Hovorí sa, že nie vy si vyberáte Bali, ale Bali si vyberie vás. Ak bohovia vycítia, že na ostrov neprichádzate s dobrým úmyslom ctiť si miestnu kultúru a zvyky, dajú vám to poriadne pocítiť.
Najznámejší z vyše 17-tisíc indonézskych ostrovov – Bali – privítal v minulom roku viac ako šesť miliónov zahraničných turistov, čo je doposiaľ najvyšší počet v jeho histórii. Bali je jednoznačne v kurze a pravidelne sa objavuje na horných priečkach rebríčkov najpopulárnejších a najlepších dovolenkových destinácií sveta.
Travel magazíny básnia o jeho nádhernej prírode a nekonečných ryžových poliach, cestovky o piesočných plážach, luxusných rezortoch a prvotriednych službách, backpackeri o lacných hosteloch a jedle za euro, spirituálni koučovia o špeciálnej energii ostrova a sebapoznaní a investori o neodolateľných developerských projektoch, na ktorých vraj zaručene zbohatnete.
A takmer by som zabudla na influencerov – tí spravili v posledných rokoch asi najväčší kus roboty v lákaní turistov na Bali svojimi dokonalými fotkami na sociálnych sieťach. Z niektorých miest, ktoré ešte donedávna navštevovali len miestni pri špeciálnych náboženských obradoch alebo rodinných výletoch, sú dnes turistické atrakcie s drahým vstupným a dlhými radmi pred bránami, lebo rovnakú fotku chce mať aj Meghan z Austrálie, Lisa z Kanady či Janka zo Slovenska.
Na Bali stretnete ľudí doslova z celého sveta. A čoraz častejšie sa ozývajú hlasy, že ich je už priveľa. Že je Bali preplnené, doprava kolabuje a prírodné bohatstvo ustupuje rozrastajúcej sa výstavbe. Ako to na ostrove, kam najkratší let z Viedne, aj to nie priamy, trvá dlhých 17 hodín, v skutočnosti vyzerá? Je to raj na zemi alebo nafúknutá bublina praskajúca vo švíkoch?
Všadeprítomný úsmev
Bali sa označuje aj ako Ostrov bohov. Jediný v celej Indonézii, ktorá je prevažne moslimskou krajinou, je hinduistický. A táto viera, charakteristická úctou k nespočetnému množstvu bohov, sa prelína každodenným životom Balijčanov.
Od skorého rána, keď navštevujú chrámy, cez procesie tiahnuce sa ulicami, na ktoré môžete náhodne natrafiť pri potulkách ostrovom. Jej prejavy nájdete aj v obetách canang sari v podobe malých mištičiek z palmových listov, naplnených kvetmi, ryžou a inými predmetmi, ktorými si uctievajú bohov niekoľkokrát do dňa.
Tie kladú do rodinných kaplniek, ktoré má každá domácnosť, no narazíte na ne aj na chodníkoch pred obchodmi, reštauráciami, fitnescentrami, skrátka všade, kde žijú ľudia a kde sa deje nejaký biznis – priazeň bohov im má zabezpečiť prosperitu a ochranu pred zlými silami. Dávajte pozor, aby ste na mištičky ani omylom nestúpili. Ak ich pekne obídete, prejavíte rešpekt a ten si Balijčania veľmi cenia.
Oni sami žijú v hlbokom rešpekte a úcte k svetu podľa filozofie tri hita karana, ktorá sa dá voľne preložiť ako tri princípy blahobytu. Ten dosiahnu harmóniou s bohmi, ľuďmi a prírodou. Tento prepojený princíp zdôrazňuje udržiavanie rovnováhy v uvedených troch oblastiach s cieľom dosiahnuť kolektívne šťastie a prosperitu. Riadi denné rituály, spoluprácu komunity a starostlivosť o životné prostredie.
Aj preto sú Balijčania označovaní za najmilších ľudí na svete. Ich úsmev a vľúdnosť sú doslova nákazlivé a nedávno som čítala zaujímavú štatistiku, podľa ktorej sa 85 percent návštevníkov Bali cíti šťastnejšie už po prvom dni strávenom na ostrove.
Preto si všetci ťukali na čelo, keď pred časom rezonovala na ostrove kauza akejsi Rusky, ktorá zanechala extrémne negatívnu recenziu v jednej reštaurácii a ako dôvod svojej nespokojnosti uviedla, že sa na ňu čašník príliš usmieval. Vraj to na ňu pôsobilo podozrivo a obvinila ho zo zlých úmyslov.
Balijčania sa naozaj usmievajú veľa a radi a nejde vôbec o strojený úsmev. Sú skrátka takí. Aj keď ich život v mnohých ohľadoch nie je jednoduchý, väčšina žije veľmi skromne a priemerný mesačný plat lokálnych obyvateľov je len okolo tristo dolárov, vždy si nájdu dôvod na radosť, vďačnosť a úsmev. Ani nezištná pomoc im nie je cudzia.
Nedávno mi priateľ pri večeri rozprával, ako hľadal pre motorku špecializovaný servis a zúfalo brázdil ulicu, na ktorej vraj mal stáť. Až sa pristavil pri skupinke Balijčanov, ktorí mu povedali, že motoservis je už pár mesiacov zatvorený. Jeden z tejto partie okamžite vysadol na skúter a povedal mu, nech ho nasleduje, že ho zavedie do iného servisu.
Strávil s ním napokon asi dve hodiny, pomáhal mu s tlmočením do indonézštiny a ešte mu aj vybavil cenu ako pre domácich, lebo bule – cudzinci – tu za služby platia obvykle viac. S úžasom v hlase mi priateľ hovoril, že za to od neho Balijčan vôbec nič nechcel, ba odmietol aj ponúkané peniaze. Nerobil to zo zištných dôvodov, vie, že karma mu to v dobrom vráti. A podobné príhody sa nám tu stávajú takmer na dennom poriadku.
Varovný boží prst
S balijskými bohmi chcú byť všetci zadobre, no zjavne sa ich priazeň v poslednom období od ostrova trochu odkláňa. V septembri tohto roka zapĺňali svetové médiá správy o ničivých povodniach na Bali, v júli o potopenom trajekte pri jeho brehoch s takmer dvoma desiatkami obetí a v tom istom mesiaci aj o zrušených letoch pre výbuch sopky na neďalekom ostrove Flores.
K tomu zopár ďalších tragických havárií turistických lodí, nehody na motorkách takmer na dennom poriadku a streľba v dome akéhosi Austrálčana na juhu ostrova. Zdalo by sa, že je to za krátky čas naozaj dosť katastrof na taký malý ostrov.
Miestni hovoria o hneve bohov, ktorí dvíhajú varovný prst nad tým, kam Bali smeruje. Nie je tajomstvom, že ostrov zažíva turistický boom a, žiaľ, aj prílev turistov, ktorí sa nie vždy správajú ohľaduplne k miestnym tradíciám. Nerešpektujú zvyky v chrámoch a zneucťujú posvätné miesta v honbe za dokonalou fotkou, správajú sa arogantne a rovnako tak aj jazdia v miestnej premávke.
Tvária sa, akoby im ostrov patril. Viac turistov zároveň znamená väčší dopyt po ubytovacích možnostiach. S investormi z celého sveta, ktorí tu vo veľkom budujú nové turistické rezorty, dovolenkové vily či rovno celé rezidenčné štvrte s úmyslom vyžmýkať z ostrova to najlepšie a zarobiť „majland“, sa na Bali roztrhlo vrece. Pritom neraz stavajú bez platných stavebných povolení a na úkor ikonických ryžových polí, ktorých neustále ubúda. Tí, ktorí si pamätajú ostrov spred dvadsiatich či tridsiatich rokov, hovoria, že to už nie je to staré dobré Bali.
Že sa veľa zmenilo, že premávka je neúnosná a výstavba až odstrašujúca. V niečom majú pravdu, sama si pamätám, ako to tu vyzeralo v roku 2012, keď som na ostrov prišla prvýkrát. A to už bolo dva roky po tom, čo sa do kín dostal film Jedz, modli sa a miluj s Juliou Robertsovou, ktorý Bali predstavil a spopularizoval ako destináciu, kde človek objaví duchovno, nádhernú prírodu a v neposlednom rade samého seba.
Pokrok, modernizácia a masový turizmus tak zasiahli aj tento raj na zemi, ako sa to stalo napríklad v Thajsku po uvedení filmu Pláž s Leonardom DiCapriom, ktorý v ňom uviazol na nepoškvrnených ostrovoch Phi Phi. Práve urbanizácia v takzvaných zelených zónach je aktuálne najväčší problém, ktorému Bali čelí.
Vláda po posledných povodniach, ktoré objektívne spôsobili aj zmeny klimatických podmienok, odlesňovanie a úbytok poľnohospodárskej pôdy – nielen boží hnev –, pristúpila k ráznemu kroku a dočasne pozastavila vydávanie stavebných povolení v niektorých oblastiach. Rozhodli, že na ostrove je už dostatok hotelov a rezortov a žiadne nové sa na úkor zelených oblastí stavať v dohľadnom čase nebudú.
Prvé nesmelé kroky
V žiadnom prípade vás však nechcem od návštevy Bali odradiť. Práve naopak, každému by som dopriala tú možnosť aspoň raz v živote ho zažiť. Stratiť sa v miestnej džungli a odrazu sa vynoriť pod vysokánskym vodopádom Sekumpul, prechádzať sa v ryžových poliach v okolí Ubudu a vidieť miestnych zberať úrodu ručne tradičným spôsobom či rozbehnúť sa po ľudoprázdnej pláži Nyang Nyang.
Precestovala som veľkú časť sveta, videla mnohé krásne miesta, mestá a ostrovy, no práve Bali si bezpodmienečne získalo moje srdce. I keď musím priznať, že to nebola láska na prvý pohľad. Keď som sem pred trinástimi rokmi priletela, bol to môj prvý kontakt s Áziou. Tou Áziou, o ktorej som dovtedy len čítala cestopisy a hltala dokumentárne filmy.
Myslela som si, že viem, do čoho idem, no realita ma ako mladú dvadsiatničku, rozmaznanú západnou kultúrou, poriadne prefackala. Nečakala som, že aj obyčajné prechádzanie cez cestu môže byť boj o život, že odpadky nemusia byť vždy len v odpadkových košoch a chodníky nie sú bezpečnou samozrejmosťou. Navyše som po pár dňoch dostala extrémnu alergickú reakciu buď na jedlo, alebo masážny olej, dodnes neviem presne, a zvyšok dovolenky strávila prekrývaním červených fľakov na tvári a celom tele.
Do mora som nevliezla, lebo mi pláže s tmavým sopečným pieskom pripadali špinavé a pokrikujúci predavači na trhu ma doslova desili. Pre zainteresovaných spomeniem, že som väčšinu času vtedy trávila v Kute. Dnes sa snažím tejto časti skôr vyhýbať, lebo je rušná, plná hlučných barov a určite sú na Bali aj krajšie pláže. Lenže to mi vtedy nikto nepovedal a ja som si na základe jednej oblasti vytvorila obraz o celom ostrove. Zaprisahávala som sa, že nielen na Bali, ale všeobecne do Ázie už moja noha nevkročí.
Ako som však písala na začiatku: nie vy si vyberáte Bali, ale Bali si vyberie vás. A mňa očividne Bali veľmi chcelo. Po štyroch rokoch som sa obmäkčená do Ázie vrátila a začala ju detailnejšie objavovať. Srí Lanka, Thajsko, Vietnam, Kambodža, India, Filipíny, Singapur, Japonsko – a mne sa odrazu Ázia zapáčila, špeciálne tá juhovýchodná.
Už viem, že som na ňu predtým skrátka nebola pripravená. Nebola som dostatočne scestovaná a otvorená iným kultúram, bola som krátkozraká a bála sa vykročiť zo svojej komfortnej zóny. Ešteže verím na druhé šance! A tak po čase prišlo „na pretras“ v mojom cestovateľskom itinerári aj Bali.
Nesledujte predpoveď počasia!
Podľa vzoru Julie Robertsovej ako hlavnej hrdinky už spomínaného filmu Jedz, modli sa a miluj som priletela na ostrov sama, ubytovala sa v chatke uprostred pokojných ryžových polí v Ubude, dni trávila jogou, motaním sa po lokálnych trhoch, oberaním ovocia a kokosov priamo zo stromov v záhrade a ponáraním sa hlboko do svojej duše. K moru som nešla za tri týždne ani raz, a to som si o sebe vždy myslela, že som plážový typ.
Vo vnútrozemí ostrova som zrazu objavila čaro palmových alejí, zelenajúcich sa polí, z ktorých trčali slamené klobúky poľnohospodárov, a zvuku cikád pri západe slnka. Takéto Bali som si zamilovala a odvtedy sa na ostrov pravidelne vracala. Postupne som objavovala jeho zákutia, chodníčky aj mimo tých turistických, chrámy, kam sa chodia modliť a prinášať bohom obety len miestni, a prirodzene som si s nimi vytvárala priateľské vzťahy.
Keby mi pred tými trinástimi rokmi niekto povedal, že Bali raz bude mojím domovom, tak ho vysmejem. Ale ako sa vraví: nikdy nehovor nikdy! A tak som si v decembri minulého roka „spakovala svojich sedem slivák“ predala všetko, čo som na Slovensku vlastnila, a odsťahovala sa na tento malebný indonézsky ostrov práve do Ubudu. Mnohí sa čudovali, prečo nie k pláži do Uluwatu alebo Canggu, kam sa sťahuje najviac expatov.
„Veď v Ubude často prší a k moru to máš hodinu na skútri. Ak sú dopravné zápchy, tak aj dlhšie,“ vraveli mi. To je pravda, počasie na Bali závisí od toho, v ktorej oblasti sa nachádzate. Nie je ničím neobvyklým, že severnejšie v horách prší, zatiaľ čo na juhu pri pobreží páli horúce slnko. Ani na predpovede počasia sa veľmi spoliehať nedá, takže ich už radšej ani nesledujem. Neraz som šla spať s tým, že na druhý deň malo pršať, a ráno som sa zobudila do krásneho slnečného počasia. Potom počas dňa na polhodinku spŕchlo a znova vyšlo slnko.
A platí to aj naopak. Tak sa nedajte pri návšteve Bali odradiť meteorologickými predpoveďami. Každý vám povie, že počasie je tu nepredvídateľné. Ani tradičné delenie na monzúnové a suché obdobie už nie je spoľahlivé ako kedysi. Kým v minulosti platilo, že zhruba od októbra do marca intenzívne pršalo a apríl až september boli suché a slnečné mesiace, klimatické zmeny sa prejavili aj tu. Začiatkom roka bolo počasie ako na hojdačke – trochu spŕchlo, trochu svietilo slnko –, zatiaľ čo uplynulé leto zažilo Bali najsilnejšie dažde za posledných 20 rokov. A to mala byť oficiálne suchá sezóna.
Čo má Bali, čo iné ostrovy nie?
Možno sa pýtate, čím je Bali také výnimočné. Prečo láka také množstvo návštevníkov? Podľa mňa je to tým, že má pre každého niečo. Ponúka obrovské množstvo zážitkov, z ktorých si vyberie každý – či už ste milovníci pláží, nadšenci histórie, gurmáni, radi trekujete v horách, alebo ste nočné párty sovy. Surfisti z celého sveta sa zbiehajú na pĺaži Uluwatu a chytajú perfektné vlny.
Veľkú komunitu potápačov zase stretnete na východnom pobreží v Amede, odkiaľ vyrážajú loďami za podmorským dobrodružstvom. Nadšenci jogy, spirituálne založení ľudia a liečitelia sa usídlili v okolí Ubudu, ktorý je umeleckým, náboženským a kultúrnym centrom ostrova. V lone prírody tu nájdete jedny z najlepších jogových centier na svete. Vychýrené denné či nočné plážové kluby, kam prichádzajú hrať svetoznámi dídžeji, sa zase nachádzajú pri pobreží v častiach Seminyak a Canggu.
Do mestečka Sanur sa v poslednom období húfne sťahujú rodiny s deťmi a dôchodcovia túžiaci po pokojnej prímorskej atmosfére a špičkovej zdravotnej starostlivosti. Práve v Sanure v júni tohto roka otvorili jednu z najväčších a najmodernejších nemocníc v juhovýchodnej Ázii. No a pokiaľ sa radi túlate po kopcoch a džungľou, menej prebádaná severná časť ostrova bude vaším „place to go“.
Na ostrove sa týčia aj dve stále aktívne sopky, Mt. Batur a najvyšší bod ostrova Mt. Agung, na ktoré môžete podniknúť túry. Bali je takto krásne rozmanité a vy presne viete, kam sa vydať podľa vašich preferencií. Zároveň tu nájdete dobrý balans medzi moderným a tradičným, a kedykoľvek zatúžite po zmene, stačí sa presunúť o pár desiatok kilometrov ďalej.
A ak by sa vám i tak zdalo Bali primalé a nadobudnete pocit, že ste tu už videli všetko, čo ste chceli, k dispozícii máte ďalších 17-tisíc indonézskych ostrovov. Viem, že to môže znieť až bizarne – odchádzať z dovolenkového ostrova na dovolenku inde –, no pre nás expatov žijúcich na Bali sú obľúbenými dovolenkovými destináciami ostrovy Gili, Lembongan, Lombok alebo Penida, v dostupnej vzdialenosti rýchloloďou. Indonézia je taká obrovská a plná nekonečných možností. Predsa len – ide o štrnástu najväčšiu krajinu planéty čo do rozlohy a štvrtú najľudnatejšiu s 285 miliónmi obyvateľov.
Magazín Forbes ju dokonca vyhlásil tento rok za najkrajšiu krajinu sveta, pričom jeho hodnotenie zahŕňalo nielen najznámejšie Bali, ale aj ostrovy ako Sumatra, Raja Ampat, Jáva, Borneo, Sulawesi či Komodo, ktoré ukrývajú ohromnú biodiverzitu, ojedinelé živočíšne a rastlinné druhy, biele či ružové piesočné pláže a neprebádané oblasti, kam ešte nezavítal masový turizmus.
Ak už raz do týchto končín zavítate, je veľmi pravdepodobné, že pocítite neodolateľnú túžbu prísť znova. Nedávna štúdia totiž ukázala, že každý piaty návštevník Bali odchádza z ostrova s už zarezervovanou letenkou späť a jasným plánom sa na Ostrov bohov vrátiť.
