Platby bude možné realizovať aj bez internetu. Novú menu by mohli ľudia využívať dokonca aj bez smartfónu.
O štyri roky, teda v roku 2029, by mohli obyvatelia eurozóny platiť digitálnym eurom. Zjednodušene povedané, pôjde o kombináciu funkcie klasickej meny a kryptomeny. Hoci ide o elektronické peniaze, jednou z výhod má byť možnosť zaplatiť aj bez internetu.
Digitálnym eurom by tiež mohli disponovať ľudia, ktorí nemajú ani nechcú bankový účet či smartfón.
Hoci Európsky parlament ešte nerokoval o príslušnom nariadení, už dnes je jasné, že sa pre každého občana stanoví horná hranica, koľko digitálnych eur môže vlastniť. Presná výška ešte nie je určená, malo by však ísť o sumu v nižších tisíckach eur.
Paradoxné však je, že v prípade potreby bude môcť klient uskutočniť aj vyššiu platbu, ako bude určovať zákonný limit.
Dôvod, prečo centrálna banka nechce, aby mohli mať ľudia neobmedzený počet euromincí, je ochrana komerčných bánk. Tie navyše dostanú možnosť zarábať na poskytovaní služieb s digitálnym eurom.
V špecifickej pozícii sa ocitnú bežní podnikatelia, ktorí budú povinní prijímať platby v novej mene. Výška limitu na držbu pre právnické osoby ich však zaskočí.
Ešte nedávno bol badateľný zásadný rozdiel medzi klasickými bankovými platbami a kryptomenami. Od októbra sú už okamžité prevody štandardom. O rok navyše vďaka QR kódom pribudne možnosť platiť aj tam, kde nemá obchodník terminál. Rýchlosť platieb teda nie je hlavným dôvodom zavádzania digitálneho eura.
Dušan Jurčák, člen Bankovej rady NBS a výkonný riaditeľ úseku platobných systémov a peňažnej hotovosti, zdôrazňuje, že „Európa robí ďalší krok k zníženiu závislosti od zámorských platobných schém a veľkých technologických firiem“.
Situácia sa v jednotlivých krajinách líši. Niekde dominujú systémy podporované kartovými spoločnosťami ako Visa a Mastercard, no napríklad Nemecko má vlastnú debetnú schému Girocard.
Digitálne euro podľa Jurčáka predstavuje aj geopolitický projekt na posilnenie medzinárodného postavenia eura vo svete, ktorému dominuje dolár. „V neistých časoch, keď sa pravidlá menia zo dňa na deň, je dobré, ak bude mať Európa platobnú sieť, ktorú spravuje sama,“ vysvetľuje.
Nespornou výhodou by mali byť pre obchodníkov nižšie poplatky oproti sadzbám, ktoré si účtujú kartové spoločnosti.
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že digitálne peniaze sú predsa dnešné peniaze na bežnom účte. To však nie je pravda. Súčasný účet znamená, že banka sa zaviazala vyplatiť vám na požiadanie papierové peniaze, hoci vo väčšine prípadov k tomu nikdy nedôjde. Ak človek pošle financie do inej inštitúcie, prvý peňažný dom ich, zjednodušene povedané, fyzicky doručí druhému človeku. Samozrejme, v praxi je to iba účtovná operácia a jednotlivé prevody sa navzájom započítavajú.
Takéto peniaze, či už sú na účte, alebo na termínovanom vklade, sa objavujú v pasívach banky. Tá ich môže ďalej požičiavať a zarábať na tom. Aj preto ponúka na vkladoch úrok, hoci nízky.
Digitálne euro sa bude viac podobať kryptomenám, no rozdiel medzi nimi bude aj tak obrovský. Hodnota bitcoinu závisí od dôvery investorov a vychádza z unikátnych matematických operácií. Novú menu si klient nemôže vybrať na pobočke či v bankomate, ale môže si ju vymeniť za klasické euro pri nezmenenom kurze.
Digitálne euro bude mať pevnú hodnotu toho klasického a vydávať ho bude Európska centrálna banka. Komerčné banky budú v inej situácii – budú môcť poskytovať peňaženku digitálnemu euru, ale tieto financie nebudú mať vo svojich bilanciách. Nebudú z nich teda poskytovať úvery.
Akú úlohu zohrajú banky?
Ako sme spomenuli vyššie, ak klient prevedie úspory do digitálneho eura, peňažnému domu sa znížia pasíva, teda aj bilančná suma. Práve ochrana bánk a finančného systému je dôvodom, prečo chcú tvorcovia digitálneho eura vymedziť limit na osobu.
Peňažné domy budú môcť poskytovať peňaženku pre digitálne euro automaticky. Ostatné subjekty, napríklad fintechy, budú musieť požiadať o licenciu.
Základný balík pre klienta by mal byť bezplatný, zároveň sa takéto peniaze vôbec nebudú úročiť. Banky by mohli zarábať na pridaných službách – príkladom môže byť automatické obnovovanie digieur do výšky limitu, čo by umožnilo aj vyššiu platbu.
Môžeme predpokladať, že banky budú motivovať klientov, aby si v digitálnych peňaženkách držali menšiu sumu, ako bude zákonný limit. Dôvodom je práve snaha zväčšiť bilančnú sumu a môcť poskytovať úvery. Peňažné domy by však nemalo ohroziť ani to, ak by si všetci klienti previedli peniaze vo výške hornej hranice.
Ak by si všetci obyvatelia eurozóny vymenili klasické eurá pri limite tisíc eur na osobu, išlo by o 450 miliárd eur. V obehu je pritom takmer 17 biliónov eur v rámci takzvanej peňažnej zásoby M3, ktorá okrem hotovosti zahŕňa aj termínované vklady a ďalšie úložky. Podiel digitálneho eura by tak zodpovedal necelým trom percentám.
Čo môže spotrebiteľ očakávať?
Z pohľadu bežného občana môže byť jednou z najväčších výhod digitálnej meny možnosť platiť aj bez internetového pripojenia, teda offline. To je dnes pri transakciách kartou prakticky nemožné. Taktiež treba myslieť na limit, ktorý bude stanovený na každú osobu. Hranica ešte nie je určená, ale mohlo by ísť o sumu v rozmedzí jeden až tritisíc eur.
Pravdepodobne najjednoduchšou možnosťou pre bežného človeka bude mať účet s digitálnym eurom v rovnakej banke, kde má aj bežné konto.
Spotrebiteľ by si v takom prípade mohol vybrať, že suma sa bude automaticky dopĺňať. Ak by bol zavedený limit dvetisíc eur na osobu, ale klient by si chcel kúpiť tovar za 2 500 eur, peniaze sa mu z bežného účtu automaticky presunú na účet s digitálnym eurom, takže dokáže zaplatiť aj vyššiu sumu, ako je horná hranica.
Ak by nastala situácia, že klientovi majú prísť peniaze, ale jeho digitálna peňaženka dosiahla výšku zákonného limitu, prichádzajúce peniaze sa mu prekonvertujú na klasické eurá.
Otvorenou otázkou je, či si bude môcť klient otvoriť viacero účtov s digitálnym eurom, alebo iba jeden. V prípade alternatívy s viacerými kontami bude limit platiť súčet všetkých zostatkov. Banky, ktoré budú poskytovať účet, si teda budú musieť overiť stav v iných inštitúciách.
Čo ak človek nie je počítačovo gramotný?
Prekvapujúce je, že digitálne euro budú môcť využívať aj klienti, ktorí nemajú bežný účet ani smartfón. V takom prípade si kúpia nabitú platobnú kartu s kreditom, napríklad na pošte.
Samostatnou témou sú offline platby. Ich podstatou je, že klient si časť digitálneho eura vyčlení do offline peňaženky a bude môcť platiť aj tam, kde nie je internet.
Hoci takáto možnosť znie na prvý pohľad komplikovane, bude to jednoduché. NBS sa plánuje zapojiť do pilotného testovania, ktoré sa začne až po prijatí nariadenia v Bruseli.
„Zameria sa aj na testovanie offline platieb – transakcií bez internetu, ktoré zvyšujú odolnosť platobnej infraštruktúry pri výpadkoch pripojenia či elektriny. Práve toto riešenie nám poskytne ochranu súkromia v najvyššej možnej miere,“ vysvetľuje Jurčák.
Ako sa budú platby realizovať?
Poskytovateľom infraštruktúry bude centrálna banka. Ešte nedávno boli na verejnosti nesprávne informácie, že ECB bude spravovať aj účty. Takúto službu však budú cez digitálne peňaženky ponúkať komerčné banky alebo fintechy, ak požiadajú o licenciu.
Základom by mala byť aplikácia v mobile. Či budú platby realizované cez NFC technológiu, alebo inak, nemožno zatiaľ spresniť, keďže platby sa spustia až v roku 2029 – v tom čase už môžu byť dostupné úplne iné technológie.
Aký limit bude platiť pre firmy?
Podniky budú povinné prijímať digitálne euro. Trocha prekvapujúce je, že budú mať nulový limit na držbu novej meny. Tá je totiž iba pre fyzické osoby – bežných ľudí.
V praxi to znamená, že sa každá platba od zákazníka po pripísaní na účet automaticky premení na klasické eurá.
Túto službu budú zabezpečovať banky. Kurz bude jedna k jednej, keďže stále ide o eurá. Peňažné domy si však budú môcť účtovať poplatky, ktoré by mali byť nižšie než tie, ktoré si dnes účtujú kartové spoločnosti. Podnikatelia by tak mali nový model oceniť.
Na druhej strane, spoločnosti nebudú môcť digitálne euro využívať a ďalej ním platiť.
Prežijú kartové spoločnosti?
Najvýraznejšie ohrozenými subjektmi by mali byť spoločnosti, ako sú Visa a Mastercard, ktoré zabezpečujú infraštruktúru pre kartové platby. Možno očakávať, že obchodníci budú uprednostňovať platby digitálnym eurom, z ktorých spomínané firmy nebudú mať žiadne poplatky.
Keďže podnikatelia nemôžu využívať digitálne euro na svoje nákupy, naďalej budú využívať firemné karty, prípadne okamžité platby medzi bežnými účtami.
Takisto zostanú klasické karty potrebné na nákup v zahraničí mimo eurozóny aj pre bežných zákazníkov.
Je pravdepodobné, že klienti budú mať popri peňaženke na digitálne euro aj bežný účet, ponechajú si aj platobnú kartu, ale budú ju využívať o niečo menej.
Do popredia sa zrejme dostanú prémiové karty ako Visa Infinite, Mastercard World Elite s nadštandardnými službami, ako je napríklad vstup do letiskových salónikov.
Je tiež možné, že sa posilní pozícia spoločností ako American Express a Dinners Club, ktoré sú nielen poskytovateľmi procesov, ale aj emitentmi kariet. V prípade spoločností Visa a Mastercard sú vydavateľmi klasické komerčné banky.
V súvislosti s digitálnymi eurom sa spomína väčšia kontrola platieb. Objavila sa aj obava zavádzania záporných úrokov, čím by v prípade deflácie dokázala centrálna banka motivovať ľudí k míňaniu.
Druhá možnosť by prichádzala do úvahy len v prípade, že by sa digitálne euro stalo jediným platidlom. Súčasné limity však naznačujú, že to tak určite nebude.
Namieste nie sú podľa Jurčáka ani obavy o stratu súkromia. „Digitálne euro má príležitosť ukázať, že tento koncept môže fungovať v slobodnej spoločnosti a inovácie nepripravia nikoho o súkromie,“ vraví. Ako príklad uvádza už spomínané offline platby.
Spracovanie procesu bude síce zabezpečovať centrálna banka, jednotlivé platby by však mali prichádzať anonymizované, aby sa nedali identifikovať. Na druhej strane však transakcie budú podľa existujúcich pravidiel kontrolovať komerčné banky, rovnako ako to robia pri súčasných bežných účtoch. Tieto povinnosti majú v rámci ochrany pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a financovaním terorizmu.
Výsledná podoba digitálneho eura bude závisieť od prijatia nariadenia v Bruseli. Poslanci teda ešte môžu pravidlá upraviť.
