Tridsať rokov od konca vojny za nezávislosť bude Chorvátsko v decembri bez mín. Krajine ostáva odmínovať územie s rozlohou asi ako dva štvorcové kilometre.
V rozhovore pre ČTK to povedal Željko Romić, riaditeľ spoločnosti Piper Demining Group, ktorý sa v budúcnosti chystá pomôcť svojimi skúsenosťami na Ukrajine. Tá je dnes považovaná za jednu z najviac zamínovaných krajín na svete a vojna na jej území, ktorú rozpútalo Rusko, pokračuje.
V Chorvátsku ostali po vojne za nezávislosť z rokov 1991 až 1995 zamínované niekdajšie frontové lokality. Agentúra Reuters tento rok v apríli napísala, že Chorváti vyčistili zhruba 1 800 štvorcových kilometrov a našli pritom asi 300-tisíc mín a ďalších výbušných zariadení. Pri explózii mín a ďalšej munície v balkánskej krajine podľa aprílových informácií zahynulo od konca vojny viac ako 200 ľudí, vrátane štyroch desiatok pyrotechnikov.
Teraz sa turisticky obľúbená krajina blíži k okamihu, keď bude môcť vyhlásiť, že nebezpečné relikty tunajších bojov už nikoho neohrozujú.
„Naša skúsenosť ukazuje, aký dlhý a zložitý proces to je, a zároveň naznačuje, čo čaká Ukrajinu,“ povedal na minulotýždňovej konferencii Prehodnotenie Ottawského dohovoru 2025 v Záhrebe Željko Romić, ktorý sa podieľa na odmínovaní Chorvátska.
Odmínovanie sa začalo v Chorvátsku krátko po skončení bojov v polovici 90. rokov minulého storočia a v posledných rokoch pomáhali krajine aj peniaze z Európskej únie. „Mali sme kritériá, kde začať, to boli školy a ďalšie miesta, kde boli ohrození civilisti. Nasledovala poľnohospodárska pôda a lesy,“ povedal ČTK Romić.
Pyrotechnici podľa neho používajú odmínovacie stroje, a kam nepreniknú, míny likvidujú manuálne. Používajú aj špeciálne cvičené psy. Romić pritom upozornil, že ešte tento rok – v poslednom roku odmínovávania – zahynul jeden z pyrotechnikov. V decembri by sa však podľa neho mali tieto práce skončiť a budúci rok v marci sa Záhreb chystá oficiálne oznámiť, že Chorvátsko je bez mín. Krajina sa pritom o svoje skúsenosti delí s Ukrajinou.
Upozorňujú na nedodržiavanie pravidiel
Účastníci konferencie Prehodnotenie Ottawského dohovoru 2025 v Záhrebe z viacerých krajín – vrátane Ukrajiny, Azerbajdžanu, Nigérie alebo Mauretánie – vyzvali na revíziu dohovoru, ktorý zakazuje použitie, skladovanie a výrobu protipechotných mín.
Upozornili napríklad na to, že niektoré krajiny nie sú signatármi dohovoru a míny používajú. Vyzvali tiež, aby štáty používajúce míny boli po konflikte zodpovedné za ich odstránenie.
Ukrajina tento rok oznámila odstúpenie od dohovoru, čo odôvodnila potrebou obrany pred ruskou inváziou. Podľa agentúry Ukrinform ide o dočasný krok, kým sa neskončí ruská agresia. Odstúpenie od Ottawského dohovoru tento rok ohlásili aj Estónsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko a Fínsko. Teda krajiny, ktoré susedia s Ruskom, jeho spojencom Bieloruskom alebo s oboma týmito štátmi.
Ottawský dohovor nadobudol platnosť v roku 1999 a ratifikovalo ho okolo 160 krajín vrátane Chorvátska a taktiež Česka. Napríklad Spojené štáty, Rusko alebo Čína tak neurobili.
Vyvíjajú vlastné stroje na odmínovanie
Chorvátsky odborník zároveň upozornil na fakt, že jeho krajina likvidovala míny a nevybuchnutú muníciu v čase mieru, ale Ukrajina sa snaží svoje územie čistiť, zatiaľ čo sa tam stále bojuje. Ide napríklad o územie, ktoré Rusko okupovalo, ale Ukrajina ho dobyla späť. Týka sa to aj Charkovskej oblasti.
„Takmer 40 percent Charkovskej oblasti je potenciálne kontaminovaných s výbušnými pozostatkami vojny,“ priblížil na konferencii Ruslan Misjuňa z ukrajinského strediska pre odmínovanie v Charkovskej oblasti. Netrúfa si odhadnúť, ako dlho môže likvidácia mín v jeho krajine trvať.
„Ani nevieme, kedy sa vojna skončí. Až keď urobíme prieskum, zistíme, ktoré oblasti a ako veľmi sú kontaminované a čím všetkým sú zamorené. Pritom nevieme, akú budeme mať v budúcnosti podporu. Chcem veriť, že máme silných spojencov, pretože to bude trvať celé desaťročia,“ povedal ČTK Misjuňa.
V rozhovore s ČTK napríklad opísal, že Ukrajina vyvíja vlastné odmínovacie stroje. „Aj keď zahraničné odmínovacie stroje preukázali produktivitu, musia byť v mnohých prípadoch upravené. Pretože by mali byť chránené nielen pred explóziou zospodu, ale aj proti útoku. To znamená, že niekedy musíme pridať extra nepriestrelný panel na rôzne miesta,“ povedal Misjuňa s tým, že ďalším dôvodom sú menšie náklady na obstaranie a údržbu krajín.
Slovenská vláda aj občania pomáhajú Ukrajine aj odmínovacími vozidlami Božena od krupinskej Way Industries. Foto: FB –WAY Industries a.s.
Štyri odmínovacie stroje Božena poslala v rámci pomoci na Ukrajinu aj slovenská vláda, na ďalší sa poskladali Slováci prostredníctvom verejnej zbierky neziskovky Mier Ukrajine. Výrobca božien – krupinské strojárne Way Industries – sa pritom napriek veľkému dopytu po odmínovacích strojoch ekonomicky trápi.
Operačné a humanitárne odmínovanie
Misjuňa upozornil na dva typy odmínovania vo svojom regióne, ktorý leží pri hraniciach s Ruskom a čiastočne ním prechádza frontová línia. „Jedno je operačné a druhé humanitárne. Operačné odmínovanie znamená eliminovanie hrozby a nebezpečenstva na určitom mieste, aby sme mohli napríklad pripojiť znova nejakú dedinu k elektrickej energii alebo obnoviť zásobovanie vodou. Humanitárne odmínovanie je systematické čistenie územia,“ povedal.
V Charkovskej oblasti sa pritom podľa neho od začiatku ruskej invázie podarilo nájsť a zneškodniť viac ako 300-tisíc mín a nevybuchnutej munície.
Vláda v Kyjeve odhaduje, že 23 percent ukrajinského územia – zhruba 137-tisíc štvorcových kilometrov, čo je plocha väčšia ako územie Grécka – je považovaných za kontaminované nášľapnými mínami a ďalšou nevybuchnutou muníciou, napísala tento týždeň agentúra AFP v inej súvislosti. Podľa ukrajinskej poslankyne Anny Skorochodovej, ktorá sa zúčastnila konferencie, míny zabili 380 civilistov vrátane 21 detí.
Rusi podľa nej zamínovali územie v Kyjevskej, Černihivskej, Sumskej, Charkovskej, Chersonskej oblasti aj na Donbase. Politička zároveň pripustila, že míny používa aj Ukrajina. „Museli sme zamínovať územie pri hraniciach s Bieloruskom, je to ochranná línia. Nie je to veľmi veľké územie, je zamínované kvôli ochrane,“ povedala novinárom. Rusko v roku 2022 využilo na útok na Ukrajinu aj bieloruské územie.
