Niclas Pfüller viedol päť rokov továrne automobilového dodávateľa Brose v Amerike. Hoci mu ponúkli nové miesto, vrátil sa do Ostravy. Z Ameriky si priniesol optimizmus a s energiou teraz na severe Moravy rozbieha masívne investície. „Máme pred sebou dobré časy,“ hovorí.
„Prepáčte, toto je taká moja pojazdná kancelária,“ ospravedlňuje sa výbornou češtinou Niclas Pfüller, keď nasadá do čierneho automobilu Škoda Superb. Skúsený manažér od začiatku roka vedie v Česku automobilového dodávateľa Brose.
Vo firme s obratom viac než 15 miliárd korún (cca 615 miliónov eur) a ziskom približne 200 miliónov korún (cca 7,87 milióna eur) však nie je nováčikom. V Česku pracuje už viac ako 20 rokov, z toho pre Brose od roku 2009.
Posledných päť rokov si však od severnej Moravy dal „pauzu“ a Ostravu vymenil za americký Detroit.
Aj keď mohol v USA zostať natrvalo, vrátil sa. Čo si z Ameriky priniesol? „Optimizmus. Pozerám sa na veci inak,“ odpovedá pohotovo.
Radosť a pozitívny prístup, ktoré z neho až provokatívne sálajú, sa nedajú prehliadnuť. Medzi európskymi dodávateľmi automobiliek, obzvlášť medzi nemeckými podnikmi, je to dnes vzácne.
A to zaujme. Lenže nič sa nedá robiť – spoločnosť Brose má za sebou veľmi dobrý rok, tento má skončiť podobne a plán do budúcnosti núti šéfa troch českých výrobných závodov a zdieľaného servisného centra Brose k úsmevu.
Investície na severe Moravy
Zatiaľ čo nemecký automobilový priemysel obmedzuje výrobu, české závody Brose v Kopřivnici, Rožnove pod Radhoštěm a Mošnove spolu so zdieľaným servisným centrom pre celý svet v Ostrave investujú stovky miliónov korún do najmodernejšej automatizácie.
„Nie je to tak, že by sme s tým len začínali. Už teraz máme asi 250 robotov, a to nie je málo. Teraz však investujeme do ďalšej vlny inovácií v automatizácii a do efektívnej výroby,“ hovorí Pfüller. Verí, že na severe Moravy vznikne najmodernejšia a najviac automatizovaná výroba autosedačiek v Európe, možno aj celosvetovo.
Nová výrobná linka, ktorá bude stáť viac než 350 miliónov korún (14,43 milióna eur), je už nainštalovaná. O rok majú pribudnúť ďalšie. Cieľ je jasný – dostať českú továreň na špičku globálnej konkurencie. Samozrejme, investície sú pekné, no bez zákaziek by boli ako koncert bez kapely. Tu však kapela je.
„Získali sme množstvo nových zákaziek, predovšetkým od prémiových automobiliek. Očakávam, že budeme rásť spolu s novými vozmi, ktoré naši klienti uvádzajú na trh. Prácu máme rozvrhnutú na roky dopredu. V najbližších troch rokoch očakávame neustály rast,“ vysvetľuje manažér.
Časť zákaziek dokonca firma presunula do sesterského závodu v Anglicku, aby vytvorila priestor novým projektom. Podľa neho je teraz kľúčové zvýšiť efektivitu celej výroby, aby firma zostala konkurencieschopná aj o ďalších dvadsať rokov.
„Som presvedčený, že to vďaka vyššej automatizácii zvládneme,“ dodáva. Faktom je, že české závody Brose sú najväčšie, aké spoločnosť na svete má. Zatiaľ čo v Nemecku, odkiaľ táto rodinná firma pochádza, sa diskutuje o tom, že časť výroby sa presmeruje na iný odbor, v Česku sa podarilo vybudovať centrum s globálnym vplyvom.
Nie montážna hala, ale inovačné centrum
Zabudnite na montážnu halu. Jasné, vyrábajú sa tu autodiely, no okrem toho približne 400 ľudí z asi 2 700 zamestnancov pracuje v IT, HR, nákupe a financiách pre globálne operácie celej spoločnosti, ktorá pôsobí v 24 krajinách. A nejde len o služby – na severe Moravy má Brose aj silný vývojový tím, ktorého úloha sa má ešte posilniť.
„Chceli sme našim ľuďom ponúknuť kariérne možnosti. Nemôžeme byť len výrobná firma, pretože by si jedného dňa mohli zamestnanci povedať, že inde by mohli rozvíjať svoju kariéru lepšie,“ vysvetľuje Pfüller, ako sa mu ešte pred odchodom do USA podarilo presadiť rozšírenie spoločnosti.
S postupujúcou automatizáciou sa zároveň mení aj to, akých ľudí Brose hľadá. Zatiaľ čo doteraz boli potrební najmä nastavovači strojov a obsluha liniek, teraz potrebuje spoločnosť ľudí na programovanie robotov.
„Máme viac technikov, ktorí dokážu zabezpečiť, že s robotmi budeme vyrábať šesť dní v týždni, 24 hodín denne. Teraz rozbiehame viac automatizovanú výrobu, riešime, ktoré profesie potrebujeme, kde získame ľudí,“ opisuje aktuálne výzvy.
Nie je to o platoch, ale o vzdelaní
Nedostatok ľudí, ktorí dokážu prepojiť techniku a moderné technológie vo výrobe, predstavuje problém. Šéf Brose pritom odmieta, že by spoločnosť ponúkala nízke mzdy.
„Nie je to o peniazoch. Tu jednoducho neexistuje profesia mechatronika, chýba systém vzdelávania, ktorý by spájal školy a firmy. Zamestnávame preto programátorov a niekoľkých sme poslali na dva mesiace do Nemecka, kde sa naučili, ako nové zariadenia obsluhovať. Robíme naozaj veľké investície, a preto potrebujeme veľmi dobrých technikov,“ vysvetľuje s tým, že riadne zaškolenie môže trvať pokojne aj dva roky.
Keď otvoríte dvere auta, možno to bude vďaka zámku z Rožnova. A keď si sadnete a sedačka sa automaticky posunie do vašej polohy, môžete si spomenúť na Brose. Ako jedna z prvých spoločností totiž vyvinula pamäťovú funkciu, vďaka ktorej si sedadlo „pamätá“, ako má byť nastavené pre konkrétneho vodiča.
Aj keď šéf českej časti firmy nemôže oficiálne hovoriť o jednotlivých zákazníkoch, vo všeobecnosti možno povedať, že medzi najväčšími sú prakticky všetky európske automobilky. Ak máte automobil od niektorej z nich, s veľkou pravdepodobnosťou vodič aj spolujazdec sedia na výrobku z Česka.
Sedadlá pre prémiové značky
Prémiové sedadlá, v ktorých je množstvo technológií, sú špecialitou českej firmy Brose. Už pred dvoma dekádami sa firma rozhodla, že práve tu vznikne veľké centrum tohto segmentu. Všetko, čo Brose v Česku vyrába, sú diely, ktoré auto potrebuje bez ohľadu na to, aký má motor.
Je jedno, či jazdí na naftu, benzín alebo elektrinu. A hoci z Niclasa Pfüllera vyžaruje optimizmus, dobre vidí, čo sa deje najmä na európskom automobilovom trhu. „Nie je tajomstvom, že nerastie. A keď máte stagnujúci trh, konkurencia sa, samozrejme, zvyšuje. Treba sa však na to pozrieť v širšom kontexte a neporovnávať sa stále len s Nemeckom,“ zdôrazňuje.
Tam výroba síce klesá, no na druhej strane noví výrobcovia otvárajú továrne – napríklad čínska automobilka BYD v Maďarsku alebo rýchlo sa rozvíjajúci automobilový priemysel v Turecku.
„Nemôžeme sa porovnávať s Nemeckom, pretože konkurencia je teraz globálna. Môžu ňou byť výrobcovia v Maďarsku či Turecku, ale aj v Mexiku alebo Číne – záleží od produktu, s ktorým práve súťažíte,“ hovorí manažér.
Súťaží sa pritom nielen o zákazníkov, ale aj o zamestnancov. Podobnú skúsenosť má Pfüller aj z pôsobenia v USA. „Niekedy sme mali problém zohnať programátorov a dobrých technikov, ale podarilo sa nám pritiahnuť viacerých Európanov,“ pripomína Pfüller s tým, že podobne teraz nejde o súťaž len v Moravskosliezskom kraji, ale v celom regióne – Česko, Poľsko, Slovensko.
Podľa neho musia byť firmy oveľa otvorenejšie a aj na dátach z Brose vidieť, ako sa mení zloženie zamestnancov. Zatiaľ čo pred 10 rokmi pracovali v závodoch takmer výlučne Česi a Slováci, dnes je kolektív oveľa pestrejší. Práve diverzita je jednou z vecí, ktoré sa mu v USA páčili – a bolo ich viac.
Keď dostal ponuku viesť biznis Brose v USA, spočiatku mu to nepripadalo veľmi atraktívne. Bol spokojný na severe Moravy, kde má rodinu a rád tam trávi voľné chvíle, napríklad výstupom na Lysú horu. Napokon sa však rozhodol výzvu prijať, zobral rodinu a odišli do Detroitu.
„Je to trochu ako Ostrava,“ smeje sa a hľadá paralely s priemyselnou premenou oboch regiónov. V USA sa rýchlo zorientoval a toto rozhodnutie vôbec neoľutoval. Ani majitelia firmy. Po dvoch rokoch, keď viedol 10 tovární od Kanady cez USA až po Mexiko, mu predĺžili kontrakt a Pfüller zostal v Amerike ďalšie tri roky.
A mohol tam pracovať aj dnes – navrhli mu, že môže v USA zostať. Zvažoval to. Práca, život, priatelia – všetko bolo fajn. „Česko je však môj domov a mám tam rodinu,“ hovorí rodený Nemec. Rozhodol sa teda vrátiť. Ako priznáva, spočiatku to bol trochu kultúrny šok.
Keď si spomenie na vianočné nákupy v Ostrave a porovná ich s usmievavými predavačmi v USA, stále sa smeje. Optimizmus, pozitívna energia a globálny pohľad sú tým hlavným, čo si po rokoch v Amerike priniesol späť na sever Moravy.
„USA ma naučili byť otvorený, dynamický a zároveň vnímať veci v širšom kontexte. V Európe som si myslel, že keď máme napríklad zákazníka vo Švédsku a doprava kamiónom trvá 48 hodín, je to veľa, ale potom zistíte, že kamión z továrne v Mexiku ide do amerického Spartanburgu týždeň. A dá sa to,“ hovorí.
Optimizmus nadovšetko
A potom je tu ešte ten optimizmus. Jasné, že tam bolo veľa ťažkých chvíľ – napríklad boj o zamestnancov bol niekedy tvrdší než u nás. „Ale aj keď to bolo náročné, môj tím bol vždy optimistický. Pracovali v štýle – V poriadku, nie je to dobré, čo teda urobíme, aby sme boli zajtra lepší? Aké je riešenie?“ opisuje prístup, ktorý sa mu vryl pod kožu. Dnes sa ho snaží prenášať aj na svoj tím v Česku.
Nebojí sa hovoriť o tom, že Brose bola ako tradičná nemecká firma so storočnou históriou vždy silná v nemeckých automobilkách, no dnes sa môže viac pozerať aj po japonských, kórejských či čínskych výrobcoch.
„Musíme mať otvorené oči a byť ochotní reagovať na nové možnosti,“ dodáva. To, že vie využiť príležitosti, ktoré na začiatku nemusia pôsobiť veľmi lákavo, dokazuje aj jeho kariéra. Na svoju prvú cestu do Česka si pamätá veľmi dobre.
Bolo to v lete 2002. Prišli však ničivé povodne, a tak musel cestu nakoniec odložiť. Druhá výprava sa už podarila a Niclas Pfüller mal od roku, ktorý sa do českých dejín zapísal storočnou vodou, na starosti financie a controlling 12 tovární americkej spoločnosti Dura Automotive v celej Európe vrátane Česka.
Po dvoch rokoch mu ponúkli vedenie českej pobočky, a tak v roku vstupu Česka do Európskej únie nasadol do auta a presťahoval sa do Kopřivnice. Vtedy to bol iný svet než dnes.
„Bolo takmer nemožné nájsť hotel, ktorý by zodpovedal západnému štandardu. Navyše, cestovať autom z Kopřivnice do Nemecka bolo náročné a zdĺhavé. V krajine bola vtedy vysoká nezamestnanosť a kopřivnický priemyselný park bol len víziou, prázdny,“ opísal pred pár rokmi pre Kopřivnické noviny.
O novej výzve nepochyboval, aj keď, ako priznáva, jeho mama z presťahovania syna na východ nadšená nebola. „Rodičia do Česka predtým necestovali, nepoznali to, a tak sa báli, kde to vlastne idem,“ hovorí.
Dnes je to už úplne inak – rodičia za ním a jeho rodinou radi cestujú a spoločne chodia na výlety, napríklad na Pustevny či na známe Kyselice. Na svoje začiatky v Kopřivnici spomína rád. Keď prevzal vedenie firmy, pracovalo v závode 80 ľudí.
Za štyri roky jeho vedenia narástol počet zamestnancov desaťnásobne. Keď potom v roku 2009 dostal ponuku viesť Brose v Česku, neváhal. Po americkej akciovej spoločnosti bola preňho nemecká rodinná firma vítanou zmenou.
Jiří zerzoň pre Forbes Česko
„Splnil sa mi sen. Nadchli ma inovatívne procesy, nové technológie, ale aj silný vzdelávací program pre špecialistov a dôraz na zamestnancov,“ hovorí CEO Brose s tým, že ho teší napríklad aj firemná škôlka.
„Samozrejme, chceme byť ako firma efektívni, ale verím, že keď ponúkneme dobré prostredie pre našich ľudí, budú spokojnejší a vo výsledku to prospeje aj nám,“ vysvetľuje.
Aj keď môže v obleku pôsobiť uhladene ako manažér zo sveta čísel, tabuliek a plánov, v skutočnosti má blízko aj k výrobe a technike. Vyrastal medzi autami – jeho otec pracoval ako automechanik a malý Niclas sa mu často pozeral pod ruky. Vyrastal v skromných pomeroch na nemeckom vidieku. Keď mal 18 rokov, rodičia mu kúpili auto. Ale nebolo to len tak.
„Dostal som rozbité VW Polo a najprv som ho musel celé opraviť, aby vôbec bolo pojazdné,“ spomína. Keď potom chodil na vysokú školu, musel popri tom pracovať, pretože rodičia mu nevedeli zaplatiť štúdium.
„Vďaka tomu som sa naučil veľa o technike – a to sa mi hodí aj dnes,“ usmieva sa. Za túto lekciu je vďačný. Z chlapca, ktorý kedysi vlastnými rukami opravoval rozbité auto v garáži, je dnes šéf jednej z najmodernejších tovární v Európe. Navyše, má americký optimizmus, ktorý úspešne prenáša aj na svoje okolie.
Článok vyšiel na forbes.cz a autorkou je Pavla Francová.
