Na začiatku šlo len o pridruženú výrobu k stavebnej činnosti, dnes ide o úspešného európského hráča na trhu s kontajnermi na mieru.
Len pár kilometrov na severozápad od Nitry, v obci Čab, vyrába firma Zovos-Eko s troma slovenskými majiteľmi atypické kontajnery na mieru, ktoré putujú do celého sveta.
Ich produkty, vyrobené z čiernej ocele, slúžia ako „domček“ pre rôzne technológie – od rozvodových skríň, kogeneračných jednotiek pre bioplynové stanice, záložných zdrojov pre dátové centrá až po technológie využívané na ropných plošinách.
Matej Binka
S tržbami takmer 27 miliónov eur za rok 2024 a 150 zamestnancami vo výrobe patria k významným hráčom na európskom trhu. Tento rok sa navyše stali laureátom prestížneho ocenenia Diamanty slovenského biznisu, ktoré od roku 2009 každoročne udeľuje spoločnosť Enterprise Investors rýchlo a zdravo rastúcim ziskovým firmám pôsobiacim na slovenskom trhu.
Zoborská výroba
Podnikateľské začiatky majiteľov firmy Zovos-Eko, ktorej názov bol odvodený od slovného spojenia „zoborská výrobno-obchodná spoločnosť“, sa datujú do roku 1990, pričom pod súčasným menom firma podniká od roku 1997.
Podnikanie v roku 1990 pôvodne rozbiehali štyria spolumajitelia, neskôr boli piati a aktuálne sú už len traja – Robert Ďuriš, Peter Srnka a Štefan Fuska. Aj oni sa však z dennej operatívy už dávnejšie stiahli a firmu aktuálne vedú skúsení manažéri.
Robo Homola
Časť pôvodných majiteľov firmy profesijne pochádzala z prostredia stavebnej firmy , ktorá fungovala ešte v predchádzajúcom režime. Táto stavebná firma rozvíjala popri hlavnej činnosti aj pridruženú výrobu, kde najmä v zimných mesiacoch zhotovovali pre vlastnú potrebu skladové oceľové kontajnery využívané na stavbách. So získaným know-how sa teda rozhodli, že skúsia podnikanie v tejto oblasti.
„Majitelia kedysi na začiatku obchodovali aj s hutným materiálom a popritom vyrábali veľmi jednoduché skladové kontajnery. Z technického hľadiska by sa to dnes dalo porovnať s morskými prepravnými kontajnermi,“ hovorí pre Forbes obchodný riaditeľ spoločnosti Norbert Bojda.
Čas odlíšiť sa
Neskôr v 90. rokoch sa snažili okrem jednoduchých skladových kontajnerov ponúknuť na trh aj niečo iné. Ich vízia bola vyrábať aj ekologické kontajnery, ktoré slúžili na skladovanie rôznych nebezpečných látok.
„Aby kontajnery spĺňali tie najvyššie technické normy, neustále sa museli certifikovať,“ spomína Norbert Bojda. Tieto procesy boli podľa neho mimoriadne náročné, preraziť na trhu bolo ťažké aj z hľadiska zahraničnej konkurencie. Predaje však neboli také veľké, aby sa to oplatilo, preto sa postupne tento výrobný program dostal do útlmu.
Ďalším dôvodom na utlmovanie produkcie jednoduchých skladových kontajnerov bolo, že v 90. rokoch nielen na Slovensku a v Čechách vznikalo veľmi veľa podobných firiem a trh bol presýtený konkurenciou. Napokon trhy v strednej, východnej a západnej Európe ovládla rakúska firma Containex (jej materskou spoločnosťou je prepravná firma LKW Walter – pozn. red.).
Rakúšania mali podľa Bojdu veľmi dobre podchytený obchod v celej Európe a výrazným spôsobom tlačili na ceny. Firmy, ktoré kontajnery vyrábali, tak mali z roka na rok menšie marže. V tom období najmä na základe vznikajúceho dopytu zo strany zákazníkov prišiel nápad zákazkovej výroby kontajnerov, ktorý nielenže predznamenal budúcu orientáciu spoločnosti, ale zrejme ju aj zachránil.
Kontajnery na mieru firma začala vyrábať okolo roku 1995. Ako vysvetľuje Norbert Bojda, ide o atypickú výrobu, kontajnery sú na sto percent prispôsobené požiadavkám zákazníka podľa typu technológie, ktorú chce do nich umiestniť.
V tomto období sa výrazným spôsobom zmenila aj organizačná štruktúra firmy, spoločnosť nabrala nových ľudí na inžiniering a do konštrukčného oddelenia a výrazne investovala aj do softvérových riešení.
Obal pre technológie
Kontajnerové riešenia, ktoré Zovos-Eko vyrába, sú podľa Bojdu praktickým obalom pre rôzne technológie. V Čechách napríklad Zovos-Eko spolupracuje so spoločnosťou ABB, ktorá sa venuje výrobe rozvodných skríň a elektrických rozvádzačov. Tie sú bežnou súčasťou rôznych stavieb a projektov.
Keď potrebné technológie firma ako ABB zabuduje do kontajnera na mieru, dokáže ich podľa potrieb zákazníka ľahšie nainštalovať priamo „u seba doma“ a následne jednoducho k zákazníkovi prepraviť a zapojiť.
V prospech kontajnerových riešení hovorí aj to, že investičné projekty spojené s výstavbou nových či expanziou existujúcich projektov zvyčajne financujú banky. „Keď banky vidia, že je v rámci financovaných projektov niečo, čo sa dá (v prípade problémov so splácaním) relatívne ľahko zobrať a umiestniť niekde inde, považujú to za výhodu,“ vysvetľuje Bojda.
Energetika na prvom mieste
Zákazníkmi Zovos-Eko teda spravidla nie sú koncoví používatelia technológií, ale skôr firmy, ktoré tieto technológie do firiem dodávajú. Z pohľadu segmentov aktuálne najviac kontajnerových riešení z čabskej firmy smeruje do energetiky.
Ako však upozorňuje Norbert Bojda, trh sa v závislosti od trendov neustále mení. Takýmto dominantným trendom v Európskej únii boli v istom období napríklad obnoviteľné zdroje energie. Ďalším sú bioplynové stanice. Tie fungujú na báze takzvanej anaeróbnej fermentácie. V rámci nej mikroorganizmy rozkladajú organickú biomasu bez prístupu kyslíka. Počas tohto procesu vzniká bioplyn, ktorý sa spaľuje v kogeneračných jednotkách na výrobu elektriny a tepla.
„Takýchto kogeneračných jednotiek je po celej Európe veľké množstvo a máme ich veľa aj na Slovensku. V Zovos-Eko sme vyrábali kontajnery pre zákazníkov, ktorí dodávali technológie ako motory či generátory práve pre tieto bioplynové stanice,“ hovorí obchodný riaditeľ.
Okrem kogeneračných jednotiek zákazníci kontajnery kupujú aj pre úpravovne bioplynu na plyn. Pre ďalších zákazníkov Zovos-Eko vyrába kontajnery na mieru pre dieslom alebo plynom poháňané generátory.
„Momentálne pracujeme aj na projektoch, ktoré súvisia s umelou inteligenciou. Aktuálne sa v Európe aj v USA buduje veľa dátových centier, kde sú potrebné obrovské množstvá záložných zdrojov energie. Práve tie im dodávajú naši zákazníci,“ vysvetľuje Bojda.
Ročná kapacita spoločnosti Zovos-Eko je okolo 500 kontajnerov. Konkrétny počet kontajnerov vyrobených za rok však vždy závisí od rozmerov jednotlivých výrobkov. Keďže každý kontajner, ktorý v Zovos-Eko vyrobia, je na mieru, počet 500 je prepočtom na typizovaný kontajner s dĺžkou deväť metrov a šírkou a výškou po tri metre. Výroba samotného kontajnera – od momentu, keď už je podpísaná konkrétna objednávka – následne trvá okolo dvoch mesiacov.
Mix zákazníkov
Mix zákazníkov spoločnosti Zovos-Eko je dlhodobo rozmanitý a pre biznis je takáto diverzifikácia dobrou správou. Nebolo by totiž dobré opierať sa len o jedného či dvoch veľkých odberateľov, prípadne zamerať sa iba na jeden či dva segmenty.
Spoločnosť však má aj takých zákazníkov, ktorým kontajnerové riešenia dodávajú už niekoľko desaťročí. „Máme tu napríklad jednu firmu, s ktorou spolupracujeme už od roku 1996. Je pravda, že mnohí zákazníci sa k nám radi vracajú, ale napriek tomu nechceme zaspať na vavrínoch,“ hovorí Norbert Bojda.
Aké segmenty potiahnu rozvoj firmy v nasledujúcich rokoch? Podľa Bojdu je to zatiaľ ťažké povedať, situáciu komplikuje medzinárodné geopolitické dianie, ale aj nejasnosti okolo amerických taríf. „Aktuálne si myslíme, že v horizonte nejakých piatich rokov by sa mohla vykryštalizovať celá globálna situácia aj vzhľadom na colnú politiku USA.“
Robo Homola
V období, keď americký prezident Donald Trump nepredvídateľne uskutočňoval colné opatrenia, sa podľa Norberta Bojdu v mnohých spoločnostiach „totálne zastavili mnohé investičné rozhodnutia“.
„Čakalo sa, či daná spoločnosť bude stavať fabriku v USA, alebo ju bude stavať v Európe, alebo niekde úplne inde. Aj my sme to okamžite pocítili na počte dopytov, čo nám do firmy pravidelne chodia,“ vysvetľuje obchodný riaditeľ. V Zovos-Eko však pevne veria, že keď sa tieto okolnosti vyjasnia, vo svete by sa mohli opäť rozbehnúť rôznorodé projekty, ktoré podporia aj rozvoj čabskej firmy.
Chýbajú ľudia
Ako mnoho firiem na Slovensku, aj vo výrobe pod Zoborom neustále bojujú s nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily. „U nás šikovných ľudí vo výrobe potrebujeme vždy. Náš zamestnanec však musí byť technicky zdatný, musí vedieť prečítať výkresovú dokumentáciu. Obzvlášť preto, že každý náš výrobok je iný. V tejto práci žiadna rutina neexistuje.“
Na nedostatok klientov sa napriek tomu zatiaľ nemôžu sťažovať. Aj preto už teraz uvažujú o rozšírení výrobno-skladových priestorov v Čabe z aktuálnych 10-tisíc štvorcových metrov na 14-tisíc.
V akom časovom horizonte investíciu zrealizujú a o akú sumu by malo ísť, zatiaľ Norbert Bojda nespresnil. „Investovať chceme do novej výrobnej haly v našom areáli v Čabe. Zatiaľ sme však iba v plánovacej fáze, pripravujeme príslušnú dokumentáciu. Až následne sa to nacení a vytýčia sa časové rámce.“
