„Európa zaostáva v inováciách a produktivite,“ burcuje viceprezident Googlu Philipp Justus. Muž, ktorý riadi americký technologický kolos v 34 krajinách vrátane Česka, vidí ako liek investície do nových technológií na čele s umelou inteligenciou, väčšiu podporu pre startupy a digitálne vzdelávanie.
„Umelá inteligencia by mohla zvýšiť európske HDP o viac než 1,4 bilióna eur v nasledujúcich desiatich rokoch. Musí sa s ňou však vedieť dobre pracovať,“ myslí si country manažér nemeckého Googlu a viceprezident pre strednú Európu, ktorý má na starosti štáty od Ukrajiny a Rumunska cez Grécko a Pobaltie až po Švajčiarsko a Rakúsko.
Na internetovú vlnu naskočil na prelome tisícročia v čase, keď sa internet začal masovo rozvíjať. „Bol som nadšený, že môžem byť súčasťou tejto digitálnej revolúcie, až som v tomto odvetví zostal,“ spomína Justus v smíchovských kanceláriách českého Googlu, ktorý patrí do jeho gescie.
V minulosti riadil okrem iného trhovisko eBay v Nemecku a neskôr v celej Európe. Ako viceprezident viedol aj globálne trhy vo fintechovej spoločnosti PayPal. A v roku 2013 nastúpil do Googlu, kde začínal ako generálny riaditeľ pre Nemecko, Rakúsko a Švajčiarsko. Vo svojej súčasnej funkcii pôsobí už viac než desať rokov.
V exkluzívnom rozhovore pre Forbes Česko opisuje, ako umelá inteligencia mení vyhľadávanie a e-commerce, prečo je podľa neho Google v oblasti AI ešte len na začiatku aj čo by Európe pomohlo znovu naštartovať konkurencieschopnosť.
To je pravda, ale ja vlakom jazdím rád. Je to skvelé z hľadiska udržateľnosti a zároveň mám vo vlaku čas premýšľať a pracovať. Cítim sa tam uvoľnenejší a produktívnejší než v lietadle. Samozrejme, taktiež lietam a jazdím autom, ale keď si môžem vybrať vlak, ako medzi Berlínom a Prahou, tak je to ideálna voľba.
Nepovedal by som, že Nemecko je vyslovene v kríze. Ale má pred sebou množstvo práce, aby sa vrátilo k rastu. Posledné dva roky sa nemecká ekonomika zmenšovala alebo stagnovala, čo sa deje prvýkrát za posledných päťdesiat rokov. Napriek tomu sa mnohým podnikom v krajine stále darí dobre, pretože sa nezameriavajú len na miestny trh, ale exportujú do celého sveta.
Celkovo však má pred sebou Nemecko rovnako ako celá Európa dôležité štrukturálne úlohy. Ako opisuje bývalý šéf Európskej centrálnej banky Mario Draghi vo svojej správe o konkurencieschopnosti Európskej únie, máme výraznú medzeru v produktivite a inováciách, najmä v porovnaní so Spojenými štátmi.
Európa tak má domácu úlohu stať sa motorom produktivity a inovácií. A s tým nám skutočne môže pomôcť AI. Podľa štúdie, ktorú sme robili v spolupráci s Implement Consulting Group, by umelá inteligencia mohla prispieť k zvýšeniu európskeho HDP o viac než 1,4 bilióna eur v nasledujúcich desiatich rokoch.
Európske podniky by museli umelú inteligenciu aktívne prijať a využívať ju v celej svojej činnosti tak, aby im to skutočne pomohlo stať sa inovatívnejšími a produktívnejšími. V Európe máme množstvo nádejných spoločností a AI môže odomknúť ich nevyužitý potenciál.
Ja osobne som, čo sa týka budúcnosti Európy, veľmi optimistický. Máme tu neuveriteľné univerzity, kvalifikovanú pracovnú silu a každý rok viac absolventov STEM odborov (prírodné vedy, technika, technológie a matematika – pozn. red.) než v Spojených štátoch. Takže tu vidím veľa pozitív. Ale musíme zrýchliť naše tempo v zavádzaní nových technológií na čele s umelou inteligenciou.
Prečo v Európe na rozdiel od Spojených štátov nemáme firmy ako Google alebo OpenAI?
Prvý zásadný rozdiel je, že Spojené štáty sú jedna veľká krajina s jedným veľkým trhom. To uľahčuje cestu začínajúcim podnikom, pretože ich domáci trh je skutočne rozsiahly. Naproti tomu v Európskej únii s 27 členskými štátmi máte 27 rôznych trhov. Existuje síce spoločný trh, ale nie je taký dokonalý a pre európske podniky je zložitejšie osloviť ho celý.
Zároveň vidíme značný rozdiel v množstve investícií do hi-tech odborov. V USA prúdi do oblasti umelej inteligencie, či už zo súkromných alebo verejných zdrojov, dvakrát toľko peňazí ako v Európe. Týka sa to investícií do výskumu, infraštruktúry aj nových firiem. A to všetko je v čase natoľko veľkej technologickej zmeny, akú AI prináša, úplne zásadné.
Kam inam teda mieria investície v Európe?
Keď sa opäť vrátim k správe Maria Draghiho, tak z nej vyplýva, že Európa je najsilnejšia v odvetviach, ktoré tu pôsobia dlho. A do nich tiež prúdi najviac investícií. Naproti tomu Spojené štáty sa viac zameriavajú na odbory budúcnosti a budovanie nových technologických podnikov.
Na technológie budúcnosti sa pritom musíme sústrediť aj v Európe. Ide nielen o AI, ale napríklad aj o kvantové počítače. Musíme uľahčiť zakladanie nových podnikov a zjednodušiť ich financovanie, aby mohli ďalej škálovať svoj biznis.
To neznamená, že v Európe nemáme úspešné startupy. Tých príkladov je veľa – od Spotify, ktoré sa stalo jednou z popredných globálnych služieb na streamovanie hudby, až po inovatívne fintechové firmy, ako sú Revolut alebo Wise.
Úspešné online podniky napokon pochádzajú aj z Česka. Jeden príklad za všetky – Rohlík.cz, ktorý v Nemecku prevádzkuje Knuspr, čo je mi veľmi blízke, pretože je to jeden z mojich obľúbených spôsobov, ako nakupovať potraviny. Takže inovatívne firmy v Európe existujú, len ich potrebujeme viac a musíme zrýchliť uvádzanie nových nápadov na trh.
Do akej miery v Európe investuje samotný Google?
Po Spojených štátoch investujeme najviac práve v Európe – do ľudí, infraštruktúry, technológií aj vzdelávania. Máme tu druhý najvyšší počet zamestnancov zo všetkých regiónov sveta. Zamestnávame tu tridsaťtisíc ľudí v 25 krajinách.
Taktiež v Európe prevádzkujeme sedem dátových centier a máme tu trinásť cloudových regiónov, čo je spôsob, ako priniesť naše cloudové služby čo najbližšie zákazníkom a podnikom naprieč kontinentom. Európa je pre nás kľúčová aj z hľadiska vývoja nových produktov a služieb.
V Mníchove máme bezpečnostné centrum, ktoré vyvíja riešenia pre celý svet. V Británii zase sídli Google DeepMind – kľúčová výskumná jednotka Googlu, ktorá vyvíja umelú inteligenciu. Jej súčasťou sú aj Demis Hassabis a John Jumper, ktorí získali Nobelovu cenu za predikciu štruktúry proteínov pomocou AI AlphaFold.
V neposlednom rade tu tiež masívne investujeme do vzdelávania. Pred desiatimi rokmi sme si stanovili cieľ, že musíme zrýchliť digitálnu transformáciu. A jednou z kľúčových vecí, ktoré sú na to potrebné, sú digitálne zručnosti. Za desať rokov prešlo našimi bezplatnými školeniami viac než štrnásť miliónov Európanov.
Európska únia má prísnejšie regulácie než Spojené štáty. Ako to ovplyvňuje inovácie?
Je to zložité, pretože regulácie sú, samozrejme, potrebné. V Googli hovoríme, že AI je príliš dôležitá na to, aby nebola regulovaná. A zároveň príliš dôležitá na to, aby bola regulovaná dobre. Preto je potrebné byť opatrný, aby ste novovznikajúce technológie nepreregulovali skôr, než vôbec spoznáte všetky výhody, ktoré môžu priniesť.
Európska únia od roku 2019 zaviedla viac než sto predpisov regulujúcich digitálne podniky a trh. To je naozaj veľa nielen pre veľké firmy, ako sme my, ale hlavne pre malé a stredné firmy, ktoré chcú zavádzať nové technológie. Od tých často počúvame, že by síce rady inovovali v oblasti umelej inteligencie, ale pre zložitosť predpisov, ako je AI Act, si nie sú isté, aké riešenia smú alebo nesmú vyvíjať.
Regulácia tak sťažuje vývoj a prijímanie nových technológií. Európa si preto musí dávať pozor, aby našla tú správnu rovnováhu a dokázala dostatočne motivovať podniky, aby AI vyskúšali, začlenili ju do svojej činnosti a podporili tak inovácie a produktivitu. Je preto potrebné zamerať sa viac na príležitosti AI na rast a nezačínať každú diskusiu tým, aké môžu byť jej nevýhody.
Riadite Google v 34 krajinách. Ako sa od seba líšia jednotlivé trhy, ktoré máte na starosti?
Každá z týchto krajín má svoje vlastné jedinečné špecifiká, či už je to jazyk, ekonomika alebo kultúra. V digitálnej oblasti sú si však v mnohých veciach podobné – sú to všetko štáty, ktoré sú zo svojej podstaty technologicky otvorené a nadšené z potenciálu nových technológií.
Či už sa pozerám na Česko, ktoré má skvelé univerzity, dlhú históriu inovácií a širokú škálu technologických, napríklad kyberbezpečnostných firiem, ktoré uspeli v zahraničí. Alebo na Pobaltie, odkiaľ pochádza celý rad globálnych inovácií, či Poľsko s rozkvitajúcou technologickou scénou.
Krajiny v strednej Európe vnímajú technológie ako spôsob, ako sa posunúť vpred a urobiť skok v produktivite. Ekonomicky je však každá krajina úplne odlišná.
Nemecko zažíva posledné dva roky problémy, zatiaľ čo iné krajiny v strednej a východnej Európe rastú mnoho rokov po sebe. V krajinách, kde pôsobíme, preto dôverujeme našim miestnym tímom, ktoré najlepšie rozumejú svojim trhom a ich špecifikám.
Miestne príležitosti sú však, samozrejme, ovplyvňované globálnymi produktmi. A na mojej práci je najzaujímavejšie sledovať, ako konkrétne sa ich využitie prejaví v danej krajine.
AI radikálne mení spôsob, akým spotrebitelia vyhľadávajú a nakupujú produkty. Už nezadávajú len vyhľadávací termín – napríklad červené tenisky. Ale často hľadajú predmety na fotografiách alebo videách. Vidia niekoho v autobuse, odfotia jeho topánky a povedia umelej inteligencii: „Chcem presne tento pár.“
Do budúcnosti pritom budú klásť pri vyhľadávaní čoraz zložitejšie otázky. Napríklad: „Zháňam miesto na svadbu, ubytovanie pre hostí v okolí a súvisiace služby, ako kaderníčka alebo cukrár.“
Získať komplexnú odpoveď im môže pomôcť náš nový AI Mode, ktorý sme nedávno spustili aj v Česku a ktorý kombinuje AI modely Gemini a najaktuálnejšie informácie z vyhľadávania Googlu.
Z vyhľadávača sa tak Google mení na inteligentného asistenta, ktorý v budúcnosti množstvo vecí rovno zariadi za vás. Nielenže vám podľa požiadaviek nájde napríklad taliansku reštauráciu na romantickú večeru, ale rovno vám aj sám zarezervuje miesto na požadovaný termín. Aktuálne vyvíjame technológiu, ktorá to dokáže.
Trend je aj virtuálne skúšanie a Google nedávno predstavil technológiu, ktorá to umožňuje. Nahráte tam svoju fotografiu a obrázok oblečenia, ktoré vám AI ukáže priamo na vás. Pre nakupovanie je to úplne revolučný krok. A pre e-commerce firmy sú všetky tieto zmeny jedinečnou príležitosťou, ako zlepšiť svoju prezentáciu na internete.
Googlu hrozilo pre antimonopolné spory rozdelenie. Nakoniec síce Chrome ani Android predávať nemusí, ale má povinnosť zverejňovať dáta o vyhľadávaní iným poskytovateľom. Aký vplyv to na firmu bude mať?
Rozsudok washingtonského súdu z tohtoročnej jesene ukazuje to, čo hovoríme celý čas. A to, že existuje veľká konkurencia vo vyhľadávaní, ovplyvňovaná najmä príchodom AI. Vďaka umelej inteligencii dnes majú ľudia stále viac možností, ako hľadať informácie. Existuje tak oveľa viac služieb, ktoré si konkurujú, než v minulosti.
Na jedno kliknutie si môžete vybrať, či chcete použiť Google, konkurenta alebo jazykový model založený na AI. Takže možnosť voľby a konkurencie rastie. Tým, čo rozsudok hovorí o zverejňovaní dát, sa veľmi pozorne zaoberáme. A chceme sa uistiť, že keď budeme naše dáta zverejňovať, nebude to na úkor súkromia našich zákazníkov.
Ako teda bude vyzerať budúcnosť AI a akú rolu v nej bude zohrávať Google?
Ako firma sme z AI neuveriteľne nadšení a ja osobne tiež. Chceme využívať umelú inteligenciu na vývoj skutočne užitočných produktov. A to platí rovnako pri širokej verejnosti, ako aj pri podnikoch. Aby sme to robili dobre, zameriavame sa na výskumný aspekt AI aj na jej praktické využitie. Neustále tak vylepšujeme náš model Gemini, ktorý aplikujeme naprieč všetkými produktmi.
Zásadné pre nás je, že umelú inteligenciu využívame na nové veci, ktoré predtým neboli možné. Nedávno sme napríklad spustili nový generátor obrázkov Nano Banana. Ten umožňuje pri fotografiách ľahko meniť pozadie, upravovať postavy a objekty na nich a spájať viac obrázkov dohromady.
AI tak okrem iného otvára dvere k rýchlej tvorbe reklamných obrázkov a videí, za ktoré firmy ešte donedávna museli dávať obrovské peniaze.
Do budúcnosti chceme byť na čele AI pelotónu od výskumu až po vývoj finálnych produktov. Napriek tomu, že sme AI first (umelá inteligencia na prvom mieste – pozn. red.) spoločnosťou už od roku 2015, pre množstvo inovácií, ktoré táto technológia v poslednom čase prináša, sme v skutočnosti ešte len na začiatku.
Článok vyšiel na forbes.cz a autorkou je Jana Mertová.
