Za českou značkou Hobbytec sa ukrýva nielen biznisový príbeh, ale aj ten osobný. Príbeh muža, ktorý založil úspešnú firmu a vo chvíli, keď sa s ňou dostal na vrchol, ho zradilo telo. Vyhorel rovno dvakrát. Prvýkrát z prepracovania a chronického stresu, druhýkrát z pocitu prázdnoty.
Ale po poriadku. Podnikateľ Miroslav Zelený je rodený obchodník. Veď ako dvadsaťdvaročný mladík zakotvil ako obchodný zástupca v jednej nadnárodnej spoločnosti, ktorá zabezpečovala servis v oblasti hygienického tovaru.
„V tom čase firma majetkovo patrila pod francúzsku vetvu a zo mňa sa postupne stal obchodný riaditeľ. Začínali sme v oddelení dvaja, keď som potom odchádzal, malo okolo tridsaťpäť ľudí a firma aj vlastnú fabriku v Česku,“ spomína na svoje začiatky.
Po desiatich rokoch ho však práca už toľko nenapĺňala a necítil možnosť rastu, rozhodol sa odísť a založiť niečo vlastné. Hoci netušil čo. Rok sa „hľadal“ a nakoniec sa, hoci má ekonomické vzdelanie, rozhodol pre stavbárčinu.
„Nerozumel som tomu a paradoxne tomu nerozumiem dodnes,“ usmieva sa. Pretože mu však bol blízky obchod, rozhodol sa dovážať z Nemecka do Čiech betónové garáže a tam ich predávať.
„Vtedy som šiel do všetkého bezhlavo, veľmi som veci nedomýšľal. Ale svojím spôsobom to bolo krásne obdobie. Postupne som z betónových garáží prešiel na plechové, z nich na prístrešky pre autá, potom na terasy. Vtedy ich vyrábal jeden miestny český výrobca a asi po dvoch rokoch za mnou prišiel, že toho predávam veľa a on to nestíha vyrábať,“ opisuje Zelený.
Mal teda dve možnosti – buď pribrať ďalšieho výrobcu, alebo sa do výroby pustiť sám. Jeden z dodávateľov sľúbil, že mu pomôže, dodá materiál. A tak si prenajal prvú halu, kúpil jednoduché stroje a začal s výrobou. Problém bol, že jej nerozumel. Ale nevzdal sa a z pár zákaziek boli zrazu stovky, tisíce. Z desiatok miliónov stovky miliónov obratu, z jednej haly druhá, tretia, štvrtá, nakoniec mali štyritisíc štvorcových metrov výrobného priestoru.
Firma Hobbytec CZ sa zrodila v roku 2015, spočiatku ako obchodná, ktorá ponúkala napríklad hotové rodinné domy, a až v roku 2019 sa pretvorila na čisto výrobnú. Spoločnosť vyrába prístrešky pre autá a zimné záhrady – celoročné, ktoré sú aj vykurované, alebo len sezónne. Typický zákazník je teda ten, kto má rodinný dom.
Svoj raketový rast pripisuje Miroslav Zelený aj obdobiu covidu, keď začali byť ľudia viac doma a míňali peniaze na prostredie, v ktorom boli uzavretí.
„Vtedy som mal biznisový plán, že do troch rokov budeme mať miliardu. Okrem výroby sme prevádzkovali aj e-shop, stavali domy. Keď sa na to spätne pozerám, bolo to šialené a turbulentné obdobie. Do všetkého som sa vrhal, bezhlavo sme prijímali nových ľudí a tí vlastne ani nevedeli, čo majú robiť a ako,“ spomína Zelený.
„Nemali sme správne zavedené procesy, firma rástla rýchlo a živelne. V jednej chvíli sme mali výrazne nad sto zamestnancov. Postavil som dom, kúpil luxusné autá, zabezpečil rodine vysoký životný štandard. Chcel som byť najúspešnejší, najbohatší, mať najšťastnejšiu rodinu,“ približuje Miroslav Zelený. Lenže v skutočnosti jeho rodinné vzťahy trpeli. Doma bol prítomný fyzicky, mentálne však stále v práci. Dcérky ho prakticky nepoznali.
Až prišiel zlom.
Tým bola vojna na Ukrajine. Zo dňa na deň poklesli trhy o tridsať až štyridsať percent. Na materiály, ktoré firma odoberá od európskych výrobcov, sa zrazu čakalo aj pol roka a dodávatelia ich chceli zaplatiť vopred.
„Od novembra 2021 do konca roka 2022 som prechádzal obdobím chronického stresu, každý deň som bojoval o prežitie firmy. A vlastne tak trochu aj o svoje vlastné. Mozog bol neustále v režime ‚bojuj alebo uteč‘, vyplavoval stresové hormóny a nedával telu ani mysli šancu na regeneráciu. Je to ako bežať maratón v šprinte – telo aj myseľ sa musia zrútiť,“ opisuje stav svojho prvého vyhorenia.
Vo firme sa prejavili výzvy spojené s rýchlym rastom – interné procesy potrebovali optimalizáciu, výrobné kapacity nestíhali dopyt a finančné riadenie si žiadalo profesionalizáciu. To všetko so sebou nieslo tlak na vedenie aj zakladateľa.
„Dlhodobé pracovné nasadenie sa začalo prejavovať na mojom zdraví – zvýšený krvný tlak, problémy so spánkom, častejšie choroby. Všetky varovné signály som dlho prehliadal. Zlomový moment prišiel, keď som raz pracoval v kancelárii dlho po polnoci a uvedomil som si, že intenzita, s akou vediem firmu, nie je dlhodobo udržateľná. Bolo jasné, že potrebujem zmeniť prístup nielen k podnikaniu, ale aj k vlastnému zdraviu a životnému štýlu,“ hovorí Zelený s odstupom.
Nový začiatok
Cestou zo začarovaného kruhu bola radikálna reštrukturalizácia firmy a taktiež obrat v osobnom živote. Zelený si musel priznať, že spoločnosť nemôže fungovať ako one-man show. Ale že potrebuje profesionálny manažment a procesy, vďaka ktorým bude fungovať nezávisle od svojho majiteľa.
Na jeseň 2022 najal zakladateľ Hobbytecu skúseného prevádzkového riaditeľa, ktorý prevzal každodenné riadenie. Spoločne vytvorili jasnú organizačnú štruktúru, zaviedli systémy kontroly kvality, projektového riadenia, finančného plánovania. Investovali do digitalizácie a automatizácie procesov.
Do konca predminulého roka sa podarilo firmu stabilizovať. Výrobu presunuli do nových priestorov v Poděbradoch a vybudovali stabilný tím, ktorý má dnes okolo sedemdesiat zamestnancov. Výroba je takmer na sto percent zákazková. Každý kus je originál. Dnes už väčší podiel v ich produkcii tvoria práve zimné záhrady, pergoly sú totiž jednoduchšie na výrobu a v tomto segmente je väčšia konkurencia.
„Pre nás je dôležité, že máme aj najväčší showroom v republike, kde sú naše záhrady vystavené a ľudia si ich môžu prejsť, pozrieť zblízka, ohmatať a vybrať si, čo chcú. Zabezpečujeme montáž aj následný servis, pokrytie máme po celej krajine, zastúpenie na Slovensku, montujeme v Košiciach, v Prešove, kde máme showroom, rovnako ako v Bratislave,“ zdôrazňuje Miroslav Zelený.
Ceny za jeden projekt sa pohybujú od približne osemtisíc do 40-tisíc eur (pri prepočte z českých korún) a záhrady sú vyrobené z hliníka.
Obrat firmy je dnes okolo približne osem miliónov eur, čo je vraj postačujúce. Miliardové ciele si majiteľ už nedáva. A hoci s rastom ďalej počíta, postačí mu, ak bude okolo pätnásť percent.
Hľadanie zmyslu
Kto by si myslel, že so stabilizáciou firmy prišiel happyend aj v osobnej rovine, ten by sa trochu mýlil. V minulom roku totiž nastalo druhé vyhorenie. Dôvodom bola tentoraz prázdnota. Firma, ktorá bola roky stredobodom jeho života, zrazu nevyžadovala jeho pozornosť. Zelený nemal výzvy, doma sa vzdialil svojim najbližším. Mal síce peniaze, ale radosť nie.
„Tentokrát nebol na vine strach z krachu, ale strata zmyslu. Paradoxne som v čase najväčšej stability zažíval najhlbšiu vnútornú krízu,“ spomína.
Začal preto hľadať, ako z tej prázdnoty von. Rozhodol sa cestovať – odišiel na Bali, Maldivy, do Portorika. V tichu počúval audioknihy o stoicizme a osobnom rozvoji a vedel, že potrebuje úplne prehodnotiť, kto je a kam smeruje.
Dnes má svojho osobného kouča, mentora. Začal riešiť oblasť tela aj duše, najal si fyzioterapeutku. Denne cvičí, nepije alkohol, dostatočne spí, zmenil spôsob stravovania. Obmedzil aj kontakt s kamarátmi, pretože zistil, že energiu potrebuje dávať najmä sebe. A píše blogy o tom, čím prešiel a čím prechádza. „Beriem to tak, že moje zamestnanie je v tejto chvíli pracovať sám na sebe a svojom raste.“
Vo firme zostáva naďalej stopercentným vlastníkom, dochádza do nej však už len minimálne. Vie, že je dobre zorganizovaná, že v nej sú ľudia, na ktorých sa môže spoľahnúť. A vlastne im tam ani nechce prekážať. „Myslím, že podobným stavom, akým som prešiel ja, prechádza množstvo úspešných podnikateľov. A možno im ten môj príbeh v niečom pomôže,“ uzatvára Miroslav Zelený.
Článok vyšiel na forbes.cz a autorkou je Jana Pšeničková.
