Málokomu sa podarilo Slovákov namotivovať k tomu, aby upriamili pozornosť na skutočne dôležité hodnotové témy, ako sa to podarilo premiérovi Ficovi vo vzťahu k významu Nežnej revolúcie.
Samozrejme, slovenského premiéra nepodozrievame z toho, že by jeho zámerom bolo nabádať Slovákov k tomu, aby viac diskutovali o 17. novembri 1989 a zamýšľali sa nad hodnotami, ktoré nám priniesol pád komunistického režimu.
Napokon, Robert Fico bol štandardný komunista a práve v tomto režime si začal budovať kariéru.
Sviatok druhej ligy
Ako sa neskôr sám vyjadril, jeho život sa v roku 1989 nijako zásadne nezmenil. Práve z toho pramení aj jemu prisudzovaný výrok, že si 17. november ani nevšimol.
Keď si ho všimol o 36 rokov neskôr, zamyslel sa nad ním spolu s partnermi vo vládnej koalícii v rámci svojho mentálneho zmýšľania a rozhodli sa, že to síce je štátny sviatok, no jeho význam nestačí na prvú métu a je možné ho obetovať.
Status štátneho sviatku mu síce ponechali, ale osobitný priestor na pripomínanie jeho významu v podobe pracovného pokoja nepovažovali za potrebný. A tak poslali ľudí do práce.
Slováci to vidia inak
Stalo sa však to, s čím premiér nerátal. Ako bývalý komunista neocenil, že väčšina Slovákov to má vo svojich mentálnych svetoch inak. Na rozdiel od neho chápeme, že pred 36 rokmi sa náš svet a naše životy zmenili k lepšiemu.
Ďakujeme
Milí čitatelia, tento komentár vám prinášame v plnom znení a odomknutý. Na jeho prečítanie nepotrebujete predplatné. Ak sa však rozhodnete podporiť prácu redaktorov a editorov magazínu Forbes, ktorá vždy stojí a bude stáť na strane slobody a demokracie, môžete tak urobiť tu. Ďakujeme.
Možno to niektorým ľuďom, ktorí si so sebou ešte stále nesú kufrík s výbavou bývalého komunistu, môže stále pripadať, že sa v 89. roku stalo niečo hrozné a nejaká partia študentov tu urobila prevrat. Alebo to vlastne vôbec nebolo dôležité.
Prieskumy však ukazujú, že 68 percent Slovákov vníma 17. november veľmi pozitívne, prípadne skôr pozitívne.
Ľudia si tento rok začali oveľa viac všímať výročie 17. novembra – možno najviac za posledných 20 rokov. Dôvod?
Geniálny ťah
Keďže politické vedenie našej krajiny tento sviatok presunulo do „druhej ligy“, každý z nás sa musel sám za seba zamyslieť a odpovedať si, na akej priečke sa nachádza sloboda v jeho hodnotovom rebríčku.
A toto sú odpovede: firmy udelili zamestnancom voľno a školy si pre študentov pripravili špeciálny program, kde so žiakmi budú diskutovať o 17. novembri a hodnotách, ktoré symbolizuje.
Ruku na srdce, s pripomínaním a oslavami 17. novembra 1989 to bolo na Slovensku v uplynulých rokoch slabšie. Teraz prakticky nehovoríme o ničom inom. Geniálne.
FOTO: Wikimedia Commons
Nežná revolúcia v Prahe. Foto: Wikimedia
To, čo malo potenciál podkopať význam 17. novembra, ho vyzdvihlo na piedestál a spravilo z neho osobnú výzvu pre každého z nás.
Výzvu, ktorá vyvolala vlnu reakcií svedčiacich o tom, že nezabúdame na dejinné okamihy, ktoré sú kľúčové pre charakter našej spoločnosti.
A ktoré sú jasným dôkazom, že práve vďaka 17. novembru máme skutočnú slobodu vyjadriť svoj názor, napríklad aj voľnom v práci.
November a biznis
Alebo špeciálnym programom o téme, ktorá sa síce tým hore nezdá dostatočne dôležitá, ale my sme tí, ktorí rozhodujú o tom, aký jej dajú priestor.
Pred 17. novembrom by sme za to čelili perzekúciám, vďaka 17. novembru je to sloboda, na ktorú máme právo.
Ako novinár pôsobiaci v biznisovom médiu som absolvoval dva rozhovory s premiérom Ficom. Vždy, keď sa otázky týkali jeho politickej činnosti, ohradil sa a vyzýval mňa aj kolegyňu na to, aby sme sa pýtali len na ekonomiku.
Možno to napadne aj niekomu inému, že biznisové médium nemá riešiť 17. november a politiku, no premiér Fico sa mýlil. A mýli sa každý, kto si to myslí.
Profimedia
Foto: Profimedia
Bez 17. novembra by sme nemali biznis, slobodné podnikanie, rebríček Najbohatších Slovákov ani magazín Forbes, ani nespočetné množstvo slobôd a možností, ktoré ponúka len slobodný svet a ľudia v diktatúrach a autoritárskych štátoch, ako je napríklad Rusko, o nich môžu len snívať.
Skôr ako niekto namietne, že Rusko je demokracia, skúsme si to overiť jedným príkladom, ktorý je prudko aktuálny aj na Slovensku.
Viete si predstaviť, že by ste v Moskve zobrali kriedu a napísali na ulici nápis, ktorý by spochybňoval prezidenta Putina? Urobiť to zrejme môžete, ale ak vás pri tom chytia, skončili by ste na niekoľko rokov vo väzení.
Kriedová revolúcia?
A práve krieda je to, čo v posledných dňoch máta a trápi nášho premiéra. Študent, ktorý napísal premiérovi odkaz kriedou, sa stal hrdinom veľkej časti Slovenska. Áno, vulgarizmus si mohol odpustiť, ale ten z neho neurobil hrdinu.
Urobili ho z neho politici a médiá naklonené súčasnej vláde, ktoré naňho spustili doslova hon. A pridala sa polícia, ktorá ho predviedla na vypočutie.
Vládna moc brutálnym spôsobom neodhadla reakciu Slovákov. Zohnať si kriedu totiž nie je príliš náročné ani po dvoch rokoch Kamenického konsolidácie. A chodníkov je na Slovensku stále dosť.
A tak tu máme „kriedovú revolúciu“, ktorú začal študent.
Profimedia
Foto: Profimedia
Štvornásobný premiér sa hnevá, ale bude to musieť strpieť, pretože na Slovensku od 17. novembra 1989 ešte stále máme demokraciu.
A áno, asi je nepríjemné prečítať si na chodníku napríklad otázku „Pán premiér, kde je diaľnica do Košíc?“, ale hold, ak je niekto pri moci 14 rokov, mal by vedieť odpovedať.
Odvaha sa prejavuje inak
Na „kriedovú revolúciu“ sa rozhodol premiér odpovedať ďalším útokom na študentov. Neviem, kto mu radí, ale naozaj neodvádza dobrú prácu. Posielať mladých ľudí bojovať na Ukrajinu len za to, že vyjadrili svoj názor a pri tom nemať dosť odvahy na služobnú cestu do Kyjeva alebo Buče je úbohé.
Študenti zvolili najlepšiu reakciu v štýle 17. novembra. Cvengot kľúčov sa premiérovi nepáčil. Keďže si 17. november nevšimol, asi nevie, akú hlbokú symboliku tento zvuk má.
Pripomeňme si, že po ňom komunisti prišli o moc. A tí, ktorí dnes zvonia a pôjdu si pripomenúť hrdinov a udalosti staré 36 rokov, pôjdu najneskôr o dva roky voliť.
Už teraz vieme, komu nedajú svoj hlas.