Ich projekty Tricklandia a Galéria Dobrá Hračka sa v rámci Slovenska tešia mimoriadnej obľube. Marián Bizub a Marián Aštáry sa však odmietali s týmito úspechmi uspokojiť a postavili sa pred novú výzvu – digitálnu galériu, akú by ste na Slovensku a v okolitých krajinách hľadali márne.
Obaja pochádzajú zo Smižian, obce v okrese Spišská Nová Ves. Po škole sa každý z nich vydal úplne iným smerom, aby ich cesty po čase spojil práve biznis.
„Nápad s Tricklandiou som mal v hlave dlhodobo,“ prezrádza Marián Bizub, ktorý nachádzal inšpiráciu počas svojich nespočetných ciest po krajinách ako Austrália, Nový Zéland, USA, Malajzia, Brazília, Kostarika či Čína. Chýbala mu však, ako sám priznáva, najmä odvaha.
Pred štyrmi rokmi sa rozhodol urobiť menší prieskum trhu, pripravil projekt a prezentáciu, začal hľadať vhodné priestory. Cítil však, že projekt takýchto rozmerov nedokáže sám realizovať.
Vo Francúzsku získal ako šéfcukrár michelinskú hviezdu.
Zbalil sa a vrátil sa piecť na rodný Liptov
„Zašiel som za Mariánom (Aštárym, pozn. red.) a predstavil mu myšlienku. Jemu sa to zapáčilo a spýtal sa, či do toho nepôjdeme spolu. Bol som nadšený, lebo som vedel, že je šikovný a vedel by to prepracovať do detailov,“ spomína.
Nemalá časť vybavenia a artefaktov je autentická – zapožičaná od rôznych dobrodruhov. Foto: archív Poliankovo
Táto ponuka prišla, ako hovorí Marián Aštáry, v tom správnom čase. Ako vyštudovaný dizajnér sa venoval najmä videoprodukcii, pociťoval však túžbu niečo zmeniť a opäť sa začať venovať dizajnu viac do hĺbky. Slovo dalo slovo, dvojica zohnala potrebné finančné prostriedky bez pomoci investorov a s pomocou tímu ľudí úspešne otvorili Tricklandiu.
Poliankovo ako tretí projekt, pomáha aj Barabáš
Druhým úspešným projektom dvojice je projekt Galéria Dobrá Hračka, ktorý sa nachádza v Tatranskej Lomnici. Už s istou dávkou skúseností sa však Bizub a Aštáry túžili posunúť ešte ďalej.
Tatry mali hviezdny deň.
Ocitli sa vo výbere Lonely Planet aj v reportáži New York Times
„Už v prvotnej myšlienke sme chceli vytvoriť niečo ako budovu Národného parku, ktorá v Tatrách stále chýba. A vedeli sme, že ak chceme osloviť mladých, musíme expozície riešiť najmodernejšími technológiami,“ vysvetľuje Aštáry.
Ten oslovil dobrého priateľa a známeho dokumentaristu Pavla Barabáša, ktorý sa tejto myšlienky nadšene chopil a pripravil prvú expozíciu „Dialóg s planétou“. Vďaka nej si môže bežný návštevník vyskúšať, aké je to stáť na vrchole najvyššieho vodopádu sveta, aké je to skúmať nedostupné časti jaskyne Domica či aký je to pocit kráčať naprieč severným pólom.
Návštevníci môžu vďaka technológiám zažiť napríklad aj splav divokej rieky. Foto: archív Poliankovo
„Nájdete tam 9 projekcií, každá je venovaná niečomu inému: zemi, horám, oblakom, podzemiu, riekam a podobne. Okrem projekcií využívame napríklad virtuálnu realitu na prehliadku nedostupných siení jaskyne Domica alebo rozšírenú realitu na rozpohybovanie obrazov. Nie je to niečo úplne nové, ale bežný človek sa s tým veľmi nestretne,“ vysvetľuje Bizub.
Spoluprácu s dokumentaristom si obaja pochvaľujú. „Napriek otvoreniu galérie pre verejnosť naša spolupráca na expozícii stále pokračuje – on totiž nie je nikdy úplne spokojný. Budeme dopĺňať napríklad rôzne artefakty z expedícií, ktoré si Pavol Barabáš priniesol,“ hovorí Bizub.
Rovnaký postoj má aj Aštáry. „Pre mňa to bolo o to ľahšie, že som sa sústredil na technické stvárnenie expozície a celú myšlienku a obrazové stvárnenie spracoval Pavol. Oslovil aj Petra Valušiaka a ďalších z rôznych expedícií, ktorí nám zapožičali autentické vybavenie a artefakty,“ tvrdí.
Snahou autorov Poliankova je využiť potenciál technológií na maximum. Foto: archív Poliankovo
Čas na krátky oddych
Galéria Poliankovo funguje približne dva mesiace, ľudí však zaujala natoľko, že za ňou neváhajú vycestovať aj stovky kilometrov. „Reakcie sú pozitívne. Ľudia si dokonca spravia výlet až z Bratislavy, len aby si pozreli našu výstavu. Zatiaľ počúvame samé chvály, niektorí hostia nám podávajú ruky a hovoria, že nás obdivujú, že niečo zaujímavé tvoríme, že takto by malo vyzerať podnikanie na Slovensku,“ zhoduje sa dvojica.
Tri roky – tri projekty. Prinesie ďalší rok v podaní tejto dvojice zo Smižian aj niečo ďalšie, alebo na chvíľu zvoľnia toto „šialené“ tempo? „Plánov je mnoho, ale treba aj oddychovať a toto boli 3 naozaj náročné roky,“ hovorí Aštáry a Bizub jeho slová len potvrdzuje. „Trochu si oddýchneme, ale, samozrejme, máme už nejaké ďalšie plány a nápady,“ dodal.
Hlavné foto: Marián Aštáry (vpravo) a Marián Bizub (vľavo). Foto: archív Poliankovo
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
