Ich reklamy vidí celý svet. Otec a syn spoločne budujú odkaz firmy Hoch a synovia so 120-ročnou tradíciou, ktorá sa z južného Česka dostala na majstrovstvá sveta.
Nad ľavým brehom rieky Vltavy pri českobudějovickom Dlhom moste stojí dom. Stával tu už v stredoveku, lenže dnes pôvodne hospodársky dvor vyzerá úplne inak. Hovorí sa mu Špalíček.
Jeho história je dlhá a pestrá podobne ako história firmy Hoch a synovia, ktorá v ňom má sídlo. Práve tu sa od roku 2010 rodia reklamy, úzko späté so svetovými šampionátmi v ľadovom hokeji.
Ich príbeh je však oveľa farebnejší a na tradícii si rodina Hochovcov zakladá. „Natočili sme o histórii našej firmy krátky film,“ hovorí na úvod Vlastimil Hoch starší, keď nás uvádza do pravej časti areálu, kde kedysi stával rozľahlý statok ako súčasť štyroch veľkých dvorov.
„Areál som objavil vlastne náhodou, v roku 1999, keď som uviazol s autom v zápche na Dlhom moste. Tam som si všimol veľkú reklamnú plachtu ‚Na predaj‘. Tak som to kúpil,“ hovorí majiteľ firmy.
Prestavbu si navrhoval sám, využil kombináciu dreva a skla, zachoval krovy, zabudoval moderné technológie. Odkryté nechal tehlové steny bývalej stodoly, ktoré celému miestu dodávajú nádych minulosti a priznávajú jeho vek.
„Tak toto je môj dedo Ferdinand Hoch,“ ukazuje Vlastimil na fotografii, na ktorej je zachytený zakladateľ firmy v klobúku a s cigaretou v ruke. Ferdinand sa narodil roku 1875 vo Viedni, vyučil sa za lakovníka – fládristu, pozlacovača a natierača. Vynikal v kreslení a krasopise. Ako 24-ročný sa rozhodol, že bude podnikať.
„Pozlacoval náhrobky, špecializoval sa na fládrovanie, imitáciu mramoru, pozlacoval oltáre, renovoval maľby a natieral kostoly. Vždy hovoril, že cirkev má peniaze, preto sa jej držal,“ spomína jeho vnuk.
Pozlacovanie a reklama
S manželkou Boženou mal šesť detí, na prvorodeného Antonína, ktorý bol po otcovi výtvarne nadaný, prešlo dedičstvo rodinnej firmy, jeho brat Ferdinand, Vlastimilov otec, ktorý nemal umelecké vlohy, sa v nej venoval účtovníctvu, zásobovaniu a administratíve.
Okrem pozlacovania sa najmä od 20. do 40. rokov minulého storočia venovali Hochovci aj návrhom a realizáciám reklám všetkého druhu. Vyrábali informačné a orientačné tabule, reklamné pútače, kresby a nápisy na fasády domov, na automobily aj autobusy, lode a lietadlá.
Ich zákazníkmi boli napríklad pivovar Budvar, schwarzenberský veľkostatok alebo obchodný dom Brouk a Babka.
Budějovický Budvar
Prvý kompresor v meste
Medzi vojnami vzrástol dopyt po veľkoplošných reklamách na fasádach, ktoré často pokrývali celé boky domov. Maľovali ich zo zavesených lávok v niekoľkých metroch nad zemou.
„V zadnej časti domu, na rohu ulíc Pražskej a Skuherského, kde žili, mali autolakovňu a už v 30. rokoch vykonávali farebné nástreky áut alebo na ne ručne maľovali. Mali aj prvý kompresor v meste,“ dodáva Vlastimil Hoch.
Súkromné podnikanie trvajúce vyše pol storočia, ktorému sa darilo, nezničila hospodárska kríza ani konkurencia, ale komunistický režim. Koncom roku 1952 pozastavil štát Hochovcom živnostenské oprávnenie, oficiálne firma zanikla o rok a prevádzkareň prevzal do správy národný podnik Juhočeské mlyny a pekárne.
V dielni síce ďalej vznikala reklama, ale výhradne pre pekárne. Antonín Hoch v nej zostal ako vedúci propagácie, brat Ferdinand našiel prácu v administratíve.
Foto Pavel Bálek
Perokresby karburátorov
„V roku 1963 prišla naša rodina aj o dom, kde sme žili a pracovali. Mohli sme v ňom zostať len ako nájomníci. V ten rok umrel aj môj starý otec, ktorý s nami niekoľko rokov žil v spoločnej domácnosti. A o pár rokov neskôr šiel dom k zemi a nahradil ho hotel Gomel,“ spomína.
Dedo mu vraj vždy kládol na srdce, že musí študovať a mať minimálne maturitu. A pretože kamarát zo susedstva šiel na strojnú priemyslovku, rozhodol sa pre ňu tiež. Po vojne pracoval v propagačných oddeleniach Motoru, kde vyhotovoval napríklad perokresby karburátorov, v zberných surovinách alebo pre jadrovú elektráreň Temelín.
Snažil sa využiť výtvarný talent a zručnosti, ktoré zdedil po predkoch. V roku 1989 odišiel zbierať skúsenosti do Rakúska. Vrátil sa a obnovil firmu Hoch a synovia.
Štetec a nič iné
Začínal v garáži, potom si prenajal priestory a následne sa ocitol s autom v tej dopravnej zápche. „A pokračovanie už poznáte,“ ukazuje Vlastimil Hoch na Špalíček.
Vo firme s ním pracuje už aj jeho syn Vlastimil, ktorý v nej pomáhal od začiatku. Aj keď ľahké to nebolo. „Dedo pracoval so štetcom a v podstate s ničím iným. Žiadne technológie vtedy neexistovali. Dom, v ktorom boli dielne, komunisti zbúrali, takže my sme na tradíciu mohli nadviazať jedine hlavou a génmi,“ vysvetľuje.
Hokej a písmenká okolo
Dnes ich živí veľkoplošná tlač, polepy a svetelná reklama, ktorej sa venujú od projektu cez výrobu a montáž až po servis. Ponúkajú 3D gravírovanie, frézovanie, CNC opracovanie, grafiku a komplexnú reklamu na športoviskách. S hokejom sú úzko spätí od začiatku, sú partnerom českej reprezentácie a od roku 2010 aj súčasťou svetových šampionátov.
Hoch
„Syn hrával hokej v Budějoviciach až do juniorského veku. Sledoval som všetky zápasy, jazdil po štadiónoch a vnímal reklamy, ktoré tam boli, všetky tie písmenká, grafiku. No a po revolúcii už sme občas tiež niečo urobili, reklamu na mantinel, na stenu a zrazu sa na nás začali viac obracať šéfovia rôznych tímov a zákazky pribúdali,“ hovorí Vlastimil starší.
Do ľadu
Zlomový bol rok 1993, keď v Českých Budějoviciach prebiehalo priateľské stretnutie českej reprezentácie so Švédskom. A organizátorom vypadla pražská firma, ktorá mala pripravovať reklamné fóliové polepy.
„Deň pred stretnutím nám zavolali, či by sme to nezvládli za nich, pomohli sme a spoločnosť Teleaxis (marketingový partner športových podujatí – pozn. red.) pražskú firmu pri ďalších priateľských stretnutiach obišla a obracala sa len na nás,“ prezrádza. Išlo väčšinou o reklamy do ľadu, na mantinely a striedačky, trestné lavice, rolby, mixzóny, presscentrá, VIP priestory.
Cez Švédsko do sveta
V roku 1994 sa v Litvínove hralo proti Švédsku. Za švédsku stranu vtedy prišiel manažér reklám, ktorý mal k dispozícii švédskych pomocníkov aj vlastný materiál.
„S ním som sa postupne zoznámil a potom sme sa stretávali zakaždým, keď niekde hralo národné mužstvo. Až raz povedal, že už to vieme rovnako dobre ako oni, a teda že nám vždy pošle, čo potrebuje, my mu to vyrobíme a on si to už len na mieste prevezme,“ približuje Vlastimil Hoch.
V roku 2010 mu švédsky kamarát zavolal, či nechce reklamy robiť aj pre majstrovstvá sveta, pretože fínska firma, ktorá ich mala dovtedy na starosti, prestala komunikovať.
Hochovci súhlasili a týždeň nato už v mníchovskom hoteli mali schôdzku so zástupcami Medzinárodnej federácie ľadového hokeja (IIHF), kde sa na všetkom dohodli.
Bez úplatkov
Odvtedy zabezpečuje všetku reklamnú produkciu na šampionátoch výhradne firma Hoch a synovia. Zmluvu majú uzavretú až do roku 2027. „Veľa ľudí si myslí, že nás to stálo veľa peňazí na úplatkoch. Lenže nám sa to podarilo preto, že sme prácu urobili kvalitne a včas. Nemôžete si dovoliť oneskorenie, majstrovstvá sveta sa neposunú kvôli tomu, že niečo nestihnete,“ dopĺňa syn Vlastimil.
Na šampionát vyrážajú vždy s predstihom a zhruba s dvoma kamiónmi materiálu. Stavajú konštrukcie, na ktoré musia nainštalovať reklamu v mixzónach. Pod ňou potom napríklad prebiehajú rozhovory s hráčmi. Alebo budujú priestory pre VIP či polepujú rolby upravujúce ľad.
„O tri týždne sa všetko zase strhne a uvedie do pôvodného stavu. A nabudúce začíname nanovo. Hokej je divadlo, pre ktoré robíme kulisy,“ zhŕňa Vlastimil. Okrem ich výroby poskytujú na mieste aj servis. Vytvárajú reklamu aj pre českú extraligu, poskytujú služby asi tretine klubov, napríklad Sparte alebo Plzni.
Modernizácia na ľade
A mimo športu majú zákazky aj v komerčnej sfére. Klienti oznámia, čo chcú, a ich úlohou je zo získaných dát zadať výrobu. A rozmyslieť si, z akého materiálu reklamu vyrobia. To je čisto na nich. Keď ju vyrábajú do ľadu, je to vždy zložitejšie. Preto vymysleli spôsob, ktorý proces urýchli.
„Je to naše know-how. Predtým sme liezli po ľade s farbami, vedrom a štetcom napríklad celú noc a bolo nás okolo tridsať. Dnes to zvládneme s piatimi ľuďmi a máme to hotové za pár hodín,“ približuje Vlastimil Hoch mladší.
Predtým sme liezli po ľade s farbami, vedrom a štetcom napríklad celú noc a bolo nás okolo tridsať.
Know-how však zostáva ich tajomstvom. V začiatkoch boli reklamy na ľad jednofarebné, dnes sú rôznofarebné aj trojrozmerné. Technológie sa stále posúvajú a vo firme teraz testujú úplne novú, ktorú zatiaľ nikto v Európe nemá.
Unsplash
„Reklamy musia vydržať extrémne podmienky – zimu, údery pukov, záťaž rolby. Divákom je to možno jedno, ale zákazník nechce, aby potom pri snímaní kamerou bola v televízii reklama na jeho firmu ošúchaná alebo nečitateľná,“ približuje Vlastimil mladší.
Kilometre reklám
Hokej generuje firme peniaze aj slávu, aj keď to, že za reklamou na majstrovstvách stoja práve oni, vedia len zasvätení. Odkaz na ich značku nikde byť nesmie. Avšak financie, ktoré si na šampionátoch zarobili, pomohli za necelé dva milióny eur zrekonštruovať dom Špalíček.
Naši montéri sú z toho vždy nešťastní, keď musia nosiť tie ťažké konštrukcie.
Okrem hokeja sa reklamy z ich dielní objavili napríklad na tenisových kurtoch, golfe, volejbale alebo na Tour de France. Dvadsať rokov ich vyrábajú aj pre vodný slalom. Vždy raz za rok sa objavia na kanáli v pražskej Troji, kde sa konajú buď majstrovstvá sveta, alebo Svetový pohár.
„Pre nás to znamená pol kilometra reklám, naši montéri sú z toho vždy nešťastní, keď musia nosiť tie ťažké konštrukcie,“ prezrádza zakladateľ firmy. Obratovo sa podnik s 50 zamestnancami pohybuje okolo štyroch miliónov eur. Vo výrobných procesoch je sebestačný – má strojárenskú i zámočnícku dielňu, montáž, elektrikárov, lakovníkov, grafikov.
„Dedo vymýšľal aj reklamné slogany, to my už viac-menej nerobíme, firmy to nechcú. Občas však vezmeme malé zákazky, možno nedávno som robil krížik pre psa na zvierací cintorín,“ podotýka Vlastimil Hoch starší.
3D kaplnka
Pri východe z reštaurácie sa zastavujeme pri 3D modeli Kaplnky svätého Ferdinanda. Už je naprojektovaná, čaká len na stavebné povolenie. Nebude posvätená a počíta s kapacitou 42 ľudí. Konať sa v nej majú svadby, krstiny, koncerty, výstavy a hlavne má pripomínať osobu Ferdinanda Hocha a jeho odkaz.
„Sme vizionári, z toho by mal môj dedo radosť. Môj otec asi nie, tomu by sa ako účtovníkovi nepáčili naše úvery,“ podotýka so smiechom Vlastimil starší.
