Dánska vedkyňa Lotte Bjerre Knudsen je celosvetovo známa predovšetkým vďaka svojej kľúčovej úlohe v dánskej farmaceutickej spoločnosti Novo Nordisk pri vývoji revolučných liekov na liečbu diabetu a obezity na báze hormónu GLP-1.
Jej výskum, ktorý začala ešte v skorých 90. rokoch, bol revolučný. Položila totiž základy pre to, aby mohli neskôr vzniknúť lieky Ozempic a Wegovy, ktoré zmenili svet.
Aj vďaka týmto liekom sa na istý čas stala spoločnosť Novo Nordisk najhodnotnejšou firmou v Európe. V exkluzívnom rozhovore pre Forbes Slovensko Lotte Bjerre Knudsen hovorí o tom, aká bola jej cesta k úspechu.
Je pravda, že na GLP-1 pracujem od začiatku 90. rokov 20. storočia a svojou prácou som sa podieľala na vývoji prvého dlhodobo pôsobiaceho agonistu receptora GLP-1 spoločnosti Novo Nordisk – liraglutidu.
Je tiež pravda, že v prvých rokoch panovala vnútri spoločnosti určitá skepsa, či by mal byť GLP-1 prioritne určený na liečbu cukrovky 2. typu aj obezity. Pre mňa bola veda jasná a vždy som bojovala za to, aby sa uprednostnili obe indikácie.
Musím však povedať, že napriek vtedajšej skepse som vždy cítila podporu nášho vedeckého riaditeľa Madsa Krogsgaarda Thomsena a spoločnosť Novo Nordisk sa ako jediná spoločnosť v odvetví v tom čase prioritne venovala GLP-1 na liečbu cukrovky aj obezity.
Výroba liekov si vyžaduje čas a podieľa sa na nej mnoho rôznych ľudí v rôznych funkciách. Musíte vyriešiť veľa problémov. Je tu viacero úloh: pripraviť liek, objaviť konkrétnu molekulu, potom musíte zistiť, ako ju vyrobiť, ako navrhnúť klinický program, ako navrhnúť toxikologický program. Môžu sa objaviť neočakávané problémy a vy ich musíte vyriešiť.
Vytvorenie účinnej látky bol významný moment, ale v prvých rokoch bolo veľkým míľnikom vyriešenie problémov s použitím lieku, takzvaná druggability.
Natívny GLP-1 má veľmi krátky polčas eliminácie, keď sa uvoľní do tela – len niekoľko minút. Hlavnou úlohou v prvých rokoch bolo vytvoriť liek, ktorý by účinkoval 24 hodín denne.
Boli rôzne pokusy o vyriešenie tohto problému, kým sme nakoniec našli správny prístup pomocou techniky známej ako acylácia mastných kyselín.
Základný koncept spočíva v tom, že k molekule lieku, v tomto prípade GLP-1, pripojíte mastnú kyselinu. Prostredníctvom mastnej kyseliny sa liek dokáže naviazať na prirodzene sa vyskytujúcu bielkovinu nazývanú albumín. Albumín je bielkovina, ktorá zohráva kľúčovú úlohu pri prenose rôznych látok v tele, vrátane mastných kyselín. Pripojením na albumín chránime liek pred degradáciou, chránime ho pred vylúčením obličkami a zabezpečíme, aby sa dostal k receptorom GLP-1, ktoré sú prítomné v rôznych orgánoch v celom tele.
Spoločnosť Novo Nordisk bola priekopníčkou tejto technológie. V súčasnosti sa táto technológia používa bežnejšie.
Úspešne aplikovaná veda je vždy dielom mnohých. Tešte sa zo spolupráce, hovorte o svojich nápadoch, počúvajte iných ľudí, sledujte vedu. Život vedený vedou je vždy veľmi vzrušujúci.
Aké ďalšie ochorenia by sme mohli liečiť v budúcnosti vďaka tejto látke?
Agonisty receptora GLP-1 sa najskôr schválili na cukrovku 2. typu. Spoločnosť Novo Nordisk bola prvou spoločnosťou, ktorej v roku 2014 schválili agonistu receptora GLP-1 na liečbu obezity – v čase, keď na tom nepracoval nik iný. V roku 2016 sme tiež ako prví požiadali o kardiovaskulárnu indikáciu pre GLP-1 a stále sme jediní, kto uskutočnil štúdiu zameranú na výsledky týkajúce sa obličiek. Ako prví sme začali skúmať výsledky týkajúce sa pečene a v súčasnosti my jediní testujeme GLP-1 pri Alzheimerovej chorobe.
Mimochodom, ako prví sme vyvinuli perorálny GLP-1. V súčasnosti sa o tom veľa hovorí a musím povedať, že už máme schválený perorálny GLP-1 na liečbu cukrovky 2. typu. Požiadali sme tiež o schválenie perorálneho GLP-1 na liečbu obezity v USA, ktorý by sa mohol začať vyrábať budúci rok, pričom čakáme na schválenie úradom FDA. Môže trvať niekoľko rokov, kým sa jeho používanie rozšíri – je to biologický liek v perorálnej forme –, ale vo všetkých týchto oblastiach sme na čele.
V súčasnosti vieme, ako vplýva GLP-1 zdravým a prospešným spôsobom na rôzne orgány, a naďalej skúmame ďalšie oblasti, v ktorých môže GLP-1 pomôcť.
Pokiaľ ide o klinické skúšania, v súčasnosti venujeme pozornosť Alzheimerovej chorobe. Po niekoľkých rokoch premýšľania sme si uvedomili, že musíme vykonať rozsiahle skúšania, aby sme dokázali, či môže mať semaglutid skutočne pozitívny účinok na kognitívne schopnosti. Práve to teraz robíme a čakáme na výsledky. Tieto výsledky by sme mali mať k dispozícii ešte tento rok.
Severské krajiny sú známe svojimi sociálnymi systémami a rovnosťou príležitostí. Aké opatrenia by mali zaviesť štáty alebo spoločnosti, aby mali ženy vedkyne rovnaké príležitosti či postavenie ako muži?
Potrebujeme určité štrukturálne zmeny, aby sme ženám poskytli rovnaké príležitosti ako mužom. Cieľ mať ženy vo vedúcich funkciách je jedna vec. Druhá vec je, že rodičovská dovolenka sa rovnomernejšie rozdeľuje medzi mužov a ženy.
Pomôže to viac sa zamerať na vyhľadávanie talentovaných žien, ale aj vyrovnať rozdiely v odmeňovaní mužov a žien. No pravdepodobne potrvá ešte jednu alebo dve generácie, kým sa v tomto smere dočkáme skutočných zmien.
Všetkým ženám – či vo vede, alebo v iných oblastiach – by som tiež chcela odkázať, aby boli zvedavé, nebáli sa ozvať a byť samy sebou.
Uvedomujem si, že žijem v spoločnosti a pracujem v podniku, kde je pomerne plochá hierarchia a veľká miera psychologického bezpečia, a že to nemusí byť rovnaké v každej spoločnosti.
Myslím si však, že v odvetví, ktoré je založené na inováciách a na vede, ako naše odvetvie, majú všetci úžitok z toho, keď môžu ľudia vniesť do diskusie rôzne pohľady a svoje jedinečné osobné skúsenosti.
