
Argumentujú tým, že sprísnenie menovej politiky dokáže ochladiť infláciu na cieľovú úroveň bez toho, aby spôsobilo hlbokú recesiu a výrazné zvýšenie nezamestnanosti. Modernú menovú politiku považujú za dostatočne presnú a cielenú.
Aj taktika centrálnych bánk sa zmenila. Na rozdiel od minulosti preukázali ochotu a schopnosť konať rýchlo a s dostatočnou razanciou. Ak by hrozil príliš silný ekonomický pokles, môžu svoje monetárne politiky opäť rýchlo prehodnotiť a uvoľniť.
Prístup regulátorov sa stal oveľa agilnejším, čo im poskytuje flexibilitu pri reagovaní na rôzne typy šokov. Tieto inštitúcie sa snáď poučili z chýb minulosti a ich nástroje sú omnoho sofistikovanejšie.
Solídne obchodné modely
Aj keď ceny aktív sú na historicky vysokých úrovniach, dôležitý rozdiel oproti predchádzajúcim bublinám však predstavuje štruktúra tohto rastu.
Viacero technologických spoločností s vysokými valuáciami skutočne generuje obrovské zisky a majú solídne obchodné modely, ktoré sú poháňané dlhodobými trendmi, ako je umelá inteligencia alebo cloud computing.
Nejde len o prázdne sľuby, ako to bolo napríklad počas dot-com bubliny. Silné fundamenty niektorých sektorov poskytujú určitú oporu ekonomickému rastu.
Mnohé firmy preukázali mimoriadnu schopnosť optimalizovať svoje operácie, zefektívňovať výrobu a rýchlo reagovať na zmeny v dopyte. Digitalizácia a technologický pokrok, ktorý sa počas posledných rokov zrýchlil, prispievajú k vyššej produktivite a ziskovosti. Tieto faktory vytvárajú pevnejší základ pre ekonomickú aktivitu a zmierňujú vplyv vonkajších šokov.
Globálny pokles trhov síce môže prísť, avšak ako pravdepodobnejšia sa javí skôr razantná korekcia v prehnane ohodnotených sektoroch než plošný krach ekonomiky.
Zamestnanosť a spotreba
Protiargument nástupu krízového scenára je aj sila pracovného trhu, ktorý v októbri zaznamenal mierne oživenie. Nezamestnanosť zostáva nízka, čo podporuje spotrebiteľské výdavky.
K dispozícii sú aj nadmerné úspory domácností. Tie počas pandémie naakumulovali peniaze, ktoré tlmia vplyv inflácie a vyšších úrokových sadzieb.
Tento nárazník umožňuje udržiavať dopyt aj v náročnejšom prostredí. Spotreba tvorí hlavnú časť hrubého domáceho produktu. U mnohých vyspelých ekonomík sa stále udržiava na prekvapivo silnej úrovni.
Regionálna diverzita
Globálna ekonomika vykazuje aj väčšiu oblastnú diverzitu a menšiu súbežnosť poklesov. Aj keď je prepojená, regionálne rozdiely môžu zabrániť tomu, aby sa jeden problém v Spojených štátoch okamžite rozšíril do celého sveta.
Krajiny tak môžu reagovať na lokálne šoky flexibilnejšie. Asynchrónnosť rastu vytvára istú formu globálneho poistenia. Keď sa jednej časti sveta nedarí, iná môže ťahať globálny rast.
Vlády majú tiež tendenciu podporovať investície do energetickej transformácie a infraštruktúry. Tieto rozsiahle investičné programy vytvárajú dopyt a pracovné miesta, ktoré môžu pomôcť kompenzovať spomalenie v iných sektoroch.
Záver
Riziká krachu a prasknutia bubliny naďalej zostávajú súčasťou ekonomického cyklu. Nemusí však ísť o hrozby automaticky vedúce k nezvratnej katastrofe. Moderné ekonomiky sú vďaka regulácii, flexibilnej monetárnej politike a technologickému pokroku odolnejšie ako kedysi.
K pravdepodobným scenárom stále patrí aj spomalenie rastu, prípadne mierna a krátka recesia. Očakávaný krach biblických rozmerov sa však vôbec nemusí dostaviť.
Ak investori zvýšia svoju obozretnosť a obmedzia riskovanie, panika by nemala byť opodstatnená. Kľúč k investičnému úspechu predstavuje sústredenie sa na silné fundamenty, inovačné sektory a diverzifikáciu rizika.
Korekcie na trhoch, ktoré priebežne nastávajú, bývajú často selektívne a týkajú sa najmä prehnane optimistických sektorov. Absencia plošného prepadu poukazuje na silné fundamenty v iných častiach ekonomiky.
Optimisti považujú súčasné ekonomické spomalenie za návrat k normálu po období extrémnych stimulov, a nie za predzvesť katastrofy. Kríza neprichádza z dôvodu, že ju mnohí očakávajú. Skutočné ekonomické zlyhania si vyžadujú systémovú chybu, ktorá môže, avšak nemusí nastať.
Dôležité upozornenie
Informácie obsiahnuté v tomto článku majú výhradne informačný charakter a nepredstavujú investičné rady. Neodporúčame konať na základe týchto údajov bez predchádzajúcej konzultácie s kvalifikovaným finančným poradcom. Investovanie je spojené s rizikami a rozhodnutia o investovaní sú na vlastnú zodpovednosť. Výnosy z investície dosiahnuté v minulosti nie sú zárukou budúcich výnosov.
