Trh práce sa mení: rutinné úlohy miznú, firmy hľadajú expertov schopných pracovať s pokročilými technológiami.
Z pohľadu tržieb je najväčším telekomunikačným operátorom v krajine. Aj takáto veľká firma už začína pri nábore zamestnancov pociťovať vplyv umelej inteligencie.
Reč je o spoločnosti Orange Slovensko. Tá od roku 2022 až dodnes zaznamenala zmeny v pomere medzi seniorskými a juniorskými rolami.
Kým juniorských pozícií pri nábore ubúda, seniorské pribúdajú. Vo firme sa zvýšil dopyt po skúsených odborníkoch. „Tieto trendy odrážajú meniace sa požiadavky trhu a našu adaptáciu na nové technologické výzvy,“ hovorí pre Forbes Martin Pakan, chief people & culture officer Orange Slovensko.
Orange nie je jedinou firmou na trhu, ktorá pokles voľných juniorských pozícií cíti. Pridávajú sa k nemu aj ďalší zamestnávatelia. To naznačuje zmenu na pracovnom trhu.
Dopyt po senioroch rastie naprieč operátormi
Zmeny v pomere juniorských a seniorských pozícií cíti aj Slovak Telekom.
„Rastie potreba seniorskejších profilov, ktoré dokážu reagovať na komplexnejšie výzvy a technologické zmeny, vrátane tých, ktoré prináša umelá inteligencia,“ povedala Jitka Adámková, riaditeľka pre ľudské zdroje a členka Predstavenstva Slovak Telekom.
Nástup umelej inteligencie nemá na tento trend podľa Slovak Telekomu výhradný vplyv. Z Adámkovej pohľadu ide skôr o kombináciu viacerých faktorov – vývoja pracovného trhu, špecifických projektových požiadaviek a rastúcej potreby odbornosti.
Výraznejšie trendy podľa Orange Slovensko môžeme vidieť v segmentoch, ktoré sú najviac závislé od technologických inovácií a digitalizácie. Sú to napríklad služby spojené s vývojom a správou AI technológií, dátové služby či cloudové riešenia.
„V týchto segmentoch zaznamenávame najväčší nárast záujmu o seniorské pozície a zároveň pokles dopytu po juniorských rolách,“ konštatoval Pakan. Odráža to podľa neho potrebu skúsených odborníkov na riadenie komplexných projektov a implementáciu pokročilých technológií.
Naopak, v segmentoch s menej technickým zameraním môžu byť podľa Pakana tieto trendy menej výrazné.
AI mení dopyt po pracovných profiloch
Ponuka voľných pracovných miest rastie podľa veľkého prieskumu poradenskej spoločnosti PwC prakticky v každom type povolania, ktoré ovplyvnilo využívanie umelej inteligencie. Je to dokonca aj v tých profesiách, ktoré sa dajú vo veľkej miere automatizovať.
„O 38 percent vzrástla ponuka voľných pracovných miest na pozíciách, kde sa vo väčšej miere využíva umelá inteligencia,“ píše sa v prieskume spoločnosti.
Ako upozornila spoločnosť Orange Slovensko, zrejme aj to je dôvod, že na našich univerzitách sa mení smerovanie. Pribúdajú nové predmety a odbory zamerané na AI, prácu s dátami, programy Python či SQL. „Školy sa snažia držať krok s tým, čo firmy hľadajú,“ hovorí Pakan.
Študenti majú podľa neho o tieto oblasti veľký záujem – často si kvôli tomu menia študijný program alebo školu. Pakan tvrdí, že ich lákajú témy ako neurónové siete, štatistické modely či praktické využitie umelej inteligencie.
„Pre mladšie generácie je práca s novými technológiami, vrátane AI, už prirodzená. Vnímame to skôr ako výhodu, ktorá im prácu uľahčuje, než ako prekážku,“ povedala Adriana Maštalircová zo spoločnosti Lidl Slovenská republika.
Personálna agentúra Manpower Group už pozoruje vyšší dopyt po pozíciách, ako sú napríklad AI architekti, AI produktoví manažéri či prompt špecialisti. Firma tvrdí, že v niektorých regiónoch – najmä vo veľkých technologických centrách – už firmy vyberajú kandidátov priamo s týmito kompetenciami ako štandard.
„Tento dopyt rýchlo rastie,“ povedala pre Forbes Zuzana Rumiz, generálna manažérka ManpowerGroup Slovensko.
FOTO: PExels.com / Mikael Blomkvist
AI mení pracovný trh. Dopyt po juniorských pozíciách klesá.
Juniorov je menej, potvrdzujú to aj štatistiky
Dáta z portálu Profesia.sk, ktoré magazínu Forbes portál poskytol, potvrdzujú trend poklesu juniorských pracovných pozícií. Za šesť rokov – od roku 2019 do roku 2025 – klesol ich podiel o sedem percentuálnych bodov.
Kým v roku 2019 tvorili 36 percent, tento rok ich je necelých 30 percent. Najvýraznejší pokles podielu ponúk vhodných pre absolventov medzi rokmi 2022 a 2025 Profesia eviduje v poľnohospodárstve. Poklesli z 59 percent v roku 2022 na 41 percent v tomto roku.
Podobne výrazný pokles nastal aj v prípade inzerátov z oblasti prekladateľstva a tlmočníctva a z textilného priemyslu. Za nimi nasleduje umenie, pomocné práce, zákaznícka podpora, poisťovníctvo a bankovníctvo.
Juniorské pozície klesajú aj v IT sektore. V roku 2022 bolo pre absolventky a absolventov vhodných 16 percent ponúk, tento rok 12 percent. V marketingu eviduje portál pokles z 27 percent na 24 percent, vo financiách z 28 percent na 25 percent.
Podobný trend vidí aj personálna agentúra Manpower. Najvýraznejšie sa to podľa nej dotýka pozícií, ktoré sú relatívne rutinné, opakovateľné alebo tie, ktorých základné pracovné úlohy možno čiastočne delegovať či automatizovať AI nástrojmi.
Medzi takéto roly patrili tradičné juniorské IT pozície, administratívne podpory, procesné podporné roly, základné pozície v zákazníckej podpore alebo call centrá. Rozdiely medzi sektormi sú významné. Najrýchlejšie zmeny prebiehajú v IT a dátovom segmente.
„Firmy čoraz viac hľadajú skúsených odborníkov – dátových vedcov, AI inžinierov či špecialistov na prompt engineering. Juniorské pozície tu ubúdajú, keďže veľkú časť rutinných úloh už preberajú automatizované nástroje,“ povedala Rumizová.
Zmeny vidieť aj v marketingu a komunikácii, financiách, ale i v priemysle a logistike, kde sa zmeny prejavujú najpomalšie. „Aj tu rastie dopyt po špecialistoch na digitalizáciu, automatizáciu a dátovú optimalizáciu výrobných procesov,“ dodala Rumizová.
Mäkké zručnosti pomáhajú
Zručnosti, ktoré zamestnávatelia vyžadujú, sa menia podľa PwC o dve tretiny rýchlejšie v profesiách, ktoré využívanie umelej inteligencie ovplyvňuje najviac, pričom v predchádzajúcom roku bol tento rozdiel iba štvrtinový. Zamestnávatelia podľa poradenskej spoločnosti už toľko nebazírujú na formálnom vzdelaní.
Nástup umelej inteligencie na trh práce prináša aj dôraz na nové zručnosti – nielen v oblasti takzvaných tvrdých, ale i mäkkých zručností. Do popredia vystupuje napríklad dátová analytika, práca s modelmi, kritické myslenie, ochrana dát či učenie sa.
„Medzi technické zručnosti, ktoré získavajú na dôležitosti, patrí schopnosť pracovať s AI technológiami a porozumenie ich aplikáciám. Okrem toho sa kladie väčší dôraz na soft skills ako agilita, schopnosť adaptácie na nové podmienky a chuť experimentovať a inovovať,“ hovorí Simona Miklošovičová, hovorkyňa Tatra banky.
Práve takzvané mäkké zručnosti budú podľa Lidlu Slovenská republika kľúčovými zručnosťami i do budúcnosti. Ide napríklad o kritické myslenie, schopnosť riešiť komplexné problémy, medziodborovú komunikáciu či argumentáciu.
„Už nestačí vedieť AI používať, treba vedieť, čo sa jej pýtať a ako interpretovať jej výstupy,“ povedala Maštalircová. Zamestnávatelia kladú podľa portálu Profesia.sk stále väčší dôraz na mäkké zručnosti, ktoré sú univerzálne prenositeľné.
„Hľadajú nielen ľudí, ktorí napríklad ovládajú potrebné programy, ale zároveň kladú veľký dôraz na to, či zapadnú do ich firmy a do tímu,“ povedala Ľubica Melcerová, hovorkyňa Profesia.sk.
Umelá inteligencia pomáha rýchlejšie sa rozhodovať, znižovať rutinu a zvyšovať efektivitu a umožňuje sústrediť sa na kreatívne a strategické časti práce.
Ľubica Melcerová, Profesia.sk
Firmy chcú AI, ale investujú opatrne
Až sedem z desiatich spoločností podľa prieskumu ďalšej poradenskej spoločnosti, EY, verí, že umelá inteligencia v nasledujúcich piatich rokoch významne zvýši prevádzkovú efektivitu a produktivitu.
Napriek tomu takmer polovica podnikov za posledné tri roky do umelej inteligencie neinvestovala vôbec a len štyri percentá firiem do nej investovali vyše 215-tisíc eur.
EY sa domnieva, že vysoké investície do umelej inteligencie nie sú bežné a väčšina podnikov je buď opatrná, alebo nemajú k dispozícii dostatočné rozpočty na projekty, ktoré súvisia s umelou inteligenciou.
Môže to súvisieť aj so štruktúrou firiem. Iný typ investícií robia spoločnosti, ktoré sú výrobné, a v inej miere investujú do AI také, ktoré prevádzkujú napríklad e-commerce.
„Pracovný trh bude stále viac prepájať ľudské zručnosti s technológiami. Zamestnanci sa budú musieť stále vzdelávať, čo bude tiež výzva pre firmy, aby im poskytli možnosti dovzdelania či rekvalifikácie. To súvisí nielen s technologickým pokrokom, ale aj s demografickým problémom a starnutím populácie, ktorému na Slovensku čelíme,“ povedala Melcerová.
Umelá inteligencia môže podľa portálu Profesia vo veľkej miere znížiť potrebu ľudskej práce v odvetviach s vysokým podielom rutinných úloh – administratíve, zákazníckej podpore, bankovníctve či poisťovníctve – či v niektorých oblastiach výroby alebo logistiky.
Profesia doplnila, že z AI technológií výrazne profitujú tí zamestnanci, ktorí pracujú s veľkým objemom dát, napríklad dátoví analytici, ale taktiež programátori, personalisti či marketéri, veľmi užitočná je aj pre vedcov či lekárov.
„Umelá inteligencia pomáha rýchlejšie sa rozhodovať, znižovať rutinu a zvyšovať efektivitu a umožňuje im sústrediť sa na kreatívne a strategické časti práce,“ dodala Melcerová.
Aj preto sa podľa spoločnosti Manpower rozdiel medzi juniorskými a seniorskými pozíciami bude ešte zväčšovať, ak firmy a kandidáti nezavedú nové spôsoby vstupov do kariéry – napríklad bootcampy, projektové stáže či AI asistovaných mentorov.
Ohrozené pracovné miesta
Pracovný trh na Slovensku výrazne ohrozuje nástup umelej inteligencie. Ukazujú to viaceré analytické štúdie.
Napríklad podľa analýzy IMF približne štvrtina zamestnancov v krajine je ohrozená nástupom AI a môže sa stať, že ich pracovná pozícia zanikne alebo sa pretransformuje. Štvrtina všetkých zamestnaných na Slovensku predstavuje viac ako 650-tisíc ľudí.
Od roku 2016 sa napríklad počet zamestnancov IBM na Slovensku znížil z 5 130 na 2 654. CEO spoločnosti IBM Arvind Krishna ešte v roku 2023 uviedol, že technologický gigant prestane prijímať ľudí na pozície, ktoré dokáže nahradiť umelá inteligencia.
„Očakávame, že trendy v oblasti dopytu po technológiách súvisiacich s AI a dátami sa budú naďalej posilňovať v najbližších dvoch až troch rokoch,“ konštatoval Pakan.